Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 5/2014
PDF · 171.73 KB
No categories available
I. ÚS 5/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 5/2014-20
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014
predbežne prerokoval sťažnosť M. M., zastúpeného advokátom JUDr. Bernardom
Medárom, Dubová 4, Humenné, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Humenné č. k. 2 Pv 541/12-22
z 18. septembra 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
22. novembra 2013 doručená sťažnosť M. M., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátom JUDr. Bernardom Medárom, Dubová 4, Humenné, ktorou namieta porušenie
základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresnej
prokuratúry Humenné (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 2 Pv 541/12-22 z 18.
septembra 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za svojvoľné,
arbitrárne a náležite neodôvodnené, pretože „prokurátor sa zjavne nevysporiadal
so všetkými dôvodmi podanej sťažnosti a že dôvody zamietnutia jeho sťažnosti sa
nezakladajú na pravde“.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ považuje uznesenie
„vyšetrovateľky o zastavení trestného stíhania v tejto veci“ za svojvoľné, arbitrárne
a predčasné.
Arbitrárnosť uvedeného rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sťažovateľ
vyvodzuje zo skutočnosti, že „vyšetrovateľka v rozpore s ust. § 2 Tr. por. v tejto veci
nezadovážila a nezabezpečila tieto nižšie uvedené dôkazy, ktoré sú pre objektívne,
meritórne a spravodlivé rozhodnutie tejto veci v prípravnom konaní podstatné a esenciálne,
a ide o tieto konkrétne dôkazy:
1/1 pracovnú náplň (práva, povinnosti a pracovno-právnu a občiansku
zodpovednosť) A. C. a M. V. vyšetrovateľka nezabezpečila... pritom vyšetrovateľka
nedodržala v tomto smere pokyn dozorujúceho prokurátora a tak nezákonne a
nespravodlivo a svojvoľne – arbitrárne rozhodla...
1/2 splnomocnenie konať právne úkony v mene a za navrhovateľa dražby (ich
zamestnávateľa) u týchto osôb A. C. a M. V. o taktiež vyšetrovateľka nezabezpečila...
1/3 obsah vrátených zásielok sa nachádzajú síce v spise – ide o písomné podania
zo strany navrhovateľa dražby (SLSP, a. s.), adresované doporučene (nie ako doporučené
do vlastných rúk) na posledne známu adresu poškodeného M. M., ktoré vrátili Slovenskej
sporiteľni ako neprevzaté s odôvodnením, že adresát je neznámy... nakoniec odôvodnenie
uvedené v napadnutom uznesení vyšetrovateľky o preberaní, resp. nepreberaní poštových
doporučených zásielok M. M. je právne irelevantné v tom, že nebolo povinnosťou
poškodeného M. M. zdržiavať sa doma a preberať doporučené poštové zásielky, lebo jeho
povinnosťou bolo starať sa o živobytie svoje a svojich blízkych a preto odišiel za prácou do
zahraničia a tak v tom čase nemohol preberať tieto poštové zásielky.
Naopak povinnosťou SLSP, a. s. bolo nevykonať dobrovoľnú dražbu bez riadneho
exekučného titulu a povinnosťou A. C. a M. V. bolo nepodpísať vyhlásenie o tom, že celý
úver je splatný, keď oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti predmetného úveru
nebolo poškodenému M. M. riadne doručené. Porušenie tejto povinnosti zo strany
menovaných ako expertov na problematické úvery bolo jednoznačne úmyselne s cieľom aby
ich zamestnávateľ neoprávnene a protiprávne získal bezdôvodné obohatenie na škodu M.
M...
1/4 obsah vyhlásenia zo dňa 09. 07. 2010 a kto toto vyhlásenie z 09. 07. 2010
za Slovenskú sporiteľňu podpísal – ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru z dôvodu
dlhodobého nesplácania – omeškanosť splátok bola 534 dní a či toto vyhlásenie z 09. 07.
2010 bolo doručované poškodenému a či ono tvorí obsah vrátených zásielok, ako
neprevzatých M. M... Tu zvýrazňujeme, že vyšetrovateľka tým, že nezabezpečila predmetné
vyhlásenie SLSP, a. s. z 09. 07. 2010 o mimoriadnej splatnosti predmetného úveru tým
nedodržala pokyn dozorujúceho prokurátora uvedený v Uznesení Okresného prokurátora v
Humennom sp. zn. 2Pv 541/12-17 zo dňa 12. 04. 2013 – čím zmarila úlohu ako verejný
činiteľ.
1/5 prehľad splátok predmetného úveru zo strany dlžníka M. M. s účtovaním
zmluvných úrokov z úveru a s účtovaním úrokov z omeškania za omeškanie jednotlivých
splátok, ako aj s účtovaním úrokov z omeškania z celej istiny úveru po 09. 07. 2010 až
doposiaľ vyšetrovateľka od navrhovateľa dražby – SLSP, a. s. nevyžiadala a nevyhodnotila,
ako aj právne neposúdila a nevyhodnotila tento dôkaz.“.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti argumentoval, že navrhovateľ dražby vo vyhlásení
navrhovateľa dražby zo 17. decembra 2010 uviedol dražobnej spoločnosti nepravdivý
dôvod, že celá pohľadávka z úveru, ktorý sťažovateľ nesplácal viac ako rok pre stratu
zamestnania, je splatná. Tým došlo podľa sťažovateľa k naplneniu skutkovej podstaty
podvodu v zmysle § 221 Trestného zákona, pričom za páchateľku tohto trestného činu
sťažovateľ považuje A. C., expertku na vymáhanie problémových úverov Slovenskej
sporiteľne, a. s. Sťažovateľ je toho názoru, že Slovenská sporiteľňa, a. s., nemohla podať
návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosť vo vlastníctve sťažovateľa bez
existencie riadneho exekučného titulu k celému úveru, ktorý sa pre nedoručenie vyhlásenia
Slovenskej sporiteľne, a. s., z 9. júla 2010 nestal splatným.
