Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 578/2013
PDF · 174.79 KB
No categories available
III. ÚS 578/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
10. decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou
JUDr. E. K., P., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 T 52/09 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
9. septembra 2013 doručená sťažnosť Ing. J. S., L. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 52/09.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je „obeťou“ prieťahov v konaní okresného súdu,
ktoré je vedené pod sp. zn. 5 T 52/09, a v rámci neho postupov znalcov, ktorí boli
do konania pribratí uznesením okresného súdu z 9. augusta 2011. Podľa názoru sťažovateľa
tým, že znalci nevykonali vyšetrenie jeho „zdravotného stavu“ a ku dňu podania sťažnosti
ústavnému súdu nevypracovali znalecký posudok, podieľali sa na prieťahoch v namietanom
konaní.
Sťažovateľ uviedol, že v danej veci podal 18. júna 2013 predsedníčke okresného
súdu už druhú sťažnosť na prieťahy v konaní.
Sťažovateľ súčasne vyslovil názor, že za prieťahy v konaní okresného súdu nenesie
žiadnu zodpovednosť, pretože „v rozhodnom období bol nemocným... a navyše z neúčasti
na pojednávaniach sa opakovane ospravedlňoval aj dlhodobo nemocný advokát JUDr. Z.
A., ktorý v dôsledku dlhoročnej a nevyliečiteľnej nemoci aj zomrel“. Okrem toho sťažovateľ
dodal, že okresný súd mal o nemoci jeho advokáta vedomosť od roku 2008.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej tvrdil: „Sťažovateľ má zato, že ak by pribratí znalci
do konania konali riadne, čestne a svedomito a profesionálne, neodignorovali im súdom
uloženú povinnosť, tak už mohlo byť konanie vedené na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave zastavené, teda nemocný sťažovateľ sa nemusel obávať a psychicky strádať
o výsledok konania a nemuselo tak dôjsť ďalšiemu zhoršeniu zdravotného stavu
sťažovateľa, čo potvrdili aj výsledky posledných lekárskych vyšetrení ... Konanie v danej
veci nie je zložité po skutkovej a ani po právnej stránke. Vec má pre sťažovateľa
mimoriadny význam. Stav neistoty a bezmocnosti sťažovateľa o výsledok konania na
Okresnom súde Bratislava I aj naďalej v čase podania ústavnej sťažnosti trvá. Vzhľadom na
dĺžku konania a skutočnosť, že sťažovateľ nebol vo veci doposiaľ kontradiktórne vypočutý
súdom, aj napriek jeho viac násobnému dostaveniu sa na pojednávania, ktoré však boli
súdom odročené, sťažovateľ tvrdí, že konanie vinou súdu a v dôsledku fatálnej nečinnosti
znalcov doposiaľ nenaplnilo požiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.“
Sťažovateľ zastáva názor, že v namietanom prípade by ústavný súd nemal jeho
sťažnosť odmietnuť z dôvodu, že bola podaná len formálne a že porušovateľovi jeho práv
nebol poskytnutý dostatočný priestor na nápravu. Podľa jeho názoru časový úsek tri mesiace
(od podania sťažnosti predsedníčke okresného súdu do podania sťažnosti ústavnému súdu)
na odstránenie nečinnosti je potrebné považovať za dostatočný a primeraný.
Sťažovateľ zdôraznil, že primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ktoré
žiada, je v zhode aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, „najmä ak
porušovateľ si zanedbal povinnosť dohľadu a dozoru nad rýchlym vypracovaním
znaleckého posudku, ktorý nariadil uznesením ešte dňa 09. 08. 2012 , teda pred viac ako 2-
mi rokmi“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho
sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:
„1. Základné právo Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené podľa čl. .48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a právo prerokovanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v Bratislave konaní č. k. 5 T 52/09 a
nečinnosťou znalcov pribratých do konania uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa
09. 08. 2011 porušené boli.
2. Okresnému súdu Bratislava I v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod
č. k. 5 T 52/09 konal bez zbytočných prieťahov
3. Ing. J. S. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- € (slovom: päťtisíc
euro), ktoré je Okresný súd Bratislava I v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti nálezu.
4. Ing. J. S. priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 € (slovom:
dvestošesťdesiatdeväť euro a 58/100 centov), ktoré je Okresný súd Bratislava I v Bratislave
povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. E. K., do dvoch
mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh (v danom prípade sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07,
Z obsahu sťažnosti a jej príloh je zjavné, že sťažovateľ namieta prieťahy v postupe
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 52/09. Pokiaľ ide o dôvody sťažnosti,
sťažovateľ explicitne uvádza, že k prieťahom v konaní dochádza v súvislosti so zdĺhavým
znaleckým dokazovaním, keď znalci boli do konania pribratí uznesením okresného súdu
z 9. augusta 2011. Podľa vyjadrenia sťažovateľa ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu
(9. septembra 2013) nebolo znalecké dokazovanie ukončené.
