Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 590/2013
PDF · 111.38 KB
No categories available
III. ÚS 590/2013
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť RSDr. M. L., P., zastúpeného JUDr. T. V., Advokátska
kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co/9/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť RSDr. M. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. októbra
2013 doručená sťažnosť RSDr. M. L., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co/9/2012.
Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania
na strane žalobcu vo veci náhrady škody spôsobenej na zdraví, a to na základe žaloby
podanej Okresnému súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) 20. novembra 2001, o ktorej
okresný súd rozhodol 2. novembra 2011 tak, že žalobu sťažovateľa zamietol.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že prvostupňové rozhodnutie napadol odvolaním,
ktoré bolo spolu so súvisiacim spisovým materiálom krajskému súdu predložené v januári
2012. Podľa vyjadrenia sťažovateľa krajský súd vo veci nekonal, preto sťažovateľ uplatnil
sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú adresoval predsedovi krajského súdu. V odpovedi
na podanú sťažnosť bol sťažovateľ predsedom krajského súdu informovaný, že o jeho veci
bolo rozhodnuté 16. augusta 2013. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta, že mu toto
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu doručené.
V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ vyjadril názor, že postupom
krajského súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho označených práv.
Sťažovateľ preto v závere sťažnosti navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti
na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co/9/2012, priznal mu primerané finančné
zadosťučinenie v sume 15 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom...
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Je objektívnou skutočnosťou, že napadnuté konanie neprebiehalo v súlade
s požiadavkou na postup súdu bez zbytočných prieťahov. Z odpovede predsedu krajského
súdu, ktorou tento konštatoval dôvodnosť sťažnosti na prieťahy v konaní, a tiež
zo súčinnosti poskytnutej krajským súdom však vyplynulo, že rozhodnutie krajského súdu
zo 16. augusta 2013, ktorým bol prvostupňový rozsudok zrušený a vec vrátená okresnému
súdu na ďalšie konanie, bolo vo vypracovanej podobe spolu so spisovým materiálom
21. októbra 2013 predložené okresnému súdu, ktorý následne zrealizoval doručenie
predmetného rozhodnutia účastníkom konania.
Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sťažnosť
na prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovateľ predsedovi krajského súdu
adresoval, bola efektívna a splnila požadovaný účel, keďže následne po uplatnení sťažnosti
krajský súd vypracované rozhodnutie spolu so spisovým materiálom predložil okresnému
súdu, ktorý zabezpečil jeho doručenie.
V danej situácii by ingerencia ústavného súdu znamenala duplicitné poskytnutie
ochrany označeným právam sťažovateľa, ktorých porušenie namieta, čo je v rozpore
s primárnym účelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany právam, ktorých
porušenie sa namieta, v prípadoch, v ktorých ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali,
respektíve neviedli k náprave.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť
ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol
tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľa sa už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. decembra 2013