Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 595/2013
PDF · 110.22 KB
No categories available
III. ÚS 595/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. J. N., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. M.,
B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 11 C 145/90 a takto
rozhodol:
Sťažnosť RNDr. J. N. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra
2013 doručená sťažnosť RNDr. J. N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 145/90.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 27. júla 1990 podal spoločne s ďalšími siedmimi
navrhovateľmi na okresnom súde (pôvodne Obvodnom súde Bratislava 3 „návrh
o vyplatenie autorskej odmeny“.
Okrem uvedenia chronológie procesných úkonov a rozhodnutí okresného súdu
sťažovateľ tiež uviedol, že okresný súd rozsudkom č. k. 11 C 145/1990–420 z 15. novembra
2011 rozhodol o vyplatení autorskej odmeny navrhovateľom a odporcovi uložil nahradiť
trovy konania. Sťažovateľ podal proti tomuto rozsudku 2. januára 2012 odvolanie.
Podľa sťažovateľa postupom okresného súdu v namietanom konaní došlo
k zbytočným prieťahom v konaní, preto ústavnému súdu navrhuje, aby nálezom vyslovil,
že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 145/90
porušené.
Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 30 000 €
a úhrady trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti
sťažovateľa v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje, či
návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to, či
sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným
postupom orgánu štátu (v tomto prípade okresného súdu v občianskoprávnom konaní)
nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,
a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu
štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.
Zo sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že ňou namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 11 C 145//90.
Okresný súd v namietanej veci rozhodol rozsudkom 15. novembra 2011. Vyhlásením
rozsudku vo veci samej a jeho doručením (a úkonmi, ktoré musel okresný súd vykonať
v spojitosti s podaním odvolania podľa § 209 a § 209a Občianskeho súdneho poriadku)
okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie
právnej neistoty sťažovateľa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd nemohol
vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec,
v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila
rozhodnutím vo veci samej za predpokladu, že toto rozhodnutie bude napokon konečným
rozhodnutím vo veci samej aj napriek podanému odvolaniu a vykonaniu riadneho
opravného konania.
Rozsudok okresného súdu z 15. novembra 2011 bol na základe odvolania
sťažovateľa spolu so spisom doručený 14. marca 2012 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“), kde v súčasnosti prebieha odvolacie konanie pod sp. zn. 3 Co 118/2012.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti už nemohol žiadnym
ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom
a napokon ani postup krajského súdu. Tento stav veci viedol ústavný súd k záveru,
že sťažnosť podaná proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená. Ústavný súd v tejto
spojitosti pripomína, že proti porušovaniu základného práva na konanie bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa sťažovateľ mohol brániť (do vynesenia rozsudku
okresným súdom) podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, čo neurobil.
Z týchto dôvodov bolo potrebné sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a nebráni tomu, aby po splnení
všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci po prípadnom zrušení
rozsudku okresného súdu krajským súdom a vrátení veci na ďalšie konanie okresnému súdu
v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť (obdobne I. ÚS 182/2010).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. decembra 2013