Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 138/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha (sudca spravodajca) a sudcov Sergeja Kohuta

a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,

PhD., Advokátska kancelária, Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

, základného práva na zákonného sudcu zaručeného v

ods. 1 a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. z 31. januára 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., odmieta ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júna 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v (ďalej len „“),

základného práva na zákonného sudcu zaručeného v a práva

na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 31. januára 2013.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou Okresnému súdu

Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) domáhala voči Slovenskej republike,

zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, zaplatenia náhrady škody

podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o zodpovednosti za škodu“), ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom

tohto okresného súdu v inom, v predmetnej žalobe označenom exekučnom konaní, pričom

za tento nesprávny úradný postup sťažovateľka považovala postup okresného súdu, ktorý

v exekučnom konaní nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote.

V predmetnej žalobe podanej okresnému súdu sťažovateľka súčasne žiadala, aby súd

inštančne nadradený okresnému súdu rozhodol o prikázaní jej vecí (konanie o tejto žalobe,

pozn.) inému súdu, „... pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu

Považská Bystrica sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer

k veci a k účastníkom konania (námietka zaujatosti z objektívneho pohľadu)“. Sťažovateľka

požiadavku na prikázanie veci na konanie a rozhodnutie inému súdu z dôvodu ňou tvrdenej

zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu argumentačne odôvodnila tým, že v prípade

neprikázania konania o jej žalobe inému súdu bude o tejto žalobe o náhradu škody

rozhodovať okresný súd, ktorý podľa tvrdení sťažovateľky sám svojím nesprávnym

úradným postupom túto škodu aj spôsobil. Inými slovami, podľa sťažovateľky by tak

okresný súd rozhodoval o dôvodnosti nároku na náhradu škody, ktorú mal tento okresný súd

aj sám spôsobiť, čo je podľa sťažovateľky neprípustné.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že krajský súd sťažovateľkou napádaným uznesením

sp. zn. z 31. januára 2013 jej návrhu na vylúčenie všetkých sudcov

okresného súdu a na prikázanie predmetnej veci na prerokovanie a rozhodnutie inému súdu

nevyhovel a rozhodol iba o vylúčení sudcu okresného súdu, ktorý bol zákonným sudcom

v predmetnom exekučnom konaní, v ktorom k nesprávnemu úradnému postupu a v jeho

dôsledku aj ku vzniku škody malo dôjsť.

Podľa sťažovateľky krajský súd ňou napádaným uznesením porušil jej základné

právo domáhať sa súdnej ochrany na nezávislom a nestrannom súde, keď nezohľadnil

objektívnu stránku nezaujatosti sudcov okresného súdu, t. j. keď neskúmal objektívne

symptómy vyvolávajúce podľa sťažovateľky oprávnené pochybnosti o ich nezaujatosti,

ktoré sa podľa nej prejavujú hlavne v pomere sudcov okresného súdu k veci, na rozhodnutí

ktorej majú svoj záujem, pretože v prípade, že by bolo rozhodnuté o povinnosti štátu

nahradiť sťažovateľke škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným

postupom okresného súdu, štát by mohol v zmysle § 22 zákona o zodpovednosti za škodu

túto regresne vymáhať od okresného súdu, čo môže mať podľa sťažovateľky za následok aj

napríklad zníženie rozpočtových prostriedkov pre okresný súd od štátu (ekonomická

závislosť okresného súdu od štátu).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného tiež uviedla:

«Z vyššie uvedených skutočností, bez ohľadu na konkrétnosti skutkového deja, je

zrejmé, že exekučný súd (Okresný súd Považská Bystrica), ktorý v minulosti uskutočnil

vo vzťahu k sťažovateľovi nesprávny úradný postup, sa po podaní žaloby sťažovateľom

v režime stal súdom, ktorý bude rozhodovať o náhrade škody

spôsobenej tým istým, teda totožný, nesprávnym úradným postupom. Formulovaná

konštatácia sa stáva zásadnou pre posúdenie tejto sťažnosti. ...

Žalobca považuje za potrebné úvodom upozorniť na fundamentálnu skutočnosť

spojenú s argumentom o predpojatosti okresného súdu, ktorý má vec prejednať ako vecne

a miestne príslušný súd podľa ust. (Občiansky súdny

poriadok, ďalej len „OSP“). Vecne a miestne príslušný súd, ktorý by bol inak oprávnený

vec prejednať, je štátnym orgánom, ktorý svojím konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu

práva uplatňované touto žalobou. Okresný súd Považská Bystrica zapríčinil svojim

nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik škody na strane žalobcu,

a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. ...

Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Považská Bystrica by porušilo

právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu

práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo vecí zaujatý. ...

Sťažovateľ trvá na tom, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná.

Dôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je závažne podporená tiež tým, že:

a) pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj

z právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu

priamo dotknutý vo svojich právach (ust. );

b) vylúčený je sudca aj preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom, než

z dokazovania na konaní (priamo výkonom funkcie sudcu na súde, ktorý škodu spôsobil);

c) do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti (zníženie rozpočtovaných

prostriedkov súdu splnením povinnosti úhrady škody sťažovateľovi). ...

