Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 72/2014
PDF · 128.48 KB
No categories available
IV. ÚS 72/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2014
v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosz predbežne prerokoval sťažnosť J. J., ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Brezno v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 8/2012, a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. J. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2013
doručená sťažnosť J. J. (ďalej len „sťažovateľ“), z obsahu ktorej možno vyvodiť, že ňou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
súdu Brezno v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 8/2012. K sťažnosti bolo pripojené podanie
sťažovateľa, ktorým ústavnému súdu oznamuje, že ho nemôže zastupovať Centrum právnej
pomoci, pretože je s ním v súdnom spore, a vzhľadom na to vyjadruje názor, že „súd má za
povinnosť ustanoviť zástupcu z radov advokátov“.
Sťažnosť sťažovateľa v predloženom znení nespĺňala náležitosti predpísané v § 20
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), najmä k nej nebolo pripojené
splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom vyžadované podľa
§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto v prípise z 12. júna 2013 vyzval
sťažovateľa, aby mu v lehote 14 dní predložil kvalifikované splnomocnenie na zastupovanie
v konaní o jeho sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, resp. aby mu v tej istej lehote
preukázal, že podal Centru právnej pomoci písomnú žiadosť o určenie advokáta
na zastupovanie v uvedenom konaní. Ústavný súd zároveň poučil sťažovateľa, že ak
na výzvu v určenej lehote nezareaguje, resp. sťažnosť požadovaným spôsobom nedoplní,
môže postupovať podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde a sťažnosť pri jej predbežnom
prerokovaní odmietnuť.
Dňa 13. júna 2013 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako
„Vzneseni námietka zaujatosti sudcou a súdou //a zamestnacou súdu//“ s tým, že „Tento
súd viac nesmie mojich veciach - v nijakých veciach rozhodovať - pre plnú zaujatosť“.
Obsahovo porovnateľné podanie bolo ústavnému súdu doručené 1. júla 2013, v ktorom
vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi spravodajcovi, ktorému bola jeho sťažnosť
pridelená. Nadväzne na to sudca spravodajca, ako aj ďalší dvaja členovia senátu IV. ÚS
podaniami z 3. a 30. júla 2013 a z 12. augusta predložili predsedníčke ústavného súdu
námietky sťažovateľa s tým, aby o nich rozhodol príslušný senát ústavného súdu v súlade
s Rozvrhom práce na rok 2013. Následne bolo uznesením č. k. I. ÚS 572/2013-17
z 11. septembra 2011 rozhodnuté, že ani jeden zo sudcov senátu IV. ÚS nie je vylúčený
z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 14938/2013.
Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu do dňa predbežného prerokovania jeho
sťažnosti nereagoval a v zmysle poučenia ústavného súdu svoju sťažnosť požadovaným
spôsobom nedoplnil.
II.
Podľa čl. 127 ods. l ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že sťažnosť neobsahuje všetky
náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, keďže sťažovateľ nepredložil ústavnému
súdu splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a ani
nepreukázal, že podal Centru právnej pomoci písomnú žiadosť o poskytnutie právnej
pomoci a určenie advokáta na účely jeho zastupovania v konaní pred ústavným súdom.
Sťažovateľ vo svojom už spomínanom podaní doručenom ústavnému súdu 2. mája
2013 oznamuje dôvody, pre ktoré ho podľa neho nemôže v danej veci zastupovať Centrum
právnej pomoci, ktoré mu malo spôsobiť značnú škodu, a preto je s ním v súdnom spore.
V nadväznosti na to požaduje, aby mu ústavný súd ustanovil zástupcu z radov advokátov,
poukazujúc taktiež na čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a na čl. 47 ods. 2
ústavy. Podľa sťažovateľa „Iné riešenie v danej veci nie je prípustné“.
Ústavný súd v súlade so svojím ustáleným postupom v obdobných veciach považuje
uvedenú argumentáciu sťažovateľa za irelevantnú.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že sťažnosť ani po jeho
predchádzajúcej výzve neobsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde,
a to napriek tomu, že sťažovateľa v nej poučil, aké náležitosti má obsahovať, a zároveň ho
upozornil, že ak v určenej lehote sťažnosť požadovaným spôsobom nedoplní, môže byť
odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
So zreteľom na odmietavý postoj sťažovateľa, ktorý nevykonal relevantné úkony
smerujúce k zabezpečeniu svojho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti, rozhodol
ústavný súd o odmietnutí sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí návrhu.
S prihliadnutím na uvedené sa ústavný súd argumentáciou sťažovateľa vo vzťahu
k namietanému porušeniu jeho v petite sťažnosti označeného základného práva nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. februára 2014