Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csr-1-2021.pdf
PDF · 122.26 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csr/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu: R. Y., W.. X.XX.XXXX, F. Q. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpená splnomocneným zástupcom: Združenie na ochranu práv občana - AVES, so sídlom Jána Poničana 9, 841 07 Bratislava, IČO: 50 252 151, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.8.2021 domáhala súdneho výroku, ktorým by súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácií pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971 pod spis. značkou SRSAspA 01433/17 zo dňa 14.8.2017.
2. Žalobkyňa svoju žalobu skutkovo odôvodňovala tým, že predmetným rozhodcovským rozsudkom ju rozhodcovský súd zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 835,92 eur, úrok z omeškania vo výške 108,43 eur, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 72,97 eur od 18.2.2016 do zaplatenia a nahradiť žalovanému trovy konania spolu vo výške 201,36 euro. Dňa 23.7.2021 bolo žalobkyni doručené upovedomenie o začatí exekúcie, spis. značka 122Ex/589/21 z ktorého vyplýva, že žalovaný doručil OS Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 13.5.2021 a súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 8.7.2021. Ďalej poukazovala na ust. § 46 ods. 3 Zák. č. 335/2014, v zmysle ktorého ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii s tým, že podľa prílohy č. 2 k tomuto zákonu vzor žaloby, ktorý môže spotrebiteľ vyplniť a podať do 15 dní od doručenia upovedomenia zašle spotrebiteľovi súdny exekútor. Súdny exekútor vzor žaloby, podľa ktorého mohla žalobkyňa podať žalobu do 15 dní od doručenia upovedomenia nezaslal. Žalobkyňa namietala, že Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, rozhodcovský rozsudok ju zaväzuje na plnenie, ktorého povahu považuje za objektívne nemožnú, právom nedovolenú, alebo odporujúcu dobrým mravom, výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedla, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie v spore medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená dňa 11.1.2016 ako samostatný dokument,
avšak v danom prípade sa nejedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 3 OZ, zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Predmetom rozhodcovskej zmluvy mali byť spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach pod č. XXXXXXX podpísanej veriteľom dňa 13.12.2015 (tzn. ten istý deň, ako žalovaný vyhotovil aj spornú rozhodcovskú zmluvu). Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach pritom žalobkyňa podpísala v ten istý deň ako podpísala aj predmetnú spornú rozhodcovskú zmluvu. Žalobkyňa mala v čase uznania záväzku 57 rokov, má učňovské vzdelanie, je spotrebiteľkou bez finančnej gramotnosti a nemala vedomosť, že podpisuje uznanie záväzku, ktorý bol už v tom čase premlčaný a teda pri uznávacom prejave absentovala jej slobodná vôľa takýto jednostranný právny úkon urobiť. Takýto právny úkon je v zmysle § 37 ods. 1 OZ neplatný a preto nemohol ani nastať právny následok uznania záväzku vyplývajúci z ust. § 558 OZ. Účinky uznania dlhu nenastali ex lege v zmysle § 5a ods. 3 Zákona 250/2007 Z.z. a nemohlo dôjsť ani k predĺženiu premlčacej doby. Rozhodcovský súd uvedené uznanie dlhu a dohodu o splátkach musel považovať za neplatné, nakoľko nemá právne následky riadneho uznania dlhu a to aj vo vzťahu čo sa týka premlčania žalovanej pohľadávky (predĺženia plynutia premlčacej doby v zmysle § 110 OZ). Žalovaný uplatnil domnelú pohľadávku na rozhodcovskom súde dňa 21.6.2017 (po 10 rokoch) ktorá už bola premlčaná. Dohodu o uznaní záväzku žalovaný predložil žalobkyni na podpis 11.1.2016 (za 6 dní po 10 rokoch), to znamená, že pod domnienkou tzv. výhody splátok podsunul žalobkyni uznanie premlčaného záväzku, o ktorom premlčaní žalobkyňa nevedela, čím si mienil žalovaný vynútiť predĺženie 10-ročnej premlčacej lehoty. Konanie žalovaného vykazuje znaky agresívnej nekalej obchodnej praktiky, keďže žalovaného konania absentuje s požiadavkou odbornej starostlivosti a je v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho, podľa § 4 ods. 5 Zákona 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, v predmetnej zmluve nie je uvedený žiadny úrok ani poplatky, naviac údaj o RPMN je v zmluve nesprávny (zavádzajúci). Rovnako zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaje vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a preto predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Nesúlad rozhodcovskej zmluvy s § 53 ods. 4, písm. r/ Obč. zákonníka potvrdzuje samotná rozhodcovská zmluva, ktorá vo všetkých prípadoch ak dodávateľ podá žalobu voči spotrebiteľovi na rozhodcovskom súde núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť právomoci rozhodcu vybraného dodávateľom a spôsobuje tak nemožnosť riešiť svoj spor s dodávateľom na všeobecnom súde. Uzavretá rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, z ktorého titulu je neplatná a preto na jej základe vydaný rozhodcovský rozsudok je nulitný. 3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 30.9.2021, v ktorom namietol oneskorenie podanie žaloby zo strany žalobkyne, pričom poukázal na znenie ust. § 46 ods. 1, ods. 3 Zák. č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na ust. § 48 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017. Uviedol, že osobitným predpisom podľa § 46 ods. 3 Zák. č. 335/2014 Z.z., ktorý určoval podmienky za ktorých mohol spotrebiteľ podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v exekúcii je exekučný poriadok
- čo zákonodarca nezameniteľne označil odkazom na tento právny predpis. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.3.2017 naozaj dovoľoval spotrebiteľovi podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 3 Zák. č. 335/2014. S účinnosťou od 1.4.2017 však zákonodarca uvedenú možnosť exekučného poriadku vyňal - v dôsledku čoho možno podľa aktuálnej právnej úpravy podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku len v lehote podľa § 46 ods. 1 Zák. č. 335/2014 - t.j. v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Žalobca v žalobe neuvádza dátum kedy mu bol rozhodcovský rozsudok doručený, avšak s ohľadom na skutočnosť, že tento nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2017 a vykonateľnosť dňa 22.12.2017, pričom žaloba na jeho zrušenie bola podaná na príslušnom súde až 30.7.2021 je zrejmé, že žaloba bola podaná po uplynutí lehoty na jej podanie v zmysle ust. § 46 ods. 3 Zák. č. 335/2014, v dôsledku čoho je potrebné podanú žalobu zamietnuť a žalovanému priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. K žalobkyňou uvádzaným skutkovým tvrdeniam v žalobe odhliadnuc od oneskoreného podania žaloby žalovaný k veci uviedol, že po postúpení pohľadávky viedol žalovaný (veriteľ) s dlžníkom (žalobcom) mimosúdne rokovania ohľadne uspokojenia nadobudnutej pohľadávky. Výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa a ochota žalobcu predmetnú pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v jeho možnostiach pohľadávku uhradiť v celosti. Keďže žalovaný nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy súdneho príp. exekučného konania, poskytol žalovaný žalobcovi možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach podľa uváženia žalobcu a zaslal mu preto na podpis dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len „dohoda“) spolu s rozhodcovskou zmluvou (ďalej len „rozhodcovská zmluva“). Obsah dohody i rozhodcovskej zmluvy bol žalovaným vopred pripravený,
čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalobca na obsahu dohody alebo zmluvy nejakým spôsobom neparticipoval. Žalovaný je toho názoru, že rozhodcovská zmluva bola samostatným dokumentom, neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, štandardným spôsobom vysvetlila podstatu rozhodcovského konania, označovala príslušný rozhodcovský súd a poučovala o všetkých právach a povinnostiach spojených s rozhodcovským konaním a dala možnosť výberu žalobcovi rozhodcovskú zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Žalovaný má za to, že rozhodcovská zmluva je platnou dohodou o tom, že všetky spory vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred rozhodcovským súdom, príp. pred príslušným súdom SR a to po splnení zmluvne dohodnutých podmienok, znamená to, že rozhodcovskou zmluvou nebola žalobcovi uložená povinnosť domáhať sa riešenia sporu výhradne pred rozhodcovským súdom bez akejkoľvek možnosti zvrátenia výberu rozhodcovského súdu alebo rozhodcovského konania ako takého. Nakoľko žalobca doposiaľ nepreukázal, že bol nútený predmetnú rozhodcovskú zmluvu