Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 671/2013
PDF · 176.73 KB
No categories available
IV. ÚS 671/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej
F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené
pod sp. zn. Rvp 14010/2012 a sp. zn. Rvp 14015/2012, ktorými namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež
porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod
sp. zn. 19 Er 291/04 a uznesením z 11. januára 2012 a pod sp. zn. 19 Er 137/04 a uznesením
z 9. januára 2012 a porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaniach vedených
pod sp. zn. 14 CoE 43/2012 a uznesením zo 6. júla 2012 a pod sp. zn. 14 CoE 44/2012
a uznesením zo 6. júla 2012, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 14010/2012
a sp. zn. Rvp 14015/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod
sp. zn. Rvp 14010/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustné.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 15. novembra
2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,
v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14
dohovoru postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaniach
vedených pod sp. zn. 19 Er 291/04 a uznesením z 11. januára 2012 a pod sp. zn.
19 Er 137/04 a uznesením z 9. januára 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenia okresného
súdu“) a svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom Krajského súdu v Prešove
(ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 14 CoE 43/2012 a uznesením
zo 6. júla 2012 a pod sp. zn. 14 CoE 44/2012 a uznesením zo 6. júla 2012 (ďalej
aj „napadnuté uznesenia krajského súdu“).
Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia
poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvných vzťahov založených
zmluvami o úvere sťažovateľka pristúpila po dohode s dlžníkmi k spísaniu notárskych
zápisníc, ktoré obsahovali okrem iných náležitostí súhlas povinných osôb s ich
vykonateľnosťou, resp. k uzavretiu rozhodcovskej doložky, ktorá založila právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného S., a. s., B. Z dôvodu nesplnenia povinností zo strany
dlžníkov bola sťažovateľka nútená domáhať sa splatenia pohľadávok aj s príslušenstvom
prostredníctvom exekúcií na podklade exekučných titulov (notárska zápisnica,
rozhodcovský rozsudok, pozn.). Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcií, avšak v priebehu ich vykonávania následne ex offo exekúcie napadnutými
uzneseniami vyhlásil za neprípustné a zastavil ich; na základe odvolania sťažovateľky boli
napadnuté uznesenia okresného súdu potvrdené napadnutými uzneseniami krajského súdu.
Sťažovateľka v sťažnostiach formuluje výhrady voči právnym záverom
vyplývajúcim z napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje
za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení
príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetné právne veci, a zároveň
podáva vlastnú interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľných na právne
veci, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie v postupe
okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým skutočnosť,
že o zastavení uvedených exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým
prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) z dôvodu potreby
podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veciach
konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu v napadnutom konaní
sťažovateľka osobitne zdôrazňuje, že k namietanému porušeniu jej základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť tým, že krajský súd
nenariadil pojednávanie, „aj keď k tomu bol podľa zákona povinný... a... neprihliadol
k odvolacím dôvodom, ktoré uviedol sťažovateľ vo svojom odvolaní... prakticky prevzal
závery a nadväznú argumentáciu súdu prvého stupňa, pričom však z obsahu tohto uznesenia
nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že došlo týmto súdom k reálnemu
preskúmaniu rozhodujúcich otázok... svoj postoj však odvolací súd žiadnym legitímnym
spôsobom neodôvodnil“.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje,
aby ústavný súd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1
dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie
jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajského súdu v napadnutých
konaniach a jeho napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia okresného súdu
a krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné
zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení
krajského súdu v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti
konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu
súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné
ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1
OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu
a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc
označené právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie
(bod 1 výroku tohto uznesenia).
II.2 K napadnutému postupu okresného súdu a jeho napadnutým
uzneseniam, ako aj k napadnutému postupu krajského súdu a jeho napadnutým
uzneseniam
Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažností zistil,
že 15. novembra 2012 boli ústavnému súdu doručené sťažnosti sťažovateľky vedené
pod sp. zn. Rvp 14006/2012 a sp. zn. Rvp 14009/2012, v ktorých žiada o vydanie
rozhodnutí, ktorými by rovnako ako v prerokúvaných prípadoch ústavný súd vyslovil
porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy
a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach a napadnutými
uzneseniami, ako aj porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,
práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajského
súdu v napadnutých konaniach a jeho napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia
okresného súdu a napadnuté uznesenia krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a zároveň jej priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd
v tej istej veci koná.
Porovnaním prerokúvaných sťažností so sťažnosťami vedenými pod sp. zn.
Rvp 14006/2012 a sp. zn. Rvp 14009/2012 ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta
postupy okresného súdu a krajského súdu v totožných súdnych (exekučných) konaniach
a žiada v nich vysloviť aj porušenie tých istých základných práv podľa ústavy a práv podľa
dohovoru, priznať finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia prerokúvaných
sťažností, keď podľa § 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde konanie začína, t. j. 15. novembra
2012, ústavný súd už v tých istých veciach viedol pod sp. zn. Rvp 14006/2012 a sp. zn.
Rvp 14009/2012 konania začaté 15. novembra 2012.
Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie prerokúvaných sťažností
ako neprípustných podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže tým došlo k naplneniu
dôvodu neprípustnosti zakotveného v § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustné.
Vzhľadom na celkové odmietnutie sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde sa ústavný súd bližšie nezaoberal argumentáciu v nich obsiahnutou.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2013