Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/143/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka: 1/ Slovenská Správa Ciest, Investičná výstavba a správa ciest - Žilina, so sídlom M. Rázusa 104/A, 010 01 Žilina, 2/ Obec Porúbka, so sídlom obecného úradu 067 41 Porúbka 29, 3/ Obec Lietavská Lúčka, so sídlom obecného úradu 013 11 Lietavská Lúčka 271/3, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2021/017412-002 zo dňa 24.06.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu zo dňa 24.08.2021 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 24.08.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2021/017412-002 zo dňa 24.06.2021 a v aplikácii s aj zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZA-OSZP3-2020/026490-014 zo dňa 18.11.2020 a vrátenia veci Okresnému úradu Žilina ako orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU- ZA-OSZP3-2020/026490-014 zo dňa 18.11.2020 potvrdil. Prvostupňový správny orgán rozhodol, že navrhovaná činnosť „I/64 PORÚBKA - MOST 107“, predložená navrhovateľom Slovenská Správa Ciest, Investičná výstavba a správa ciest - Žilina, so sídlom M. Rázusa 104/A, 010 01 Žilina, vypracovaná spracovateľom ENEX consulting, s.r.o., Školská 66, 911 05 Trenčín, situovaná na pozemkoch Porúbka a obce Lietavská Lúčka na parcelách KNC č. 139/1, 2303/1, 2318/2, 2349/1, KNE: 3004, 3010, 212/1, 155/2 v k. ú. B. a KNC č. 1264, 1178/1, 1270 a KNE: 2025/2, 2053/4,1426 v k.ú. Y. Y., sa nebude posudzovať podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca uviedol, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia a žalobca má v konaní postavenie zainteresovanej verejnosti. Žalobca sa označil za advokáta verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Žalobca v žalobe namieta nesplnenie kvalitatívnych a zákonných náležitostí na formu a obsah odôvodenia rozhodnutia. Nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Ťažiskovým žalobným bodom je námietka nevykonania konzultácií podľa

2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa . Návrh odôvodnil tým, že okamžitý výkon alebo právne následky, najmä prvostupňového rozhodnutia, hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie odkladného

účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Dôvodnosť odkladného účinku zakladal žalobca najmä na tom, že s ohľadom na neaplikovanie eurokonformného výkladu zákona neboli zistené všetky relevantné vplyvy na životné prostredie ako aj to, že neboli uložené všetky opodstatnené zmierňujúce opatrenia. Ďalšia projektová príprava a najmä realizácia zámeru s takýmito nedostatkami môže spôsobiť taký zásah do životného prostredia, ktorý sa ukáže ako „príliš veľký“ a súčasne nedostatočne kompenzovaný zmierňujúcimi opatreniami. Žalobca poukázal na to, že v práve životného prostredia sa uplatňuje zásada preventívnej opatrnosti podľa o životnom prostredí. Pochybnosti o tom, či je zámer príliš zasahujúci do životného prostredia s nedostatočnými zmierňujúcimi opatreniami nesmie byť prekážkou účinnej ochrany životného prostredia aj tým, že sa prizná odkladný účinok správnej žalobe. Žalobca ďalej uviedol, že dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je aj právo verejnosti podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru spolurozhodovať o projekte zasahujúcom do životného prostredia v čase, keď sú otvorené všetky možnosti. Práve uložením odkladného účinku sa zabezpečuje otvorenosť všetkým možnostiam; ak sa totiž odkladný účinok žalobe neprizná, prípadnou realizáciou sa poprie toto právo verejnosti.

3. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 29.12.2021. Vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku žalovaný uviedol, že žalobca nedostatočne konkretizuje hroziace následky, ktoré by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mohli nastať a spôsobiť tak závažnú ujmu na životnom prostredí. Návrh na priznanie odkladného účinku tak nespĺňa . Žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 06.08.2019: „Vychádzajúc z koncepcie o odkladnom účinku správnej žaloby je možné konštatovať, že pre priznanie týchto účinkov nestačí, aby existovala potencialita akejsi hrozby. Hrozba pritom musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty, na ktorom je budovaný právny štát. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách, a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. alebo b) . Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018.“

4. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

5. Rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch

stupňov vydaných v inštančnom postupe. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

6. Správny súd skúmal, či by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma na životnom prostredí v zmysle . Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že neboli zistené všetky relevantné vplyvy na životné prostredie a neboli uložené všetky opodstatnené zmierňujúce opatrenia, a teda ďalšia projektová príprava a realizácia zámeru s takýmito nedostatkami môže spôsobiť taký zásah do životného prostredia, ktorý sa ukáže ako „príliš veľký“ a nedostatočne kompenzovaný zmierňujúcimi opatreniami, správny súd uvádza, že ide len o tvrdenia vo všeobecnej rovine bez osvedčenia týchto pomerov relevantnými dôkazmi. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žalobe musí správnemu súdu osvedčiť. Žalobca len tvrdil, ale neosvedčil vznik predpokladanej ujmy na životnom prostredí, ktorá by hrozila okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia. Tejto povinnosti, teda splnenia osobitnej náležitosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, sa žalobca nezbaví poukazom na zásadu preventívnej opatrnosti uplatňujúcej sa v práve životného prostredia.

7. Nakoľko žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma na životnom prostredí, správny súd dospel k záveru, že nebolo možné návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa vyhovieť, preto správny súd uvedený návrh žalobcu zamietol v súlade s .

8. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť.