Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 45/2014
PDF · 115.44 KB
No categories available
III. ÚS 45/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2014
predbežne prerokoval sťažnosť I. K., vo veci namietaného porušenia základného práva na
súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 Cdo 88/2012 a jeho uznesením zo 17. apríla 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2013
doručená sťažnosť I. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo
88/2013 a jeho uznesením zo 17. apríla 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania (žalobcom)
vedeného Okresným súdom Bardejov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 C 55/2009,
predmetom ktorého je žaloba o zaplatenie 485,65 € s prísl. V tejto veci okresný súd
nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku.
O opravnom prostriedku sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len
„krajský súd“) uznesením sp. zn. 13 Co 1/2012 z 1. februára 2013 tak, že uznesenie
okresného súdu potvrdil.
Sťažovateľ proti rozhodnutiu krajského súdu podal dovolanie, konanie o ktorom však
najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Cdo 88/2013 zo 17. apríla 2013 zastavil, a to z dôvodu
neodstránenia nedostatku osobitnej podmienky dovolacieho konania vyplývajúcej z § 241
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (povinné zastúpenie advokátom v dovolacom
konaní).
Sťažovateľ vyslovuje svoju nespokojnosť s napadnutým uznesením najvyššieho
súdu, ktorým zastavil dovolacie konanie z dôvodu nedostatku jeho právneho zastúpenia v
tomto konaní.
Uvedené rozhodnutie považuje za „zmätočné, nezákonné a neústavné“.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že napadnutým postupom
a uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, žiadal zrušiť napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a domáha sa priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €
a úhrady trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať
záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, patrí aj absencia ústavnoprávneho rozmeru
namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu
verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu.
Predmetom konania pred ústavným súdom je namietané porušenie základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé
súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu
v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením.
Ako zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, sťažovateľ podal dovolanie bez toho, aby bol
v dovolacom konaní právne zastúpený.
Najvyšší súd v odôvodnení svojho napadnutého rozhodnutia uviedol, že jedna
z podmienok podľa § 241 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nie je splnená,
a to konkrétne, že sťažovateľ musí byť v dovolacom konaní právne zastúpený, pretože sám
nemá právnické vzdelanie.
Najvyšší súd taktiež zisťoval, či okresný súd (v rámci úkonov vykonávaných
pri podaní dovolania) urobil opatrenia na odstránenie nedostatku, ktorý bránil v ďalšom
konaní o podanom dovolaní, a ako to uviedol v odôvodnení rozhodnutia, prvostupňový súd
postupoval v súlade so zákonom, t. j. dal sťažovateľovi priestor na odstránenie nedostatku
s poučením, ako má postupovať v zmysle platnej právnej úpravy, avšak napriek tomu
zo strany sťažovateľa k jeho odstráneniu nedošlo.
Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ tým, že napriek výzve a zákonnému
poučeniu neodstránil nedostatok spočívajúci v nesplnení zákonnej podmienky vyžadovanej
pre dovolacie konanie, nedal najvyššiemu súdu inú možnosť, iba dovolacie konanie v súlade
so zákonom (Občianskym súdny poriadkom) zastaviť.
Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu nestotožnil, nepostačuje
na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia
najvyššieho súdu.
Ústavný súd s poukazom na uvedené skutočnosti prihliadajúc na zásady procesnej
hospodárnosti konania sťažovateľa upozorňuje, že pokiaľ aj naďalej bude ústavnému súdu
podávať takéto sťažnosti bez kvalifikovaného právneho zástupcu (bez využitia zákonných
možností na jeho ustanovenie príslušným orgánom, ktorý sťažovateľ neuznáva), môže
ústavný súd nielen jeho podania odložiť, ale prípadne využiť aj možnosť vyplývajúcu z § 25
ods. 2 poslednej vety zákona o ústavnom súde a odmietnutie jeho sťažností vôbec
neodôvodniť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. januára 2014