Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/2/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - Q.. S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, O., zast. Advokátska kancelária PM Lawyers, s. r. o., so sídlom Košická 49, Bratislava a otca - H.. B. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, O., v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu do konania vedeného pod sp. zn. dňa 05.01.2022 domáha zmeny úpravy styku otca s maloletým, a to nasledovne: „otec je oprávnený na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej stretávať sa s maloletým Q. Y., nar. XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok vždy od 16:30 hod. do 18:30 hod., a v nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 16:30 hod. do 18:30 hod. a v piatok od 16:30 hod. do 18:30 hod. za prítomnosti matky alebo tretej osoby, ktorú určí matka. Matka je povinná maloletého v určenom čase maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a byť prítomná pri styku otca s maloletým v určenom čase v mieste bydliska matky.“

1.1. Súd uznesením č. k. -307 zo dňa 07.01.2022 vylúčil uvedený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie vedené pod sp. zn. .

2. V úvode svojho návrhu matku uvádza, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -68 zo dňa 20.02.2019 bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému a bol upravený styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým: „v párnom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok vždy od 16:00 hod. do 19:00 hod., v nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 16.00 hod. do 19:00 hod. a od piatku 16.00 hod. do nedele 18:00 hod., v nepárnom kalendárnom roku od 23.12. od 16:00 hod. do 25.12. do 12:00 hod. a od 31.12. od 10:0 hod. do 01.01. do 12:00 hod., v párnom kalendárnom roku od 26.12. od 10:00 hod. do 28.12. do 19:00 hod. a v každom kalendárnom roku od druhej nedele mesiaca júl od 10:00 hod. do tretej nedele mesiaca júl do 19:00 hod. a od druhej nedele mesiaca august od 10:00 hod. do tretej nedele mesiaca august do 19:00 hod.. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude bydlisko matky. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť.“ Súčasne však na tunajšom súde prebieha pod sp. zn. konanie o zákaze styku otca s maloletým a konanie o výkon rozhodnutia pod sp. zn. , v ktorom súd nariadil výkon rozhodnutia č. k. -68 zo dňa 20.02.2019 a zároveň nariadil vo výroku II nové neodkladné opatrenie. Krajský súd uznesením č. k. -189 zo dňa 30.09.2021 potvrdil I. výrok o

nariadení výkonu súdneho rozhodnutia, no uznesenie v časti II. výroku o nariadení neodkladného opatrenia zrušil.

3. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že za súčasného stavu, kedy ešte nie je zrejmé či tvrdenia maloletého ohľadne správania sa otca k maloletému sú alebo nie sú pravdivé a jeho prejavy, pričom prebieha aj trestné konanie ale i konanie o zákaze styku otca s maloletým a konanie o odklade výkonu rozhodnutia, má za to, že je dôvodné, aby došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia v rámci ktorého bude upravený styk maloletého s otcom a to len za prítomnosti matky alebo inej tretej osoby poverenej matkou, nakoľko existuje podozrenie, že zo strany otca mohlo dôjsť ku konaniu, ktoré je považované za trestný čin súvisiaci s maloletým, napriek zohľadneniu prezumpcie neviny, ako aj napriek tomu, že v prípade odkladu výkonu rozhodnutia by bolo zasiahnuté do práva otca na styk s maloletým. V danom prípade je podľa matky nutné povýšiť záujem dieťaťa nad záujem otca a prihliadať aj na prezumpciu statusu obete (dieťaťa), ktorá má rovnakú váhu ako prezumpcia neviny. V jej záujme nie je brániť otcovi v styku so synom, vzhľadom k tomu, že pre matku je prvoradý najlepší záujem maloletého a preto žiada aby bol ich styk upravený výlučne za jej prítomnosti rešpektujúc zdravý psychický vývoj maloletého, jeho názor, denný režim a záujmy.