podpísať, má žalovaný za to, že rozhodcovská zmluva je platná a nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienky. Uzavretie dohody a rozhodcovskej zmluvy nebolo často limitované a teda podľa názoru žalovaného mal žalobca dostatok času, aby si jednotlivé dokumenty prezrel, riadne sa s nimi oboznámil a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplnil, v prípade, že s ich obsahom súhlasí a následne ich zaslal žalovanému. Žalobca navyše jednotlivé dokumenty podpisoval doma a mal tiež možnosť poradiť sa o ich obsahu v prípade ak v niektorej časti predkladaného textu nerozumel. Žalobca sa mohol obrátiť priamo na žalovaného a požiadať ho o vysvetlenie, resp. mohol o radu požiadať Centrum právnej pomoci alebo Združenie na ochranu spotrebiteľa. Žalobca mal možnosť výberu podpisu vyššie uvedených dokumentov a nebol ničím nútený, pričom podpis dohody alebo rozhodcovskej zmluvy nebol podmienený podpisom iných dokladov, napr. poskytnutím úveru, vyplatením peňažných prostriedkov. Podpis jednotlivých dokumentov teda nebol podmienený, každý z dokumentov bol na samostatnom liste zreteľne označený názvom, ktorý ozrejmuje obsah tohto dokumentu. Uzavretá rozhodcovská zmluva v tomto prípade mala charakter individuálneho dojednania, nakoľko rozhodcovská zmluva obsahuje poučenie o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva obsahuje možnosť neprijať rozhodcovské konanie, resp. ho odmietnuť alebo od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Rozhodcovský zmluva nebola podmienkou poskytnutie úveru, resp. uzatvorenia dohody. Žalobca v žalobe uvádza viaceré argumenty aj rozhodnutia k rozhodcovskej doložke, ktorej uzavretie je v spotrebiteľských sporoch neplatné. S uvedeným sa žalovaný v žiadnom prípade nestotožňuje a zároveň dáva súdu do pozornosti, že v predmetnom prípade bola uzatvorená samostatná rozhodcovská zmluva, čo je potrebné dôsledne odlišovať od rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou inej spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedeného teda vyplýva, že argumentácia žalobcu nie je na prejednávaný prípad ani relevantná, pričom žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že samotná žaloba obsahuje skutočnosti, ktoré sa neviažu k prejednávanému prípadu a s najväčšou pravdepodobnosťou boli prevzaté z iného podania. Zároveň žalovaný poukázal na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, v Nitre, Nález Ústavného súdu SR spis. zn. III ÚS 438/2018, pričom poukázal na to, že v danom prípade vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno mať pochybnosti o platnosti rozhodcovskej zmluvy. Taktiež nie je možné mať pochybnosti o jej súlade s dobrými mravmi a preto sa žalovaný v žiadnom bode nestotožňuje s názorom žalobcu. Žalovaný zastáva názor, že žalobca po tom, čo sa oboznámil s obsahom dohody a rozhodcovskej zmluvy svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Zároveň žalovaný poukázal na to, že i ústupky voči dlžníkovi (žalobcovi) musia mať svoje medze a nie je možné v rámci mimosúdneho riešenia pohľadávky neustále odkladať splatnosť existujúceho záväzku najmä v prípade, ak dlžník prejaví snahu uhradiť svoj dlh, ktorý záväzne uzná a následne dohodu poruší. Konanie žalobcu spočívajúce v uzatváraní zmluvných záväzkoch, ich neplnení, následnej nečinnosti počas veriteľovej snahy o mimosúdne urovnania veci považuje žalovaný za neakceptovateľné. Je neprípustné aby v čase, kedy zmluvné záväzky žalobcu postúpili do stavu vymáhania, resp. uhrádzania, žalobca začal namietať samotné uzatvorenie a nepochopenie obsahu podpísaných zmlúv a pripísať to na ťarchu žalovaného. Žalobcovi predsa boli poskytnuté finančné prostriedky v zmysle dohodnutej zmluvy a je logické a žiaduce, aby svoj dlh aj uhradil. Žalovaný zastáva názor, že Stály rozhodcovský súd, ktorý vydal žalobcom napádaný rozhodcovský rozsudok dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodcovský rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalovaný má s ohľadom na vyššie uvedené za to, že žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola žalobcom podaná oneskorene, t.j. po zákonom stanovenej lehote na jej podanie, žalobca neodôvodnil a dostatočne nepreukázal ním tvrdené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku a rovnako tak neuviedol skutočnosti, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť podanej žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, resp. by spochybnili nárok žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby súd žalobu zamietol. 