Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 32/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. M., zastúpeného advokátom

JUDr. Štefanom Ondrišom, Advokátska kancelária, Dunajská 1, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia a v konaní

vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. I. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra

2013 osobne do podateľne doručená sťažnosť Ing. I. M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia a (ďalej len

„ústava“) v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z pripojeného dovolania vyplýva, že rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. z 19. novembra 2013 bol sťažovateľ odsúdený pre trestný čin

porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2 a § 255

ods. 1 a 2 písm. b) v znení účinnom pred 27. januárom 1999. Konaniu

na najvyššom súde predchádzalo konanie pred Špecializovaným trestným súdom v Banskej

Bystrici (ďalej len „špecializovaný súd“), kde rozsudkom sp. zn. BB

zo 17. januára 2013 bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu podľa § 125

ods. 1 a 3 v znení účinnom do 27. januára 1999. Písomné vyhotovenie

rozsudku najvyššieho súdu nebolo do dňa podania sťažnosti sťažovateľovi doručené.

Sťažovateľ je presvedčený, že v jeho prípade došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 a čl. 50

ods. 3 v spojitosti s a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Stalo sa tak v prípravnom konaní, ale aj na špecializovanom súde tým,

že sťažovateľovi nebolo umožnené klásť otázky svedkom, ktorých výpovede boli súčasťou

vyšetrovacieho spisu a ktorých vypočutie navrhoval aj prokurátor v obžalobe. Ďalej treba

za porušenie označených práv považovať aj zmenu právnej kvalifikácie skutku, a to až

vo výroku rozhodnutia, bez toho, aby mal sťažovateľ ako obžalovaný k dispozícii primeraný

čas na obhajobu v súvislosti so zmenou právnej kvalifikácie. Ani odôvodnenie rozhodnutí

nie je zárukou, že výkon spravodlivosti nebol v prípade sťažovateľa arbitrárny.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46 ods. 1

a v konaní vedenom najvyšším súdom pod sp. zn. s tým,

aby bol rozsudok najvyššieho súdu z 19. novembra 2013 zrušený. Požaduje tiež primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €, ako aj náhradu trov konania.

K sťažnosti bol priložený rovnopis dovolania proti rozsudkom nižších súdov. Toto

dovolanie bolo doručené prvostupňovému súdu osobne do podateľne 13. decembra 2013.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Sťažovateľ sám listinným dôkazom preukázal, že proti rozsudku najvyššieho súdu

sp. zn. z 19. novembra 2013 podal dovolanie, dôvody ktorého opiera

o ustanovenie a , teda o to, že bolo zásadným

spôsobom porušené jeho právo na obhajobu a rozhodnutie súdov je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku.

Za daného stavu právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa má

najvyšší súd v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného

súdu.

Pokiaľ by sťažovateľ nebol v dovolacom konaní úspešný, bude mať možnosť obrátiť

sa na ústavný súd postupom podľa , a to tak vo vzťahu voči

dovolaciemu rozhodnutiu najvyššieho súdu, ako aj voči odvolaciemu rozhodnutiu

najvyššieho súdu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014