Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 39/2014
PDF · 140.62 KB
No categories available
I. ÚS 39/2014
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2014
predbežne prerokoval sťažnosť obce Tešedíkovo, zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Ivanom
Katonom, LL.M., Advokátska kancelária, G. Czuczora 4, Nové Zámky, vo veci
namietaného porušenia základného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných
zaručeného v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj namietaného porušenia čl. 2
ods. 1 a čl. 67 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky
č. 612 zo 16. októbra 2013 a jemu predchádzajúcim postupom a takto
rozhodol:
Sťažnosť obce Tešedíkovo o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
16. decembra 2013 doručená sťažnosť obce Tešedíkovo (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Ivanom Katonom, LL.M., vo veci namietaného porušenia
základného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných zaručeného v čl. 30 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj namietaného porušenia čl. 2 ods. 1
a čl. 67 ods. 1 ústavy uznesením vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) č. 612
zo 16. októbra 2013 (ďalej len „uznesenie zo 16. októbra 2013“) a jemu predchádzajúcim
postupom.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako základná jednotka územnej
samosprávy v zmysle čl. 64 ústavy je povinná zastupovať a hájiť záujmy svojich
obyvateľov, a preto v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy podala sťažnosť z dôvodu porušenia
„základných práv a slobôd ustanovených v čl. 2 odst. 1, v čl. 30 odst. 1 a v čl. 67 odst. 1“
ústavy, a to postupom vlády v konaní o jej návrhu na zmenu názvu Tešedíkovo na Pered
a jej uznesením zo 16. októbra 2013, ktorým vláda vyjadrila svoj nesúhlas s predmetným
návrhom.
Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla, že jej obyvatelia sa na základe § 3 ods. 2
písm. b) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o obecnom zriadení“) zúčastnili 10. marca 2012 miestneho referenda
za prinavrátenie pôvodného názvu Pered a na jeho základe požiadali vládu o schválenie
zmeny názvu.
Sťažovateľka v sťažnosti ďalej argumentovala, že „Význam miestneho referenda ako
inštitútu, prostredníctvom ktorého majú občania možnosť zúčastňovať sa na správe vecí
verejných chápeme tak, že občania ako nositelia štátnej moci prostredníctvom svoje účasti
na miestnom referende a hlasovaním na miestnom referende vyjadrujú svoju vôľu ako sa
má referendová otázka riešiť. Zmyslom miestneho referenda je to, aby štátne orgány,
ktorým bola zverená kompetencia rozhodovať o právach právnických osôb spoznali vôľu
občanov a aby takto vyjadrenú vôľu aj realizovali s výnimkou, ak by toto realizovanie bolo
v rozpore so zákonom a pod.
Porušenie základných práv a slobôd uvedených vyššie vidíme aj v tom, že orgány
verejnej správy by mali pri plnení úloh verejnej správy vychádzať z toho, že štátna moc
pochádza od ľudu, ktorí svoju vôľu vyjadrili priamo v miestnom referende a preto by
orgány verejnej moci mali uskutočniť všetky potrebné a dovolené úkony k tomu, aby
prejavená vôľa ľudu bola realizovaná.
V tomto prípade orgán verejnej správy neuskutočnil žiadne úkony smerujúce k tomu,
aby sa prejavená vôľa ľudu v miestnom referende aj realizovala čím podľa nášho názoru
obmedzil a negatívne zasiahol svojou činnosťou, resp. nečinnosťou do jedného
zo základných práv občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných.“.
Z dôvodu naliehavosti a neakceptovateľnosti postupu vlády v danej veci
sťažovateľka požiadala o prednostné prerokovanie sťažnosti ústavným súdom.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť
na ďalšie konanie a následne rozhodol týmto nálezom:
„Základné práva a slobody obce Tešedíkovo, ako základnej jednotky územnej
samosprávy pri plnení zákonom zverenej úlohy starostlivosti o potreby jej obyvateľov
upravené v čl. 2 odst. 1, čl. 30 odst. 1, čl. 67 odst. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom
vlády Slovenskej republiky v konaní o Návrhu obce Tešedíkovo o zmenu názvu obce
na Pered a Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 612 zo 16. 10. 2013 porušené boli.
Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 612 zo 16. 10. 2013 zrušuje a vec vracia
na ďalšie konanie.
Obci Tešedíkovo sa priznáva náhrada trov konania vo výške 275,94 EUR, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 275,94 EUR (2 úkony právnej služby:
prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie sťažnosti á 130,16 EUR podľa § 11 ods. 2
Vyhl. MS SR : 655/2004 Z. z., RP á 7,81 EUR), ktoré je vláda Slovenskej republiky povinná
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je predovšetkým tvrdenie sťažovateľky o porušení jej
základného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných garantovaného v čl. 30 ods. 1
ústavy. K jeho porušeniu malo dôjsť postupom a uznesením vlády zo 16. októbra 2013,
ktorým vláda vyjadrila svoj nesúhlas so zmenou názvu sťažovateľky z Tešedíkovo na Pered,
postupujúc podľa § 1a ods. 2 zákona o obecnom zriadení, v zmysle ktorého názov obce
určuje alebo mení vláda nariadením: názov obce možno zmeniť iba so súhlasom obce.
Vláda vo svojom uznesení zo 16. októbra 2013 poukázala na nesúhlasné stanovisko
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva kultúry Slovenskej republiky
vychádzajúce z tvrdenia, že navrhovaný historický názov obce nie je v štátnom jazyku.
Vláda uvedeným postupom podľa sťažovateľky nezohľadnila výsledok miestneho
referenda, v ktorom väčšina oprávnených občanov vyjadrila svoju vôľu zmeniť súčasný
názov ich obce za pôvodný historický názov používaný do roku 1948, čím zamedzila
realizácii takto prejavenej vôle občanov.
Podľa prvej vety čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe
verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Základné právo zaručené v čl. 30 ods. 1 ústavy ako jedno zo základných politických
práv občanov v demokratickej spoločnosti zaručuje občanom právo zúčastňovať
sa na správe vecí verejných priamo, t. j. poskytuje občanom príležitosť hlasovať o otázkach
verejného záujmu v národnom (celoštátnom) referende podľa druhého oddielu druhej hlavy
ústavy a regionálnom (miestnom) referende podľa čl. 67 ústavy (a v súlade s § 11a zákona
o obecnom zriadení), alebo zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na správe vecí
verejných nepriamo, t. j. umožňuje občanom hlasovať o voľbe svojich zástupcov
do Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho parlamentu, ako aj do orgánov
miestnej samosprávy (aktívne volebné právo).
Z uvedeného vyplýva, že uznesením vlády zo 16. októbra 2013 a jemu
predchádzajúcim postupom nevznikla možnosť porušenia základného práva sťažovateľky
zaručeného v čl. 30 ods. 1 ústavy, porušenie ktorého v sťažnosti namieta, pretože obec
ako právnická osoba nie je nositeľkou tohto základného práva, ktoré je v zmysle ústavy
právom osobitnej povahy jednotlivca, a prináleží tak výlučne občanom obce, ktorí výkonom
práva podieľať sa na správe vecí verejných legitimujú verejnú moc.
Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
Sťažovateľka, ktorá je zastúpená advokátom, vo svojej sťažnosti podanej podľa
čl. 127 ústavy namietala aj porušenie čl. 2 ods. 1 a čl. 67 ods. 1 ústavy. V tejto súvislosti
ústavný súd konštatuje, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy a podľa § 49 až § 56
zákona o ústavnom súde je v jeho právomoci rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd
(druhá hlava ústavy), alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom.
Pretože označené články ústavy nie sú zaradené do systematiky základných práv
a slobôd v druhej hlave ústavy a nemajú ani charakter ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, t. j. nejde o práva zakotvené
v čl. 127 ústavy, nie je daná právomoc ústavného súdu preskúmavať ich prípadné porušenie
v konaní podľa čl. 127 ústavy, preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť
pre nedostatok právomoci ústavného súdu (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá a rozhodnutie o zrušení
napádaného rozhodnutia a o úhrade trov konania je podmienené vyslovením porušenia
práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto
časťou sťažnosti, ktorou sa ich sťažovateľka domáhala, nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. januára 2014