3.1. Matka uvádza, že maloletý opakovane uviedol, že má z otca strach, pripustil, že by s ním išiel na zmrzlinu ale len za prítomnosti matky poukazujúc na zápisnicu o výsluchu maloletého zo dňa 09.06.2021. Rovnako tak vníma neustály tlak okolia na to, aby sa s otcom stretával, avšak čoraz častejšie sa s ním odmieta stretnúť, a to napriek snahe matky ho na styk pripraviť. Otec vyhovel maloletému v prípade ak sa s ním stretnúť nechcel, resp. skrátila sa doba ich styku no otec má záujem na postupnom začatí realizovania styku v zmysle rozhodnutia tunajšieho súdu, s prespaním a možnosťou navštevovania jeho príbuzných, čo maloletý podľa matky odmieta. Matka v ich styku nebráni, no trvá na jej prítomnosti počas realizácie styku, ako je tomu doteraz, rešpektujúc názor i denný režim maloletého a jeho sestry či jeho školské povinnosti a záujem. Ďalej matka vyjadruje vážne pochybnosti o tom, či je v najlepšom záujme maloletého, a to aj vzhľadom na vyjadrenia a obavy, aby sa stretával s otcom v rozsahu stanovenom rozsudkom súdu. Maloletý neustále od matky vyžaduje, aby ho uistila, že na každom stretnutí s otcom bude prítomná aj ona alebo jej partner. Pri otázke, či by sa s otcom stretol aj bez jej prítomnosti, maloletý začne plakať, trvá na tom, aby mu matka sľúbila, že bude prítomná na stretnutiach, pričom je následne v noci nepokojný a nemôže zaspať. Vyjadruje obavu, že ho otec alebo jeho príbuzní odvezú a nevrátia ho k matke.

3.2. V návrhu sú ďalej uvedené priebehy stretnutí maloletého s otcom, kde matka poukazuje na to, že maloletý nechce chodiť k otcovi, ide za ním len po prehovorení matky a za jej prítomnosti, resp. keď mu otec kúpi nejaký darček, čo matka nepodporuje. Maloletý odmietol ísť k otcovi aj po darček k Vianociam a vyjadril sa, že radšej počká kým bude mať iný sviatok , aby tento darček dostal. Po nástupe do základnej školy mal maloletý niekoľko záchvatov, kvôli ktorým bola matka viackrát kontaktovaná vychovávateľkou zo školského klubu a aj školskou psychologičkou, ktorá navrhla spoluprácu s maloletým. Matka s daným súhlasila, no dosiaľ nebola so žiadnymi závermi psychologičky oboznámená, preto žiada, aby si súd vyžiadal stanovisko týchto osôb.

4. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu, jeho prílohou- komunikácia medzi rodičmi, ako i s obsahom spisov tunajšieho súdu vedených ohľadne maloletého dieťaťa.

5. Lustráciou poručenských spisov bolo zistené, že na tunajšom súde prebehlo ohľadne maloletého viacero konaní (o. i. aj konanie pod sp. zn. neodkladné opatrenie, 20P/26/2020- neodkladné opatrenie), pričom rozsudkom č. k. -68 zo dňa 20.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.04.2019 a v časti výživného nadobudol vykonateľnosť dňa 21.03.2019, súd zveril maloletého Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia. Otca zaviazal povinnosťou platiť na maloletého výživné v sume 100 eur mesačne od 07.08.2018 vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci k rukám matky, zročné výživné za obdobie od 07.08.2018 do 28.2.2019 vyčíslil v celkovej sume XXX,XX eura, ktoré bol otec povinný zaplatiť matke do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň upravil styk otca s maloletým v párnom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok vždy od 16:00 hod. do 19:00 hod., v nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod. a od piatku 16:00 hod. do nedele 18:00 hod., v nepárnom kalendárnom roku od 23.12. od 16:00 hod. do 25.12. do 12:00

hod. a od 31.12. od 10:00 hod. do 1.1. do 12:00 hod., v párnom kalendárnom roku od 26.12. od 10:00 hod. do 28.12. do 19:00 hod. a v každom kalendárnom roku od druhej nedele mesiaca júl od 10:00 hod. do tretej nedele mesiaca júl do 19:00 hod. a od druhej nedele mesiaca august od 10:00 hod. do tretej nedele mesiaca august do 19:00 hod. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude bydlisko matky s tým, že matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť. Návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov súd zamietol, vrátane ním požadovanej úpravy styku.

