Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 39/2014

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obce Tešedíkovo, zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Ivanom

Katonom, LL.M., Advokátska kancelária, G. Czuczora 4, Nové Zámky, vo veci

namietaného porušenia základného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných

zaručeného v , ako aj namietaného porušenia

ods. 1 a uznesením vlády Slovenskej republiky

č. 612 zo 16. októbra 2013 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť obce Tešedíkovo o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. decembra 2013 doručená sťažnosť obce Tešedíkovo (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Ivanom Katonom, LL.M., vo veci namietaného porušenia

základného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných zaručeného v čl. 30 ods. 1

(ďalej len „“), ako aj namietaného porušenia

a uznesením vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) č. 612

zo 16. októbra 2013 (ďalej len „uznesenie zo 16. októbra 2013“) a jemu predchádzajúcim

postupom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako základná jednotka územnej

samosprávy v zmysle je povinná zastupovať a hájiť záujmy svojich

obyvateľov, a preto v zmysle podala sťažnosť z dôvodu porušenia

„základných práv a slobôd ustanovených v čl. 2 odst. 1, v čl. 30 odst. 1 a v čl. 67 odst. 1“

, a to postupom vlády v konaní o jej návrhu na zmenu názvu Tešedíkovo na Pered

a jej uznesením zo 16. októbra 2013, ktorým vláda vyjadrila svoj nesúhlas s predmetným

návrhom.

Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla, že jej obyvatelia sa na základe § 3 ods. 2

písm. b) o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o obecnom zriadení“) zúčastnili 10. marca 2012 miestneho referenda

za prinavrátenie pôvodného názvu Pered a na jeho základe požiadali vládu o schválenie

zmeny názvu.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej argumentovala, že „Význam miestneho referenda ako

inštitútu, prostredníctvom ktorého majú občania možnosť zúčastňovať sa na správe vecí

verejných chápeme tak, že občania ako nositelia štátnej moci prostredníctvom svoje účasti

na miestnom referende a hlasovaním na miestnom referende vyjadrujú svoju vôľu ako sa

má referendová otázka riešiť. Zmyslom miestneho referenda je to, aby štátne orgány,

ktorým bola zverená kompetencia rozhodovať o právach právnických osôb spoznali vôľu

občanov a aby takto vyjadrenú vôľu aj realizovali s výnimkou, ak by toto realizovanie bolo

v rozpore so zákonom a pod.

Porušenie základných práv a slobôd uvedených vyššie vidíme aj v tom, že orgány

verejnej správy by mali pri plnení úloh verejnej správy vychádzať z toho, že štátna moc

pochádza od ľudu, ktorí svoju vôľu vyjadrili priamo v miestnom referende a preto by

orgány verejnej moci mali uskutočniť všetky potrebné a dovolené úkony k tomu, aby

prejavená vôľa ľudu bola realizovaná.

V tomto prípade orgán verejnej správy neuskutočnil žiadne úkony smerujúce k tomu,

aby sa prejavená vôľa ľudu v miestnom referende aj realizovala čím podľa nášho názoru

obmedzil a negatívne zasiahol svojou činnosťou, resp. nečinnosťou do jedného

zo základných práv občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných.“.

Z dôvodu naliehavosti a neakceptovateľnosti postupu vlády v danej veci

sťažovateľka požiadala o prednostné prerokovanie sťažnosti ústavným súdom.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť

na ďalšie konanie a následne rozhodol týmto nálezom:

„Základné práva a slobody obce Tešedíkovo, ako základnej jednotky územnej

samosprávy pri plnení zákonom zverenej úlohy starostlivosti o potreby jej obyvateľov

upravené v , , postupom

vlády Slovenskej republiky v konaní o Návrhu obce Tešedíkovo o zmenu názvu obce

na Pered a Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 612 zo 16. 10. 2013 porušené boli.

Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 612 zo 16. 10. 2013 zrušuje a vec vracia

na ďalšie konanie.

Obci Tešedíkovo sa priznáva náhrada trov konania vo výške 275,94 EUR, ktoré

pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 275,94 EUR (2 úkony právnej služby:

prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie sťažnosti á 130,16 EUR podľa § 11 ods. 2

Vyhl. MS SR : , RP á 7,81 EUR), ktoré je vláda Slovenskej republiky povinná

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je predovšetkým tvrdenie sťažovateľky o porušení jej

základného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných garantovaného v čl. 30 ods. 1

. K jeho porušeniu malo dôjsť postupom a uznesením vlády zo 16. októbra 2013,

ktorým vláda vyjadrila svoj nesúhlas so zmenou názvu sťažovateľky z Tešedíkovo na Pered,

postupujúc podľa § 1a ods. 2 zákona o obecnom zriadení, v zmysle ktorého názov obce

určuje alebo mení vláda nariadením: názov obce možno zmeniť iba so súhlasom obce.

Vláda vo svojom uznesení zo 16. októbra 2013 poukázala na nesúhlasné stanovisko

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

vychádzajúce z tvrdenia, že navrhovaný historický názov obce nie je v štátnom jazyku.

Vláda uvedeným postupom podľa sťažovateľky nezohľadnila výsledok miestneho

referenda, v ktorom väčšina oprávnených občanov vyjadrila svoju vôľu zmeniť súčasný

názov ich obce za pôvodný historický názov používaný do roku 1948, čím zamedzila

realizácii takto prejavenej vôle občanov.

Podľa prvej vety občania majú právo zúčastňovať sa na správe

verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Základné právo zaručené v ako jedno zo základných politických

práv občanov v demokratickej spoločnosti zaručuje občanom právo zúčastňovať

sa na správe vecí verejných priamo, t. j. poskytuje občanom príležitosť hlasovať o otázkach

verejného záujmu v národnom (celoštátnom) referende podľa druhého oddielu druhej hlavy

a regionálnom (miestnom) referende podľa (a v súlade s zákona

o obecnom zriadení), alebo zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na správe vecí

verejných nepriamo, t. j. umožňuje občanom hlasovať o voľbe svojich zástupcov

do Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho parlamentu, ako aj do orgánov

miestnej samosprávy (aktívne volebné právo).

Z uvedeného vyplýva, že uznesením vlády zo 16. októbra 2013 a jemu

predchádzajúcim postupom nevznikla možnosť porušenia základného práva sťažovateľky

zaručeného v , porušenie ktorého v sťažnosti namieta, pretože obec

ako právnická osoba nie je nositeľkou tohto základného práva, ktoré je v zmysle

právom osobitnej povahy jednotlivca, a prináleží tak výlučne občanom obce, ktorí výkonom

práva podieľať sa na správe vecí verejných legitimujú verejnú moc.

Na základe uvedeného ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Sťažovateľka, ktorá je zastúpená advokátom, vo svojej sťažnosti podanej podľa

namietala aj porušenie a . V tejto súvislosti

ústavný súd konštatuje, že v konaní o sťažnosti podľa a podľa až

je v jeho právomoci rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

(druhá hlava ), alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom.

Pretože označené články nie sú zaradené do systematiky základných práv

a slobôd v druhej hlave a nemajú ani charakter ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, t. j. nejde o práva zakotvené

v , nie je daná právomoc ústavného súdu preskúmavať ich prípadné porušenie

v konaní podľa , preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť

pre nedostatok právomoci ústavného súdu ( ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá a rozhodnutie o zrušení

napádaného rozhodnutia a o úhrade trov konania je podmienené vyslovením porušenia

práva alebo slobody sťažovateľky ( prvá veta ), ústavný súd sa touto

časťou sťažnosti, ktorou sa ich sťažovateľka domáhala, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2014