Sťažovateľ v spore vedenom pred okresným súdom žiada, aby súd rozhodol

o povinnosti Slovenskej republiky uhradiť mu škodu, ktorá vznikla nesprávnym úradným

postupom tohto okresného súdu. V spore bude nevyhnutné na základe vykonaného

dokazovania posúdiť, či a akým spôsobom došlo k uskutočneniu nesprávneho úradného

postupu, pričom pri danom právnom stave bude takéto posudzovanie uskutočňovať súd,

ktorý nesprávny úradný postup vykonal a spôsobil ním škodu žalobcovi. V tomto prípade

preto existuje legitímny dôvod pochybovať o nestranností okresného súdu, ako aj

nestrannosti sudcov tohto súdu a to najmä preto, že:

a) Žalobca chce, aby v konaní boli vypočutý ako svedkovia sudcovia okresného súdu

na ktorom došlo k vykonaniu nesprávneho úradného postupu, a taktiež aby ako svedok

vystúpil pred súdom predseda okresného súdu poverený riadením súdu, ako aj podpredseda

okresného súdu a to z dôvodu dlhého časového rozsahu zásahu, ktorý pokrýva obdobie,

kedy boli do hodnoteného úradného postupu zapájaní všetci zamestnanci súdu. Preto

rovnako tak do úvahy prichádzajú ako svedkovia aj vyšší súdny úradníci, či zamestnanci

administratívy okresného súdu, ktorý nesprávny úradný postup uskutočnil V prípade

nevylúčenia okresného súdu z rozhodovania dôjde k ústavne neakceptovateľnej situácii,

kedy budú proti sebe vypovedať sudcovia, ktorí zároveň pojednávajú rovnakú vec a síce

sudcovia súdu, ktorý uskutočnil nesprávny úradný postup. V takejto situácii nie je možné

rozumne predpokladať, že výpovede budú objektívne pravdivé, pretože sudca bude

vypovedať pred kolegom sudcom, ktorý následne bude vypovedať pred ním o tej istej veci.

Následné reťazenie výpovedí v sporoch rovnakého druhu na tom istom súde nemôže priniesť

zdanie o spravodlivom výkone súdnej moci. Sudcovia a zamestnanci súdu by mali nutne

v sporovom konaní v pozícii svedka predsudky ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky

nestrannosti.

b) Na rovnakom mechanizme ako je opísaný pod písm. a) je založené spochybnenie

zdania spravodlivosti v prípade výkonu dokazovania listinnými dôkazmi. Ak sudca bude

vykonávať dôkaz listinou zo súdneho spisu (alebo súdneho oddelenia) kolegu a následne

tento kolega bude vykonávať dôkaz listinou z jeho súdneho spisu (alebo súdneho

oddelenia), pričom pôjde o spor rovnakého druhu, je zrejmé, že spravodlivé posúdenie

nemožno predpokladať. Nemožno tiež predpokladať spravodlivé zadovažovanie listín zo

súdneho oddelenia. ...

Vychádzajúc z vyššie uvedených východísk, sťažovateľ je toho názoru, že objektívna

skutočnosť spočívajúca v tom, že majetková škoda a nemajetková ujma, ktorej náhrady sa

sťažovateľ žalobou domáha, mala byť spôsobená rozhodovaním sudcu Okresného súdu

Považská Bystrica, ktorý je miestom pôsobenia všetkých sudcov vykonávajúcich funkciu na

tomto súde, pričom všetci sudcovia tohto súdu majú minimálne kolegiálny a väčšina isto

i priateľský vzťah k dotknutému sudcovi, vytvára taký vzťah sudcov k danej veci, z ktorého

možno vyvodiť dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti každého zo sudcov Okresného súdu

Považská Bystrica. Žiaden zo sudcov Okresného súdu Považská Bystrica sa vzhľadom na

dane okolnosti prípadu nemôže javiť v očiach strán ako nezávislý, pričom môžu vzniknúť

dôvodné pochybnosti o ich nezaujatosti vo veci. Nemôže byť v súlade s ústavnou zásadou

nezávislého a nestranného súdu, ak by spor o náhradu škody, resp. ujmy rozhodoval ten

súd, ktorý sám mal svojím konaním žalovanú škodu spôsobiť.»

Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu

domáha, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že

uznesením krajského súdu sp. zn. z 31. januára 2013 bolo porušené jej

základné právo na súdnu ochranu zaručené v , základné právo na

zákonného sudcu zaručené v a právo na spravodlivý súdny proces

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. V dôsledku uvedeného sa sťažovateľka domáhala, aby

ústavný súd zrušil označené uznesenie krajského súdu a aby mu vec vrátil na ďalšie konanie

a rozhodnutie, aby jej priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 € a aby jej

priznal úhradu trov konania pred ústavným súdom.

Sťažovateľka sa súčasne sťažnosťou podanou ústavnému súdu domáha vydania

dočasného opatrenia, ktorým by ústavný súd odložil vykonateľnosť napádaného uznesenia

krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

Z obsahu sťažnosti sťažovateľky síce vyplýva, že namieta porušenie ňou označených

základných práv a práv zaručených a dohovorom, k porušeniu ktorých malo dôjsť

tým, že krajský súd uznesením sp. zn. z 31. januára 2013 nevyhovel jej

návrhu a z prerokovania ňou podanej žaloby na okresnom súde nevylúčil všetkých sudcov

tohto okresného súdu, avšak z obsahu uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 31. januára 2013 vyplýva, že ním krajský súd nerozhodoval vo veci vylúčenia,

resp. vo veci zaujatosti sudcov okresného súdu, ale rozhodoval ním vo veci súdneho

poplatku za námietku zaujatosti.

Vzhľadom na uvedené zistenie o rozpore medzi obsahom napádaného uznesenia

a odôvodnením sťažnosti, ktoré spolu nekorešpondujú, dospel ústavný súd k záveru

o nedostatku príčinnej súvislosti medzi napádaným rozhodnutím krajského súdu

a odôvodnením porušenia označených základných práv a práva zaručených v ústave

a dohovore, a preto sťažnosť sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2

).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2014