6. Ďalej bolo zistené, že pod sp. zn. je vedené konanie na návrh matky o zákaz styku otca k maloletému, ktoré nebolo doposiaľ skončené, vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie a je vytýčený termín pojednávania na 03.03.2022.

7. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. vedie konanie na návrh otca podaný dňa 17.02.2020 na výkon rozhodnutia z dôvodu, že odo dňa 14.02.2020 matka otcovi neumožnila styk s otcom maloletého, tohto videl otec naposledy 12.02.2020 s tým, že matka prestala s otcom komunikovať. Uznesením č. k. súd okrem iného nariadil výkon rozhodnutia (výrok I), pričom tento výrok súdu bol potvrdený aj Krajským súdom (rozhodnutie je vykonateľné dňom 22.06.2021 a právoplatné dňa 02.12.2021 vo výroku I. v znení Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. -289 zo dňa 30.09.2021). Matke bola uznesením č. k. -224 zo dňa 28.07.2021 uložená pokuta vo výške 300,- eur z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu (napr. vopred otcovi neoznámi nerealizovane styku, nedôvodným zásahom narúša jeho realizáciu). Matka doručila súdu dňa 18.12.2021 návrh na odklad výkonu súdneho rozhodnutia, pričom otec požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k návrhu matky, a do až do 20.01.2022. Jeho žiadosti bolo vyhovené, vyjadrenie dosiaľ nezaslal a preto nebolo o návrhu matky v čase vydania tohto rozhodnutia dosiaľ rozhodnuté.

8. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia počas konania vo veci samej.

9. Podľa článku 4 Civilný mimo sporový poriadok ( ďalej len „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

10. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

12. Podľa , , (ďalej len ) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“

15. Podľa , ak súd nepostupoval podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20181212>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa

ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

19. Podľa neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

20. Podľa zákona neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

21. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

22. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení , tento však nie je taxatívne daný.

23. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016, zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého , neodkladné opatrenia vo veciach výživného , neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého , neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, a opatrenie na zabezpečenie dôkazu . Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého dieťaťa. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.

24. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

25. Podľa § 28 Zákona o rodine, (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

26. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

27. Účelom neodkladných opatrení je rýchla a dočasná úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, navrhovateľ ním nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím

vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

28. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NSSR č. , nález ÚS SR ).

29. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, t. j. naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladných opatrenia je jeho predbežný

- dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.

30. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázanie stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

31. Súd mal dokazovaním preukázané, že rodičia maloletého Q. nie sú manželmi, maloletý bol právoplatne zverený do starostlivosti matky, pričom otec má upravený styk s maloletým a vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. bol nariadený výkon rozhodnutia upravujúceho styk otca s maloletým. Pod sp. zn. prebieha konanie o zákaz styku otca s maloletým s nariadeným termínom pojednávania na 03.03.2022.

31.1. Súd v meritórnom konaní nariadil znalecké dokazovanie znalcom Q.. et Q.. Martinom Balkom, ktorý dňa 09.12.2021 doručil vypracovaný znalecký posudok. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že výsledky znaleckého dokazovania poukazujú na potrebu obnovenia štandardného pravidelného, extenzívneho a autonómneho stretávania sa maloletého dieťaťa s otcom vrátane prespávania. Znalecké dokazovanie rovnako nepreukázalo relevantný psychologický dôvod, ktorý by mohol znalca oprávňovať odporučiť obmedzenie alebo zákaz stretávania sa maloletého s otcom. Znalec poukázal na preferenčný vzťah maloletého k matke, no zároveň uviedol, že aj k otcovi má maloletý pozitívny vzťah, avšak s naznačenou ambivalentnosťou v dôsledku rivalizácie rodičov. Kvalita citových väzieb maloletého k rodičom je negatívne ovplyvnená rodičovským konfliktom, pričom psychologické vyšetrenie nepotvrdilo primárne narušenie kvalitného citového puta mal. dieťaťa v jeho vzťahu s otcom v dôsledku fyzického týrania či sexuálneho zneužívania dieťaťa otcom, ako to tvrdila matka, naopak výsledky poukazujú na deficitnejšie