V súvislosti s námietkou sťažovateľa ústavný súd zistil, že sťažovateľ pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu podal sťažnosť predsedníčke tamojšieho súdu 18. júna 2013
(prostredníctvom mailu), ktorú doplnil 21. júna 2013 a 5. septembra 2013. Podľa zistení
ústavného súdu inú sťažnosť na prieťahy v konaní sťažovateľ v danej veci nepodal a ani ju
nepredložil ako dôkaz o tom, že ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa už na všeobecnom (okresnom) súde domáhal.
Z obsahu sťažnosti z 18. júna 2013 nepochybne vyplýva, že jediný argument vzťahujúci sa
na námietku o prieťahoch v konaní okresného súdu bolo tvrdenie sťažovateľa o nečinnosti
znalcov.
Ústavný súd konštatuje, že na sťažnosť sťažovateľa odpovedala podpredsedníčka
okresného súdu listom sp. zn. Spr. 2162/2013 z 18. júna 2013 (zrejme nesprávne uvedený
dátum, pozn.), v ktorom reagovala na výslovnú námietku sťažovateľa. V rámci svojho
vyjadrenia podpredsedníčka okresného súdu konštatovala, že znalci z odvetvia
zdravotníctva boli do konania pribratí 9. augusta 2011 pre účely znaleckého skúmania
zdravotného stavu sťažovateľa ako obžalovaného. Z dôvodu podaného opravného
prostriedku proti uzneseniu o pribratí znalcov bol spis predložený Krajskému súdu
v Bratislave na rozhodnutie. Dňa 2. mája 2013 bol spis doručený znalcom, ktorí sťažovateľa
predvolali na vyšetrenie na 18. jún 2013 a z dôvodu jeho neúčasti na úkone opakovane
na 16. júl 2013. Napokon znalecké vyšetrenie sa uskutočnilo 10. septembra 2013 a podľa
zistení ústavného súdu bol 15. novembra 2013 znalecký posudok predložený okresnému
súdu. Ústavný súd navyše zistil, že na 9. január 2014 bol určený termín predbežného
prerokovania obžaloby.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu využil možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť
na prieťahy v konaní, ktorá sa výslovne týkala prieťahov v konaní v súvislosti so znaleckým
dokazovaním.
Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal
sťažovateľ právo podľa citovaného ustanovenia zákona o súdoch, sa v okolnostiach
posudzovanej veci prejavilo ako účinný právny prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ
k dispozícii a ktorý ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu aj úspešne využil.
Predsedníčka okresného súdu na sťažnosť odpovedala listom sp. zn. Spr. 2162/2013
z 18. júna 2013, v ktorom sťažovateľovi ozrejmila úkony okresného súdu, činnosť znalcov
a správanie sťažovateľa a ich vplyv na postup okresného súdu v otázke znaleckého
dokazovania. V tejto súvislosti podpredsedníčka okresného súdu konštatovala, že znalecké
vyšetrenie sa uskutočnilo 10. septembra 2013 a že predpokladaný termín predloženia
znaleckého posudku je stanovený na druhú polovicu októbra 2013. Napokon znalecký
posudok bol okresnému súdu predložený 15. novembra 2013.
Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť podaná predsedníčke okresného súdu
18. júna 2013 sa prejavila ako účinný prostriedok nápravy a splnila svoj účel, keďže
znalecké dokazovanie, ktorého trvanie sťažovateľ namietal, bolo ukončené vypracovaním
znaleckého posudku a jeho predložením okresnému súdu 15. novembra 2013.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať
sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa z nej vyplývajúcimi.
Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné
poznamenať, že v prípade, ak by postupom okresného súdu v danej veci dochádzalo
k zbytočným prieťahom, sťažovateľ má možnosť opätovne podať sťažnosť ústavnému súdu,
a to už bez toho, aby musel opäť podať ďalšiu sťažnosť na nečinnosť predsedníčke
okresného súdu. Uvedený názor ústavný súd zakladá na tom, že aj napriek tomu,
že aktuálna sťažnosť bola výslovne zameraná len na nečinnosť znalcov, je v ďalšom
potrebné prihliadnuť na doterajšiu dĺžku trestného konania, ktoré na okresnom súde
prebieha od roku 2009.
Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. decembra 2013