Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 148/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. marca 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta

doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa a a práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12

ods. 2 , Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a tiež podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného

súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 1. februára 2012, ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a tiež podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej

únie postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 25. júna 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako

neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. septembra

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4,

Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha,

PhD., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie , dohovoru a tiež podľa

čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného

súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“) a jeho uznesením z 1. februára 2012 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“), ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a práv podľa dohovoru, podľa dodatkového protokolu a charty

postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“) a jeho uznesením

z 25. júna 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmluvy o úvere sťažovateľka

poskytla dlžníkovi úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky bol dlžník povinný vrátiť

podľa podmienok dohodnutých v úverovej zmluve. Na zabezpečenie úveru dlžník priamo

v úverovej zmluve splnomocnil sťažovateľkou menovite uvedenú tretiu osobu (ďalej len

„splnomocnenec“), ktorá v prípade, ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplní,

mala oprávnenie podpísať v mene dlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá

mala mať povahu exekučného titulu.

Z dôvodu, že dlžník svoj záväzok vyplývajúci mu z predmetnej úverovej zmluvy

dobrovoľne neplnil, tento sa voči sťažovateľke stal splatným a v nadväznosti na uvedené

sťažovateľka na podklade exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala začatie

exekučného konania.

Potom, ako v začatom exekučnom konaní okresný súd poveril sťažovateľkou

zvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučného konania, napadnutým uznesením

okresného súdu bola exekúcia ex offo vyhlásená za neprípustnú.

Na základe odvolania sťažovateľky bolo napadnuté uznesenie okresného súdu

potvrdené napadnutým uznesením krajského súdu ako vecne správne.

Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu v obšírnej argumentácii namieta,

že postupom a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené ňou označené

základné práva podľa , práva podľa dohovoru, dodatkového protokolu a charty,

pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že vyhlásením exekúcie

za neprípustnú došlo k prekročeniu právomoci okresného súdu ako súdu exekučného,

v kompetencii ktorého podľa sťažovateľky nie je vecné preskúmavanie exekučného titulu.

Okresný súd podľa sťažovateľky rozhodol nad rámec svojej právomoci, keď bez návrhu

rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, čím mal sťažovateľke odňať možnosť konať

pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriek tomu, že toto

rozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo jej právne postavenie.

Uvedené pochybenie okresného súdu podľa sťažovateľky nenapravil ani krajský súd.

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta, že tak okresný súd,

ako ani krajský súd nenariadili v daných veciach pojednávanie aj napriek tomu, že im to

ukladá o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení účinnom od 9. augusta 2012, ako aj to, že obidva súdy veci nesprávne

právne posúdili z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy v interakcii s výkladovými

pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože podľa sťažovateľky sa žiadnym

spôsobom nevysporiadali s tým, prečo udelenie splnomocnenia dlžníkom tretej osobe

v úverovej zmluve na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu považovali za neprijateľnú

podmienku, a v tomto smere podľa sťažovateľky súdy nerešpektovali ani jej návrh

na prerušenie konania na účely predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej

únie na podanie výkladu pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte danej veci.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný

súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práv podľa dohovoru a podľa dodatkového protokolu

a tiež porušenie , dohovoru a charty postupom okresného

súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením, ako aj porušenie jej základných

práv podľa a , práv podľa dohovoru, podľa

dodatkového protokolu a čl. 47 charty postupom krajského súdu v napadnutom konaní

a jeho napadnutým uznesením, napadnuté uznesenie okresného súdu a napadnuté uznesenie

krajského súdu zruší a vec vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou sťažnosti je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia

krajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh nie je prípustný, ak ústavný súd

v tej istej veci koná.

Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde

prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná

pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje,

a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden

z uvedených znakov totožnosti veci.

Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. na ústavnom súde prebieha

konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 30. augusta 2013, v ktorom namieta porušenie

tých istých základných práv podľa , práv podľa dohovoru, dodatkového protokolu

a charty postupom okresného súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením

a postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením. Podľa

zistenia ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. vystupujú identickí

účastníci konania (sťažovateľka, okresný súd a krajský súd), predmet uvedeného konania je

identický (namietané porušenie sťažovateľkiných základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a , práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu

a porušenie , dohovoru a charty postupom okresného súdu

v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením a postupom krajského súdu

v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením) a sťažnosti vychádzajú z totožnej

právnej argumentácie.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že začatie konania pod sp. zn.

bráni tomu, aby proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní a jeho

napadnutým uznesením a proti postupu krajského súdu v napadnutom konaní a jeho

napadnutým uznesením prebiehalo pred ústavným súdom súbežne aj ďalšie konanie, a preto

bolo potrebné sťažnosť vedenú pod sp. zn. odmietnuť podľa § 25 ods. 2

z dôvodu neprípustnosti vyplývajúceho z zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. marca 2014