rodičovské kompetencie matky s porovnaní s otcom, odôvodňujúce podozrenie o účelovú snahu kriminalizovať otca s cieľom limitovať jeho výchovné pôsobenie vo vzťahu k maloletému dieťaťu, pričom z psychologického hľadiska je alarmujúca výchovná tendencia matky ako rezidenčného rodiča nahradiť rodičovskú pozíciu otca jej súčasným partnerom. V kontakte s otcom bol maloletý komunikatívny a voči otcovi prejavoval viditeľne pozitívne emócie. Znalec uvádza, že podľa psychologického vyšetrenia s limitmi z dôvodu, že ide o vyšetrenie v rámci poručníckeho konania a nie trestného, tvrdenia maloletého vo vzťahu k otcovi nie je možné hodnotiť psychologicky ako vierohodné, keďže imponovali neautenticky ako naučené a absentovala u nich akékoľvek špecifická citová či emočná sprievodná odozva, a to nie len pri individuálnom vyšetrení maloletého, ale aj pri pozorovaní vzájomnej interakcie s otcom. Maloletý nemá primárne narušenú kvalitu citových vzťahov a emočných väzieb vo vzťahu k otcovi, ale sekundárne je vo vzťahu k otcovi negatívne ovplyvňovaný devalvačným a podozrievavým postojom matky (č. l. 276 -280 v spise č. ).

32. V danom prípade je zrejmé, že napriek nezhodám, ktoré medzi rodičmi maloletého sú a pravdepodobným negatívnym ovplyvňovaním maloletého zo strany matky je nepochybné, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti k maloletému a nie je možné práva niektorého z rodičov bezdôvodne obmedziť. Na druhej strane, rodičia, ktorí žijú oddelene, sa fakticky nemôžu neobmedzene podieľať na starostlivosti o dieťa a stýkať sa s ním, pretože rozsah ich práv (právo stretávať sa s dieťaťom) je obmedzené rozsahom práv druhého rodiča. Spôsob, akým si budú oddelene žijúci rodičia uplatňovať svoje právo voči maloletému, zákon v prvom rade necháva na ich dohode, ktorá však musí byť v súlade so záujmom mal. Q.. Až v prípade, ak sa rodičia nezhodnú /čo je aj tento prípad/, súd autoritatívne rozhodne, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého, najmä na jej citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Pri úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu nie je prvoradý záujem rodičov a ich predstavy, ako dlho sa má dieťa stretávať s druhým rodičom, čo majú počas styku robiť a podobne, ale práve záujem dieťaťa.

33. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styk rodiča, resp. obmedzenia styku rodiča s dieťaťom je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva.

34. Súd pri rozhodovaní prihliadol najmä na vypracovaný znalecký posudok vo veci zákazu styku otca s maloletým, ktorý bol súdu doručený 09.12.2021. Závery konštatované znalcom súd uvádza v bode 31.1. tohto odôvodnenia a plne sa s nimi stotožňuje a rešpektuje ich. Berúc do úvahy všetky tieto skutočnosti súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že otec má s maloletým upravený styk právoplatným súdnym rozhodnutím, ktorý je vzhľadom na minulosť rodiny a nestýkanie sa otca s maloletým nastavený tak, aby vyhovoval maloletému, bol prispôsobený jeho školským povinnostiam a aj otec ho považuje za nevyhnutný. Takto nastavenou úpravou styku otca s maloletým sa zamedzí ich odcudzeniu a vytvára sa možnosť pre rozvíjanie ich vzťahov. Rodič, ktorý s daným stykom nesúhlasí len z vlastného presvedčenia, by mal brať do úvahy najmä záujem dieťaťa, jeho vôľu a túžby a nepresadzovať svoje záujmy /potenciálne zamedziť pobytu maloletého u otca/ nad záujmy maloletého. Súd pripomína, že vo veci výkonu rozhodnutia upravujúceho styk otca s maloletým bol právoplatne nariadený výkon tohto rozhodnutia a súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by bolo nutné obmedzovať styk otca s maloletým prítomnosťou matky pri jeho realizácií.

