Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 669/2013
PDF · 188.9 KB
No categories available
IV. ÚS 669/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F.,
s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn.
Rvp 13801/2012 a sp. zn. Rvp 13802/2012, ktorými namieta porušenie svojho základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Er 1246/2008 a sp. zn. 4 Er 2692/2008
a postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaniach vedených pod sp. zn. 17 CoE 111/2012
a sp. zn. 2 CoE 226/2012, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 13801/2012
a sp. zn. Rvp 13802/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod
sp. zn. Rvp 13801/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 5. novembra
2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,
v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených
pod sp. zn. 4 Er 1246/2008 a sp. zn. 4 Er 2692/2008 (ďalej aj „napadnuté konania“)
a postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených
pod sp. zn. 17 CoE 111/2012 a sp. zn. 2 CoE 226/2012 (ďalej aj „napadnuté konania“).
Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia
poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvných vzťahov založených
zmluvami o úvere sťažovateľka pristúpila po dohode s dlžníkmi k spísaniu notárskych
zápisníc, ktoré obsahovali okrem iných náležitostí súhlas povinných osôb s ich
vykonateľnosťou, resp. k uzavretiu rozhodcovských doložiek, ktorými bola založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného S., a. s., B. Z dôvodu nesplnenia
povinností zo strany dlžníkov bola sťažovateľka nútená domáhať sa splatenia pohľadávok
aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na podklade exekučných titulov (notárska
zápisnica, rozsudky rozhodcovského súdu). Prvostupňový súd poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ich vykonávania následne exekúcie napadnutými
uzneseniami zastavil. Na základe odvolania sťažovateľky boli napadnuté uznesenia
okresného súdu potvrdené napadnutými uzneseniami krajského súdu.
V sťažnostiach sťažovateľka uvádza, že sa nemohla „... stotožniť s odôvodnením
označeného rozhodnutia porušovateľa a to tak po stránke právnej, ako aj po stránke
skutkovej a preto podal proti nemu odvolanie. Navyše, sťažovateľ podal po podaní
odvolania návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP
a čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ! Porušovateľ v prvom rade a ani porušovateľ v druhom
rade nerozhodli do skončenia konania o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania!
Porušovateľ v druhom rade rozhodol priamo o odvolaní sťažovateľa a to tak, že uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil, rozhodnutie je obsahom uznesenia Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 9. 8. 2012, sp. zn. 7 CoE 140/2011. V danom rozhodnutí sa súd vôbec
nezmieňuje o procesnom návrhu sťažovateľa! Práve chýbajúca procesná činnosť
porušovateľov vecne vyjadrená vydaním rozhodnutia o návrhu sťažovateľa na prerušenie
konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ,
ako aj úplná ignorácia právnej argumentácie a tvrdení sťažovateľa vo vzťahu k nutnosti
súdu konať položením prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, zásadným
spôsobom porušila základné práva sťažovateľa...“.
Sťažovateľka podala v priebehu konania pred všeobecnými súdmi návrh
na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý odôvodnila tým, že «súd sa nijako
nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako
nezdôvodnil prečo považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v zmluve
o úvere. Máme za to, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá
zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie... Súdnemu dvoru
Európskej únie by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce
sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov
konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva
a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. Máme za to, že v danom
prípade je potrebné požiadať Súdny dvor Európskej únie aj o výklad čl. 17 a čl. 47 Charty
základných práv EÚ a to v súvislosti s výkladom pojmu „neprijateľná zmluvná podmienka“
v kontexte smernice Rady 93/13/EHS a jej následnej aplikácii exekučným súdom a dopadom
na existujúce právne vzťahy.».
Podľa sťažovateľky „Všeobecný súd mal zákonnú povinnosť zaoberať sa návrhom
sťažovateľa a umožniť mu tak dosiahnuť stav (resp. minimálne ovplyvniť pokračovanie
civilného procesu) v ktorom by sa právna vec pred vnútroštátnym súdom rozhodovala
na základe správneho a adekvátneho právneho základu súčasťou ktorého je aj výklad práva
spoločenstva (či úniového práva) podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ Súdnym dvorom
Európskej únie v konaní o prejudiciálnej otázke.“.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje,
aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v napadnutých konaniach, eventuálne postupom krajského súdu v napadnutých
konaniach, uznesenia krajského súdu sp. zn. 17 CoE 111/2012 z 8. augusta 2012 a sp. zn.
2 CoE 226/2012 z 11. septembra 2012 zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň
jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Súčasťou
sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti uznesení krajského súdu sp. zn.
17 CoE 111/2012 z 8. augusta 2012 a sp. zn. 2 CoE 226/2012 z 11. septembra 2012 podaný
podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné
konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých
účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 13801/2012 a sp. zn. Rvp 13802/2012 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu
a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,
aplikujúc citované právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného konania
(bod 1 výroku tohto uznesenia).
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa ústavy a práva podľa
dohovoru
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými postupmi a napadnutými uzneseniami
okresného súdu a krajského súdu, ktorými krajský súd potvrdil napadnuté uznesenia
okresného súdu o zastavení exekúcií, čo malo mať za následok porušenie jej označených
práv podľa ústavy a dohovoru.
Podľa § 24 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak
a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých
sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli
splnené,
b) ústavný súd v tej istej veci koná,
c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.
Ak ústavný súd zistí, že sťažnosť sa týka toho istého sťažovateľa a tej istej veci,
odmietne ju ako neprípustnú už po jej predbežnom prerokovaní.
Ústavný súd zo spisov vedených pod sp. zn. Rvp 13632/2012 a sp. zn.
Rvp 13634/2012 zistil, že sťažovateľka ešte 2. novembra 2012 doručila ústavnému súdu
obdobné sťažnosti, v ktorých (zhodne s týmito sťažnosťami) namieta okrem iného
aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami
a postupom krajského súdu v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, pričom
v týchto sťažnostiach okrem iného formuluje aj výhrady voči tomu, že v predmetných
veciach konajúce súdy nepožiadali Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie
o prejudiciálnej otázke. O týchto sťažnostiach nebolo doteraz rozhodnuté.
Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti
sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustné.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd
zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky a tiež aby vyzýval sťažovateľku na predloženie
splnomocnení, ktoré neboli k sťažnostiam pripojené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2013