4. Žalobkyňa sa na výzvu k súdu k vyjadreniu žalovaného v stanovenej lehote písomne nevyjadrila. 5. Na pojednávanie vytýčené súdom na deň 17.1.2022 sa žalobkyňa a jej splnomocnený zástupca nedostavili. Splnomocnený zástupca žalobkyne podaním doručeným súdu dňa 16.1.2022 (deň pred vytýčeným pojednávaním) ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť navrhovateľky na vytýčenom pojednávaní z dôvodu pracovnej vyťaženosti a nenavyšovania trov konania a v súlade so zásadou hospodárnosti konania, zároveň súhlasil aby súd pojednával a rozhodol aj v ich neprítomnosti. Súčasťou ospravedlnenia je aj písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Súd s poukazom na ust. § 180 CSP pojednával aj v neprítomnosti žalobkyne a jej splnomocneného zástupcu. 6. Súd vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného krátkou cestou doručil práv. zástupcovi žalovaného prítomnému na pojednávaní a zároveň oboznámil s uvedeným vyjadrením, v ktorom žalobkyňa uviedla, že v exekučnom poriadku s účinnosťou od 1.4.2017 síce zákonodarca po lobby exekútorov a obchodníkov nepoňal do exekučného poriadku znenie ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, avšak znenie § 46 ods. 3 Zák. č. 335/2014 Z.z. je stále platné a účinné, nebolo zákonodarcom zrušené - vyňaté zo Zák. č. 335/2014. V ďalej časti vyjadrenie poukazovala na rozhodovaciu činnosť súdneho dvora EÚ a citované rozhodnutia, zotrvala na svojom pôvodnom stanovisku, že po 13 rokoch odo dňa 11.1.2016 od uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy predložil žalovaný žalobkyni na podpis dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach spolu s vopred pripraveným textom rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ ide o dohodu o uznaní záväzku, tak táto listina bola súdnou praxou určená za neplatnú, pričom poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, ÚS SR č.k. 3 UE 194/2016, z ktorých rozhodnutí súdov je zrejmé, že ustálenou rozhodovacou praxou ÚS SR, Najvyššieho súdu SR, krajských a okresných súdov boli vyslovené právne závery, že spotrebiteľom predkladané dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach majú formulárovú podobu a mätúce začlenenie textu jednotlivých dojednaní v systéme dohody ako celku, sú v rozpore s § 54 ods. 1, § 558 OZ a pre absenciu vedomosti a premlčaní na strane spotrebiteľov, resp. rozpor spornej dohody o uznaní dlhu s dobrými mravmi. V prípade žalobkyne išlo o premlčaný dlh nielen v 3-ročnej ale aj v 10-ročnej premlčacej dobe, čo samo osebe dokazuje, že ak by žalobkyňa mala poznatky o premlčaní dlhu, určité by predložené listiny nikdy nepodpísala. Žalovaný nielenže nečestne úmyselne uplatnil neexistujúci nárok zo samotnej neplatnej zmluvy o úvere, neplatnej dohody o uznaní záväzku a neplatnej rozhodcovskej zmluvy ale praktizuje aj úžeru. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 6.075,- Sk (201,65 eur) ktorý žalobkyňa pôvodnému veriteľovi vrátila v sume 6.750,- Sk (224,06 eur) t.j. o 675,- Sk (22,41 eur) viac. 7. Práv. zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na písomnom vyjadrení v celom rozsahu. 8. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobkyňou, ako aj zabezpečenými zo strany súdu v zmysle ust. § 295 CSP pripojením predmetného rozhodcovského spisu zistil nasledovný skutkový stav: 9. Z pripojeného rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu, zriadený pri Asociácií pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, spis. zn. SRSAspA 01433/17 súd zistil, že žalovaný, v danom konaní žalobca žalobou doručenou rozhodcovskému súdu dňa 21.6.2017 proti v žalobe označenej žalovanej - v predmetnej veci žalobkyni sa domáhal vydania rozhodcovského rozsudku o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 835,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 108,43 eur, úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 72,97 eur od 18.2.2016 do zaplatenia, v poplatku za rozhodcovské konanie a trov konania. Súčasťou žaloby boli listinné dôkazné prostriedky a to žiadosť/ zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 6.3.2002, dotazník k dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a rozhodcovskej zmluve zo dňa 17.1.2016, dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 11.1.2016, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zo dňa 11.2.2016. 