35. Súd po oboznámení sa s návrhom matky dospel k záveru, že potreba dočasnej úpravy pomerov obmedzením styku otca s maloletým Q. prítomnosťou matky pri jeho realizácií neodkladným opatrením preukázaná nebola- matka nepreukázala dôvodnosť svojho návrhu a potrebu zasiahnuť formou neodkladného opatrenia. V danom prípade nebolo preukázané ohrozenie práv maloletého a ani potreba jeho ochrany neodkladným opatrením, a preto súd vyhodnotil návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia za daných okolností za nedôvodný a preto ho zamietol.

36. Súd nepovažoval za potrebné dopytovať školskú psychologičku či vychovávateľku školského klubu X.C. v súvislosti so „záchvatmi“ mal. Q., ktoré matka v návrhu opisuje a preto tento matkou navrhnutý dôkaz nevykonal. Pre súd sú v súčasnosti relevantné najmä výsledky objektívneho znaleckého dokazovania, ktoré bolo v meritórnom konaní zrealizované a na ktorom sa zúčastnili obaja rodičia spolu s maloletým.

37. Súd v predmetnej veci poukazuje na , podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a

starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. V tomto konkrétnom prípade mal súd za to, že na vydanie neodkladného opatrenia spočívajúceho v úprave styku otca s maloletým len za prítomnosti matky neboli splnené podmienky. Neodkladným opatrením súd upraví styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča, v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa a jeho rodičov.

38. Rodičovské práva a povinnosti k maloletému majú obaja rodičia, rovnako právom maloletého dieťaťa je, aby malo zabezpečený pravidelný kontakt s oboma rodičmi, čo v danom prípade vyhodnotené a doposiaľ preukázané skutkové okolnosti spĺňajú. V prípade, že jeden z rodičov by druhému zjavne upieral kontakt s maloletými deťmi, že tento by nebol ani v minimálnej miere, boli by splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, kde by sa úpravy styku, resp. výkonu rozhodnutia domáhal v tomto prípade práve otec.

39. Súd rodičov vyzýva na odstránenie konfliktov, ktoré medzi sebou majú a ktoré neprospievajú ich maloletému synovi. Súd poukazujúc na viaceré archívne no i v súčasnosti prebiehajúce konania zdôrazňuje potrebu akceptácie roly oboch rodičov v živote maloletého a rešpektovania záujmu maloletého, ktorý nemôže byť ovplyvňovaný vôľou a názorom jedného z rodičov. Každý z rodičov je povinný vychovávať svoje dieťa v úcte k druhému rodičovi, pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu. Súd apeluje na oboch rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na zreteli záujem svojho dieťaťa ako najvyšší princíp, svoje rodičovské práva a povinnosti vykonávali predovšetkým v jeho záujme a nepovyšovali svoje záujmy, vôľu, názory či predstavy nad tie jeho. To, že je súdnym rozhodnutím upravený rámec styku otca s maloletým neznamená, že po vzájomnej dohode rodičov nemôže byť tento styk rozšírený ad hoc, či už v prítomnosti alebo bez prítomnosti matky, najmä ak si to vyžaduje záujem dieťaťa či nutnosť zachovania jeho styku s otcom. Súd zároveň dáva rodičom do pozornosti vzhľadom na ich pretrvávajúce problémy možnosť využitia odborného psychologického poradenstva s aktívnym prístupom oboch rodičov, ktoré by mohlo ich problémy zmierniť a časom možno aj odstrániť, najmä s ohľadnom na neustále prebiehajúce súdne konania a nemožnosť dosiahnutia dohody v otázke styku otca s maloletým.

40. Záverom dáva súd do pozornosti prebiehajúce konanie vo veci samej, t. j. konanie o zákaze styku otca s maloletým, v ktorom je vytýčený termín pojednávania na 03.03.2022, v ktorom sa bude realizovať patričné objektívne dokazovanie, stranám bude umožnené vyjadriť sa na pojednávaní, pričom vo veci prebehlo aj znalecké dokazovanie a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia súd rozhodne vo veci samej riešiac rovnako styk otca s maloletým.

41. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , s tým, že súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ). Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy / /. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní /,, /.