Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 184/2014
PDF · 135.58 KB
No categories available
III. ÚS 184/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2014
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 47 Charty základných práv
Európskej únie, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Nové Zámky a jeho rozhodnutím sp. zn. 14 Er/420/2006 z 2. mája 2012 a postupom
Krajského súdu v Nitre a jeho rozhodnutím sp. zn. 7 CoE/25/2013 z 28. februára 2013
a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra
2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,
Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv
podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“), práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), práva podľa čl. 47 Charty
základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), ako aj namietaného porušenia čl. 12
ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný
súd“) a jeho rozhodnutím sp. zn. sp. zn. 14 Er/420/2006 z 2. mája 2012 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)
a jeho rozhodnutím sp. zn. 7 CoE/25/2013 z 28. februára 2013 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie krajského súdu“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a že v rámci tejto činnosti
poskytla na základe zmluvy o úvere uzavretej s fyzickou osobou – dlžníkom úver, ktorý bol
tento povinný vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Vzhľadom
na skutočnosť, že dlžník dobrovoľne nepristúpil k úhrade svojho záväzku, stala sa
pohľadávka sťažovateľky splatnou. Na základe splnomocnenia udeleného dlžníkom pri
podpise úverovej zmluvy bola splnomocnencom dlžníka spísaná notárska zápisnica, ktorá sa
stala exekučným titulom, na podklade ktorého bolo v prospech sťažovateľky začaté
exekučné konanie. V priebehu sťažovateľkou napadnutého konania bolo uznesením
okresného súdu rozhodnuté o zastavení exekúcie. Po podaní odvolania sťažovateľkou
krajský súd uznesením potvrdil napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne,
„a to bez toho, aby sa vysporiadal s argumentmi sťažovateľa a poskytol sťažovateľovi
ochranu v podobe nápravy porušených procesných práv, resp. kasáciou rozhodnutia
a umožnením opätovne vykonať posúdenie veci v spravodlivom súdnom konaní“.
Sťažovateľka v predostretej argumentácii ďalej atakuje právne závery vyplývajúce
z rozhodovacej činnosti okresného súdu a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť
z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných
právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje
ústavnému súdu vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené
konania. Za relevantné pochybenie v postupe okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka
považuje predovšetkým skutočnosť, že o zastavení uvedeného exekučného konania bolo
rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým prerušené konanie, resp. rozhodnuté o jej návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) z dôvodu potreby podania žiadosti
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“) na rozhodnutie
o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Sťažovateľka poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt
proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má vyplývať, že
čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny
súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby
mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich
právach navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo
všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo
nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich,
aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel ustanovujú
vnútroštátne procesnoprávne predpisy.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým
vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, práva podľa čl. 47 charty,
ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uznesením okresného súdu
a postupom a uznesením krajského súdu v uvedených konaniach, zruší uznesenie okresného
súdu a uznesenie krajského súdu, vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie
a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľky konštatuje, že táto napriek tomu,
že je zastúpená právnym zástupcom, ktorý bol v minulosti viackrát poučený o všeobecných
aj osobitných náležitostiach kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným
súdom, tieto nespĺňa. Z pripojeného rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 7 CoE/25/2013
z 28. februára 2013 vyplýva, že ním zrušil rozhodnutie okresného súdu
sp. zn. 14 Er/420/2006 z 2. mája 2012 (ktorým zastavil exekúciu) a zároveň vrátil vec
okresnému súdu na ďalšie konanie. Keďže argumentácia sťažovateľky, ktorou odôvodňuje
porušenie svojich práv, vychádza z toho, že krajský súd „uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil...“, a teda nezodpovedá reálnemu stavu konania pred všeobecnými súdmi, ústavný
súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí (podobne III. ÚS 369/2013) a o ďalších návrhoch sťažovateľky
v nej uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2014