10. Uznesením (výzva na žalobnú odpoveď) zo dňa 22.6.2017 (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č.l. 9 spisu) súd zistil, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácií pre arbitráž nariadil písomné konanie vo veci, zaslal v danom konaní žalovanej žalobu (návrh na začatie rozhodcovského konania) spolu s prílohami a vyzval žalovanú, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia predložila Stálemu rozhodcovskému súdu písomnú žalobnú odpoveď. Z pripojeného rozhodcovského spisu súd zistil, že uvedenú výzvu prevzala žalovaná dňa 6.7.2017. V pripojenom rozhodcovskom spise sa žalobná odpoveď nenachádza. 11. Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácií pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, v konaní pred rozhodcom Mgr. Petrom Senovským vydal 14.8.2017 rozhodcovský rozsudok spis. značka SRSAspA 01433/17 (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č.l. 10 až 13, ako aj nachádzajúci sa v pripojenom rozhodcovskom spise), ktorým žalobe žalobcu v predmetnom konaní žalovaného v celom
rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú, v predmetnom konaní žalobkyňu k povinnosti zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku sumu vo výške 835,92 eur, úrok z omeškania vo výške 108,43 eur, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 72,97 eur od 18.2.2016, ako aj trovy konania vo výške 56,66 eur. V odôvodnení predmetného rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd uviedol, že sa prvotne zaoberal posúdením neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 53 ods. 4, písm. r) Obč. zákonníka uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.1.2016 a teda jej platnosťou, pričom mal preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili rozhodcovskú zmluvu na základe Zák. č. 335/2014 Z.z. je jasným a určitým prejavom vôle vo forme samostatnej listiny týkajúcej sa výhradne riešenia príp. sporov vzniknutých z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Stály rozhodcovský súd dospel na základe vyššie uvedeného k záveru, že jeho právomoc je založená v súlade so Zák. č. 335/2014 Z.z. a je príslušný na prejednanie a rozhodnutie vo veci samej. Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku ďalej vyplýva, z akých skutkových okolností rozhodcovský súd vychádzal a ako vec právne posúdil. Súčasťou predmetného rozhodcovského rozsudku je aj poučenie, ktorého obsahom je okrem iného aj poučenie o tom, že účastník rozhodcovského konania môže podať na všeobecný súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku proti druhému účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. 12. Z pripojeného rozhodcovského spisu súd zistil, že vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený a táto ho prevzala dňa 31.8.2017. Na predmetnom rozhodcovskom rozsudku je vyznačená doložka právoplatnosti dňa 18.12.2017 a vykonateľnosť dňa 22.12.2017. 13. Listom zo dňa 14.4.2021 (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č.l 9 spis) žalovaný vyzval žalobkyňu prostredníctvom svojho práv. zástupcu na splnenie dlhu pred začatím exekúcie a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a to najneskôr do 24.4.2021. 14. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že na podklade vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku bol podaný zo strany žalovaného proti žalobkyni návrh na vykonanie exekúcie dňa 13.5.2021 a Okresný súd Banská Bystrica vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 8.7.2021. 15. Podľa ust. § ods. 1 písm. a) Zák.č. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní(ďalej len „ZSRK“),) tento zákon upravuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie. 16. Podľa ust. § 1 ods. 2 ZSRK v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní,[1) § 585 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.] vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ. 17. Podľa ust. § 45 ods. 1 ZSRK, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,[17) napríklad § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2014 Z.z., čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27.
októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú.v. EÚ L 364, 9.12.2004)] a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 18. Podľa ust. § 45 ods. 2 ZSRK, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.. 19. Podľa ust. § 46 ods. 1 ZSRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. 20. Podľa ust. § 46 ods. 2 ZSRK, doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 21. Podľa § 46 ods. 3 ZSRK ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu 28)[ Zák.č. 233/1995 Z.z.] aj v exekúcii. 22. Podľa ust. § 117 CSP lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu. 23. Podľa ust. § 121 CSP. 24. (1) Lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. 25. (2) Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. 26. (3) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. 27. (4) Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 28. (5) Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 29. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 215 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 30. Na základe zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobkyňa svojou žalobou domáha bol vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa zák. č. 335/2017 Z.z. Predmetný zákon v ust. § 46 ods. 1 stanovuje lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Uvedená lehota je zákonnou procesnou lehotou na vykonanie procesného úkonu - podanie žaloby na súde. Zmeškanie procesného úkonu strany v zákonom stanovenej lehote má za následok procesnú preklúziu tohto práva. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 14.8.2017 a žalobkyni ako účastníčke spotrebiteľského rozhodcovského konania bol doručený dňa 31.8.2017 a od tohto dňa začala plynúť žalobkyni zákonná trojmesačná lehote na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd, ktorá v zmysle ust. § 121 ods. 3 CSP skončila dňa 30.11.2017, žalobkyňa tak mala podať žalobu o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku do 30.11.2017. Žalobkyňa žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podala elektronicky a súdu bola doručená dňa 30.7.2021, t.j. žalobkyňa podala predmetnú žalobu po uplynutí zákonom stanovenej trojmesačnej lehoty ( 3 roky a 7 mesiacov) od doručenia rozhodcovského rozsudku . Márnym uplynutím lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku predmetný rozhodcovský rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňom 18.12.2017 a na jeho podklade je aj vedená voči žalobkyni exekúcia a Exekučný súd vydal pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie, čo nebolo medzi stranami konania sporné. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na ust. § 48 ods. 2 Zák.č. 233/1995, ktorý bol osobitným predpisom podľa ust. § 46 ods. 3 Zák.č. 335/2014 a ktorý určoval podmienky za ktorých mohol spotrebiteľ podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v exekúcii súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalovaného uvedeným v bode 3. tohto odôvodnenia. Uvedené ust. § 48 ods. 2 Zák.č. 233/1995 Z.z. bolo platné a účinné do 31.3.2017, od 1.4.2017 ( ešte pred vydaním a doručením rozhodcovského rozsudku ) zákonodarca uvedenú možnosť z exekučného poriadku vyňal, v dôsledku čoho podľa platnej právnej úpravy možno žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať len v lehote podľa ust. § 46 ods. 1 Zák.č. 235/2014, t.j. v lehote 3 mesiace odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. 31. Žalobkyňa si uplatnila právo na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku oneskorene, v dôsledku čoho nemohol súd na takto uplatnené právo prihliadnuť a preto žalobu žalobkyne zamietol. 32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni v celom rozsahu. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (Zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).