Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 45/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť I. K., vo veci namietaného porušenia základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením zo 17. apríla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2013

doručená sťažnosť I. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo

88/2013 a jeho uznesením zo 17. apríla 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania (žalobcom)

vedeného Okresným súdom Bardejov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. ,

predmetom ktorého je žaloba o zaplatenie 485,65 € s prísl. V tejto veci okresný súd

nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku.

O opravnom prostriedku sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) uznesením sp. zn. z 1. februára 2013 tak, že uznesenie

okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ proti rozhodnutiu krajského súdu podal dovolanie, konanie o ktorom však

najvyšší súd uznesením sp. zn. zo 17. apríla 2013 zastavil, a to z dôvodu

neodstránenia nedostatku osobitnej podmienky dovolacieho konania vyplývajúcej z § 241

ods. 1 (povinné zastúpenie advokátom v dovolacom

konaní).

Sťažovateľ vyslovuje svoju nespokojnosť s napadnutým uznesením najvyššieho

súdu, ktorým zastavil dovolacie konanie z dôvodu nedostatku jeho právneho zastúpenia v

tomto konaní.

Uvedené rozhodnutie považuje za „zmätočné, nezákonné a neústavné“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že napadnutým postupom

a uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru, žiadal zrušiť napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie a domáha sa priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €

a úhrady trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ( tiež napr. ,

, , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, patrí aj absencia ústavnoprávneho rozmeru

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu.

Predmetom konania pred ústavným súdom je namietané porušenie základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu

v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením.

Ako zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, sťažovateľ podal dovolanie bez toho, aby bol

v dovolacom konaní právne zastúpený.

Najvyšší súd v odôvodnení svojho napadnutého rozhodnutia uviedol, že jedna

z podmienok podľa nie je splnená,

a to konkrétne, že sťažovateľ musí byť v dovolacom konaní právne zastúpený, pretože sám

nemá právnické vzdelanie.

Najvyšší súd taktiež zisťoval, či okresný súd (v rámci úkonov vykonávaných

pri podaní dovolania) urobil opatrenia na odstránenie nedostatku, ktorý bránil v ďalšom

konaní o podanom dovolaní, a ako to uviedol v odôvodnení rozhodnutia, prvostupňový súd

postupoval v súlade so zákonom, t. j. dal sťažovateľovi priestor na odstránenie nedostatku

s poučením, ako má postupovať v zmysle platnej právnej úpravy, avšak napriek tomu

zo strany sťažovateľa k jeho odstráneniu nedošlo.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ tým, že napriek výzve a zákonnému

poučeniu neodstránil nedostatok spočívajúci v nesplnení zákonnej podmienky vyžadovanej

pre dovolacie konanie, nedal najvyššiemu súdu inú možnosť, iba dovolacie konanie v súlade

so zákonom (Občianskym súdny poriadkom) zastaviť.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu nestotožnil, nepostačuje

na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia

najvyššieho súdu.

Ústavný súd s poukazom na uvedené skutočnosti prihliadajúc na zásady procesnej

hospodárnosti konania sťažovateľa upozorňuje, že pokiaľ aj naďalej bude ústavnému súdu

podávať takéto sťažnosti bez kvalifikovaného právneho zástupcu (bez využitia zákonných

možností na jeho ustanovenie príslušným orgánom, ktorý sťažovateľ neuznáva), môže

ústavný súd nielen jeho podania odložiť, ale prípadne využiť aj možnosť vyplývajúcu z § 25

ods. 2 poslednej vety a odmietnutie jeho sťažností vôbec

neodôvodniť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2014