Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 186/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Dočárom,

Advokátska kancelária, Martina Rázusa 23/A, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

2. decembra 2013 doručená sťažnosť M. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „Okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania

na strane navrhovateľa vo veci návrhu na zapretie otcovstva podaného 1. februára 2012

na okresnom súde.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, poukazujúc na chronologický prehľad jednotlivých

úkonov konania, že okresný súd v jej veci nekoná plynule bez zbytočných prieťahov.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľka vyjadruje názor, že postupom

okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jej označených práv.

Sťažovateľka uvádza, že ochranu svojich práv uplatnila aj prostredníctvom sťažnosti

na prieťahy v konaní adresovanej 7. augusta 2013 predsedovi okresného súdu, na ktorú však

podľa tvrdenia sťažovateľky nedostala žiadnu odpoveď.

Sťažovateľka preto v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej

sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , prikázal okresnému

súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a priznal jej primerané finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyžiadaného spisového materiálu a na základe súčinnosti poskytnutej zo strany

okresného súdu zistil ústavný súd tieto skutočnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci

sťažovateľky:

Návrh na zapretie otcovstva bol okresnému súdu doručený 1. februára 2012, keď

následne okresný súd 8. marca 2012 ustanovil maloletému dieťaťu pre účely vedeného

konania kolízneho opatrovníka a 24. mája 2012 požiadal Českú republiku (ďalej len „ČR“)

podľa čl. 4 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007

z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností vo veciach

občianskych a obchodných v členských štátoch o doručenie písomnosti (výzvy

na predloženie vyjadrenia k podanému návrhu) odporcovi ako občanovi ČR. Kompetentný

orgán ČR okresnému súdu 23. júla 2012 oznámil, že doručenie písomnosti odporcovi

zrealizoval, odporca však na predmetnú výzvu nereagoval.

Sťažovateľka 23. januára 2013 okresný súd žiadala, aby vo veci konal. Okresný súd

v auguste 2013 určil termín pojednávania na 13. december 2013, ktorý však zrušil, a nový

termín pojednávania určil na 5. máj 2014. Dňa 23. januára 2014 okresný súd súčasne

požiadal kompetentný orgán ČR o doručenie písomnosti odporcovi (predvolania

na pojednávanie), ako aj o vykonanie dôkazu (výsluch odporcu) tak, aby bol zrealizovaný

do určeného termínu pojednávania (5. mája 2014).

Sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu

7. augusta 2013 posúdil predseda konajúceho súdu ako dôvodnú a upovedomil sťažovateľku

o prijatí opatrení na zabezpečenie plynulosti konania (písomnosť obsahujúcu vybavenie

sťažnosti doručoval okresný súd právnemu zástupcovi sťažovateľky, ktorý však zásielku

v odbernej lehote neprevzal a táto sa vrátila okresnému súdu 30. októbra 2013).

Je nesporné, že napadnuté konanie dosiaľ neprebiehalo v súlade s požiadavkou

na postup súdu bez zbytočných prieťahov, keďže posudzované konanie je poznačené

obdobím nečinnosti, keď okresný súd nekonal bez existencie zákonnej prekážky – ide

o obdobie celého roka 2013. Na druhej strane však treba poukázať na skutočnosť, že

po uplatnení sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu okresný

súd obnovil narušenú plynulosť konania a určil termín pojednávania (5. máj 2014),

samozrejme, s patričným časovým odstupom vzhľadom na prítomnosť cudzieho prvku

v konaní a s tým spojenou časovou náročnosťou realizácie úkonov cezhraničnej spolupráce.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sťažnosť

na prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovateľka predsedovi okresného

súdu adresovala, bola efektívna a splnila požadovaný účel, keďže následne po uplatnení

sťažnosti okresný súd pristúpil k realizácii relevantných úkonov nevyhnutých na meritórne

prerokovanie veci sťažovateľky.

V danej situácii by ingerencia ústavného súdu znamenala duplicitné poskytnutie

ochrany označeným právam sťažovateľky, ktorých porušenie namieta, čo je v rozpore

s primárnym účelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany právam, ktorých

porušenie sa namieta, v prípadoch, v ktorých ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali,

respektíve neviedli k náprave.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je potrebné odmietnuť

ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľky sa už

nezaoberal.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie o odmietnutí

sťažnosti sťažovateľky nie je prekážkou, ktorá by jej bránila, v budúcnosti obrátiť sa na

ústavný súd s novou sťažnosťou, ak by v posudzovanom konaní dochádzalo k ďalším

zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2014