Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 669/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F.,

s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn.

a sp. zn. , ktorými namieta porušenie svojho základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bánovce nad

Bebravou v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod

sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 5. novembra

2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,

v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konania“)

a postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konania“).

Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia

poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvných vzťahov založených

zmluvami o úvere sťažovateľka pristúpila po dohode s dlžníkmi k spísaniu notárskych

zápisníc, ktoré obsahovali okrem iných náležitostí súhlas povinných osôb s ich

vykonateľnosťou, resp. k uzavretiu rozhodcovských doložiek, ktorými bola založená

právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného S., a. s., B. Z dôvodu nesplnenia

povinností zo strany dlžníkov bola sťažovateľka nútená domáhať sa splatenia pohľadávok

aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na podklade exekučných titulov (notárska

zápisnica, rozsudky rozhodcovského súdu). Prvostupňový súd poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ich vykonávania následne exekúcie napadnutými

uzneseniami zastavil. Na základe odvolania sťažovateľky boli napadnuté uznesenia

okresného súdu potvrdené napadnutými uzneseniami krajského súdu.

V sťažnostiach sťažovateľka uvádza, že sa nemohla „... stotožniť s odôvodnením

označeného rozhodnutia porušovateľa a to tak po stránke právnej, ako aj po stránke

skutkovej a preto podal proti nemu odvolanie. Navyše, sťažovateľ podal po podaní

odvolania návrh na prerušenie konania postupom podľa ust.

a čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ! Porušovateľ v prvom rade a ani porušovateľ v druhom

rade nerozhodli do skončenia konania o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania!

Porušovateľ v druhom rade rozhodol priamo o odvolaní sťažovateľa a to tak, že uznesenie

súdu prvého stupňa potvrdil, rozhodnutie je obsahom uznesenia Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 9. 8. 2012, sp. zn. . V danom rozhodnutí sa súd vôbec

nezmieňuje o procesnom návrhu sťažovateľa! Práve chýbajúca procesná činnosť

porušovateľov vecne vyjadrená vydaním rozhodnutia o návrhu sťažovateľa na prerušenie

konania postupom podľa ust. a zmluvy o fungovaní EÚ,

ako aj úplná ignorácia právnej argumentácie a tvrdení sťažovateľa vo vzťahu k nutnosti

súdu konať položením prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, zásadným

spôsobom porušila základné práva sťažovateľa...“.

Sťažovateľka podala v priebehu konania pred všeobecnými súdmi návrh

na prerušenie konania postupom podľa

a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý odôvodnila tým, že «súd sa nijako

nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako

nezdôvodnil prečo považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v zmluve

o úvere. Máme za to, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá

zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie... Súdnemu dvoru

Európskej únie by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce

sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov

konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva

a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. Máme za to, že v danom

prípade je potrebné požiadať Súdny dvor Európskej únie aj o výklad čl. 17 a čl. 47 Charty

základných práv EÚ a to v súvislosti s výkladom pojmu „neprijateľná zmluvná podmienka“

v kontexte smernice Rady 93/13/EHS a jej následnej aplikácii exekučným súdom a dopadom

na existujúce právne vzťahy.».

Podľa sťažovateľky „Všeobecný súd mal zákonnú povinnosť zaoberať sa návrhom

sťažovateľa a umožniť mu tak dosiahnuť stav (resp. minimálne ovplyvniť pokračovanie

civilného procesu) v ktorom by sa právna vec pred vnútroštátnym súdom rozhodovala

na základe správneho a adekvátneho právneho základu súčasťou ktorého je aj výklad práva

spoločenstva (či úniového práva) podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ Súdnym dvorom

Európskej únie v konaní o prejudiciálnej otázke.“.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje,

aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutých konaniach, eventuálne postupom krajského súdu v napadnutých

konaniach, uznesenia krajského súdu sp. zn. z 8. augusta 2012 a sp. zn.

z 11. septembra 2012 zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň

jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Súčasťou

sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti uznesení krajského súdu sp. zn.

z 8. augusta 2012 a sp. zn. z 11. septembra 2012 podaný

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho

odmietnutie podľa . Podľa zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné

konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu

a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,

aplikujúc citované právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného konania

(bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými postupmi a napadnutými uzneseniami

okresného súdu a krajského súdu, ktorými krajský súd potvrdil napadnuté uznesenia

okresného súdu o zastavení exekúcií, čo malo mať za následok porušenie jej označených

práv podľa a dohovoru.

Podľa návrh nie je prípustný, ak

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých

sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Ak ústavný súd zistí, že sťažnosť sa týka toho istého sťažovateľa a tej istej veci,

odmietne ju ako neprípustnú už po jej predbežnom prerokovaní.

Ústavný súd zo spisov vedených pod sp. zn. a sp. zn.

Rvp 13634/2012 zistil, že sťažovateľka ešte 2. novembra 2012 doručila ústavnému súdu

obdobné sťažnosti, v ktorých (zhodne s týmito sťažnosťami) namieta okrem iného

aj porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami

a postupom krajského súdu v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, pričom

v týchto sťažnostiach okrem iného formuluje aj výhrady voči tomu, že v predmetných

veciach konajúce súdy nepožiadali Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie

o prejudiciálnej otázke. O týchto sťažnostiach nebolo doteraz rozhodnuté.

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti

sťažovateľky podľa ako neprípustné.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd

zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky a tiež aby vyzýval sťažovateľku na predloženie

splnomocnení, ktoré neboli k sťažnostiam pripojené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013