Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 637/2013
PDF · 175.57 KB
No categories available
II. ÚS 637/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej
Advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. B.
F., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
23 NcC 373/2012 z 11. októbra 2012 a sp. zn. 23 NcC 301/2012 z 10. októbra 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 17570/2013,
sp. zn. Rvp 17571/2013, sp. zn. Rvp 17745/2013, sp. zn. Rvp 17752/2013, sp. zn. Rvp
17762/2013, sp. zn. Rvp 17763/2013, sp. zn. Rvp 17767/2013 a sp. zn. Rvp 18556/2013
spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 17570/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
3. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 7. júna 2013
a 14. júna 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami
Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 NcC 373/2012
z 11. októbra 2012 a sp. zn. 23 NcC 301/2012 z 10. októbra 2012.
Sťažnosťami vedenými pod sp. zn. Rvp 17570/2013 a sp. zn. Rvp 17571/2013 sťažovateľka
namietala porušenie označených práv uznesením krajského súdu sp. zn. 23 NcC 373/2012
z 11. októbra 2012.
Sťažnosťami vedenými pod sp. zn. Rvp 17745/2013, sp. zn. Rvp 17752/2013, sp. zn. Rvp
17762/2013, sp. zn. Rvp 17763/2013, sp. zn. Rvp 17767/2013 a sp. zn. Rvp 18556/2013
sťažovateľka namietala porušenie označených práv uznesením krajského súdu sp. zn. 23
NcC 301/2012 z 10. októbra 2012.
4. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka doručila Okresnému súdu Žiar nad Hronom
(ďalej len „okresný súd“) žaloby, ktorými sa domáhala svojich nárokov na náhradu škody –
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, smerujúce proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky. Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť kontinuálnym a zásadným
zásahom do jej základných práv zo strany okresného súdu, najmä práva na poskytnutie
súdnej ochrany v zákonom predpokladanej kvalite a práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.
5. Popisom procesných úkonov vykonaných v konaniach vedených pred okresným
súdom, v ktorých tak na základe návrhu sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora, ako
aj žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií došlo zo strany okresného súdu
k oneskorenému rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora a k oneskorenému udeleniu
poverení na vykonanie exekúcií, sťažovateľka poukázala na to, že práve nesprávny úradný
postup okresného súdu poznačený zbytočnými prieťahmi bol dôvodom podania jej žalôb
o náhradu škody okresnému súdu, ktorý je zároveň podľa zákona súdom príslušným
na prerokovanie a rozhodnutie týchto vecí.
6. Sťažovateľka v záujme ochrany svojho práva na spravodlivé konanie
sformulovala v úvode podaných žalôb „požiadavku na to, aby nadriadený súd rozhodol
pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože
sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Žiar nad Hronom sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkovi konania
(námietka zaujatosti z objektívneho pohľadu)“.
7. V rámci odôvodnenia svojich požiadaviek okrem iného poukázala na to,
že „Ak bol sám okresný súd ako štátny orgán škodcom v spore medzi žalobcom a štátom,
tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodoval predmetný spor“, a ďalej na to,
že „Nerešpektovaním tejto premisy by došlo k negácii zásady nemo debet esse iudex in
propria causa“, a taktiež poukázala na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa rozhodovania
o nestrannosti zákonného sudcu.
8. Krajský súd napadnutými uzneseniami rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov
okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania vecí, ktoré sú vedené na okresnom súde
a sú označené v úvode týchto sťažností.
9. Napadnuté uznesenia krajského súdu sú podľa sťažovateľky „nesprávne,
zakladajúce zásah do... základných práv, konkrétne:
- základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy... t. j. práva na súdnu ochranu
a osobitne práva na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR) a práva na prerokovanie
veci nestranným súdom;
- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru..., t. j. práva na nestranný súd zriadený zákonom“.
10. Sťažovateľka poukazuje tiež na to, že objektívna skutočnosť spočívajúca v
tom, že jej žaloby o náhradu škody spôsobenej rozhodovaním jednotlivých sudcov
okresného súdu majú byť prerokované a rozhodnuté sudcami toho istého okresného súdu,
ktorí majú medzi sebou „minimálne kolegiálny a väčšina isto i priateľský vzťah“, vyvoláva
dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, ktorí sa vzhľadom na
dané okolnosti prípadu nemôžu javiť v očiach strán ako nezávislí.
11. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla, že Krajský súd v Trnave, Krajský súd
v Nitre a Krajský súd v Prešove dospeli vo viacerých svojich rozhodnutiach v skutkovo
a právne obdobných veciach k opačnému právnemu záveru ako krajský súd v napadnutých
uzneseniach.
12. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,
v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu, zruší tieto
rozhodnutia krajského súdu a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej
finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Sťažovateľka tiež žiadala, aby ústavný
súd vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutých
uznesení krajského súdu.
II.
13. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania
môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia
alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie
o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1
OSP.
14. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 17570/2013, sp. zn. Rvp 17571/2013, sp. zn. Rvp 17745/2013, sp. zn. Rvp 17752/2013,
sp. zn. Rvp 17762/2013, sp. zn. Rvp 17763/2013, sp. zn. Rvp 17767/2013 a sp. zn.
Rvp 18556/2013 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených
sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti
ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy,
tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
III.
13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
15. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
16. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
17. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
19. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
21. Podstatou sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva
na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy napadnutými uzneseniami krajského súdu,
ktorými krajský súd nevylúčil sudcov okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania
vo veciach sťažovateľkou iniciovaných súdnych konaní. Krajský súd tak rozhodol napriek
tomu, že škoda, ktorú si sťažovateľka uplatnila v podaných žalobách, vznikla v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom toho istého okresného súdu.
22. Ústavný súd zistil, že o namietanom porušení základných práv sťažovateľky
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením
krajského súdu sp. zn. 23 NcC 373/2012 z 11. októbra 2012 už rozhodol uznesením sp. zn.
II. ÚS 547/2013 z 30. októbra 2013 tak, že sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci.
Ústavný súd zistil, že o namietanom porušení základných práv sťažovateľky podľa
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského
súdu sp. zn. 23 NcC 301/2012 z 10. októbra 2012 už rozhodol taktiež uznesením sp. zn.
II. ÚS 547/2013 z 30. októbra 2013 tak, že sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci.
23. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že o namietanom porušení
základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 23 NcC 373/2012 z 11. októbra 2012
a sp. zn. 23 NcC 301/2012 z 10. októbra 2012 už rozhodol uznesením sp. zn.
II. ÚS 547/2013 z 30. októbra 2013, bolo potrebné sťažnosti sťažovateľky vedené
pod uvedenými spisovými značkami odmietnuť pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
24. Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch
sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2013