Uznesenie vyšetrovateľky o zastavení trestného stíhania je podľa sťažovateľa
zmätočné aj z dôvodu nezákonnej voľby miesta konania dražby, ktorá sa uskutočnila
v Košiciach, teda 80 km od miesta draženej nehnuteľnosti, a rovnako nezohľadňuje
skutočnosť, že oznámenie o verejnej dražbe nebolo vyvesené na úradnej tabuli Mestského
úradu v Humennom.
Sťažovateľ v sťažnosti na podporu svojich tvrdení vyčerpávajúcim spôsobom
poukázal na judikatúru ústavného súdu, Európskeho súdu pre ľudské práva a Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky.
Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1/ Základné právo sťažovateľa M. M... zastúpeného JUDr. Bernardom Medárom,
advokátom... na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6, ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR Uznesením
Okresnej prokuratúry v Humennom sp. zn. 2 Pv 541/12-22 zo dňa 18. 09. 2013 porušené
bolo.
- najmä právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie a uplatnenie princípu
rovnosti, na súdnu a inú právnu ochranu, na riadne odôvodnenie rozhodnutia a na ústavne
konformný výklad právnej normy
- vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
2/ Uznesenie Okresnej prokuratúry v Humennom sp. zn. 2 Pv 541/12-22 zo dňa
18. 09. 2013 sa zrušuje a vec sa vracia do prípravného konania Okresnej prokuratúre
v Humennom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3/ Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur
(slovom Jedentisíc eur), ktoré je mu Okresná prokuratúra v Humennom vyplatiť vo výške
1.000,- Eur, všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu – k rukám
sťažovateľa.
4/ Okresná prokuratúra v Humennom je povinná nahradiť trovy konania
sťažovateľovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia – nálezu na účet advokáta
JUDr. Bernard Medára...“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené
alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru napadnutým rozhodnutím okresnej prokuratúry.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupoval v postavení
poškodeného v trestnom konaní vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru
Humenné, odborom kriminálnej polície, oddelením ekonomickej kriminality (ďalej len
„okresné riaditeľstvo“). Uznesením vyšetrovateľky okresného riaditeľstva ČVS: ORP-
546/OEK-HE-2012 z 20. augusta 2013 bolo trestné stíhanie začaté pre zločin machinácie pri
verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona a
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona zastavené, pretože skutok
nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Sťažovateľ označené uznesenie vyšetrovateľky okresného riaditeľstva v zmysle
Trestného poriadku napadol sťažnosťou, o ktorej rozhodovala okresná prokuratúra, ktorá ju
napadnutým rozhodnutím zamietla.
Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu základného práva zaručeného
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím okresnej
prokuratúry ústavný súd pripomína nutnosť splnenia podmienky konania v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého nie je sťažnosť prípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre sa podnetom rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje
k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal
návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého
konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona
oprávnený.
Sťažovateľ teda má možnosť domáhať sa preskúmania postupu okresnej prokuratúry
týkajúceho sa rozhodovania o sťažnosti podanej proti uzneseniu vyšetrovateľky o zastavení
trestného stíhania prostredníctvom podnetu podľa citovaného ustanovenia § 31 ods. 1
a nasledujúcich zákona o prokuratúre.
Sťažovateľ teda disponuje dostatočne účinným prostriedkom nápravy namietaného
porušenia svojho základného práva (pozri obdobne III. ÚS 214/07). V prípade zistenia
nezákonnosti v zmysle námietok sťažovateľa vo vzťahu k rozhodovaniu okresnej
prokuratúry o opravnom prostriedku proti uzneseniu vyšetrovateľky o zastavení trestného
stíhania má príslušný prokurátor pri vybavení podnetu oprávnenie záväzným pokynom
nariadiť „opätovné začatie trestného stíhania“ (pozri stanovisko generálneho prokurátora
Slovenskej republiky č. 4/2004 zo 4. mája 2004), čím by sa poskytnutá ochrana základných
práv sťažovateľa premietla aj do roviny obnovenia stavu pred ich porušením.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci
vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.
Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ
podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej
veci.
Ak by teda sťažovateľ nebol spokojný s vybavením svojho prvotného podnetu
zo strany príslušného prokurátora, má možnosť uplatniť svoje opodstatnené námietky
formou opakovaného podnetu podľa ustanovení § 34 zákona o prokuratúre.
Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon
sťažovateľovi na ochranu jeho základného práva účinne poskytuje a na použitie ktorých je
oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných
práv a slobôd pred ústavným súdom.
Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom, že
sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne
prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne
poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr.
III. ÚS 152/03, II. ÚS 94/06).
Ústavný súd preto sťažnosť posúdil v rovine námietky porušenia označených práv
napadnutým uznesením okresnej prokuratúry ako neprípustnú.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd v zmysle § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol, tak ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. januára 2014