Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 651/2013
PDF · 94.19 KB
No categories available
IV. ÚS 651/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., t. č. vo výkone trestu, ktorou namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 T 7/2005 z 20. augusta 2010
a uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 To 14/2010 zo 7. decembra
2011 a sp. zn. 2 Tdo V 19/2012 z 19. februára 2013, a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. P. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. júna 2013
doručené podanie M. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým namietal porušenie svojich
základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, pričom za porušovateľov svojich práv označil Krajský súd
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“).
Sťažovateľ uvádza, že bol rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 T 7/2005 z 30. marca
2006 oslobodený spod obžaloby pre trestný čin vraždy v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1
a § 219 ods. 1 a 2 písm. a) a j) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005. Najvyšší
súd v konaní o odvolaní prokurátora zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Krajský súd rozhodol
rozsudkom z 25. septembra 2008, ktorým uznal sťažovateľa za vinného zo spáchania
trestného činu prípravy vraždy a odsúdil ho na trest odňatia slobody vo výmere osem rokov,
na výkon ktorého ho zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Najvyšší súd
na odvolanie prokurátora rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil krajskému súdu,
aby ju znovu prerokoval a rozhodol. Krajský súd rozhodol rozsudkom z 20. augusta 2010
tak, že uznal sťažovateľa za vinného z trestného činu vraždy v štádiu prípravy a uložil mu
trest odňatia slobody vo výmere osem rokov, na výkon ktorého ho zaradil do prvej
nápravnovýchovnej skupiny. Sťažovateľ sa proti rozsudku odvolal. Najvyšší súd jeho
odvolanie zamietol uznesením sp. zn. 3 To 14/2010 zo 7. decembra 2011. Družka
sťažovateľa podala proti tomuto rozhodnutiu dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd
uznesením sp. zn. 2 Tdo V 19/2012 z 19. februára 2013 tak, že ho odmietol.
Sťažovateľ v závere svojho podania uviedol, že si vyžiadal listinné dôkazy
a rozhodnutia na účely doplnenia sťažnosti, tieto mu zatiaľ neboli doručené, v najbližšom
čase však sťažnosť doplní. Požiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu.
Dňa 9. júla 2013 bolo doručené podanie sťažovateľa, ktorým oznámil, že požiadal
o zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokáta JUDr. M. K., Ž., ktorý predloží
ústavnému súdu splnomocnenie a doplní sťažnosť.
Ústavný súd vyzval sťažovateľa prípisom z 27. augusta 2013 na doplnenie sťažnosti
o odôvodnenie namietaného porušenia označených práv a na doplnenie sťažnosti o petit,
a to v lehote 14 dní od doručenia výzvy. Sťažovateľa tiež vyzval, aby predložil
splnomocnenie pre právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom
a kópie súdnych rozhodnutí.
Sťažovateľ reagoval na výzvu ústavného súdu podaním doručeným 20. septembra
2013, v ktorom požiadal o predĺženie lehoty na splnenie výzvy o 14 dní z dôvodu
práceneschopnosti advokáta JUDr. M. K.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ vo svojom podaní uviedol, že ho podáva v predloženom znení z dôvodu
zachovania zákonom určenej dvojmesačnej lehoty a ostatné náležitosti doplní v najbližšom
čase spolu s potvrdením o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch pre účely
posúdenia jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu. Neskôr sťažovateľ oznámil,
že jeho sťažnosť doplní zvolený advokát. Sťažovateľ dosiaľ sťažnosť nedoplnil
sám ani prostredníctvom zvoleného zástupcu.
Zistené nedostatky sťažnosti sa nepodarilo odstrániť ani výzvou ústavného súdu
a poskytnutím dodatočnej lehoty na jej splnenie, a preto ústavný súd dospel k záveru,
že je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2013