Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 115/2014
PDF · 131.42 KB
No categories available
I. ÚS 115/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2014
predbežne prerokoval sťažnosť J. S., zastúpeného advokátom JUDr. Antonom Slamkom,
Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín
v konaní vedenom pod sp. zn. 9 T 36/2013 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 To 124/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. S. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2014
doručená sťažnosť J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Antonom
Slamkom, Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, ktorou namieta porušenie svojho základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 T 36/2013 a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 124/2013.
Zo sťažnosti vyplýva:
Okresný súd rozsudkom sp. zn. 9 T 36/2013 uznal sťažovateľa vinného z obzvlášť
závažného zločinu «„Nedovolená výroba omamných látok a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi“ podľa § 172 ods. 1 písm. c), d),
ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 38 písm. b), j), začo mi podľa § 172
ods. 2 Trestného zákona v spojení § 36 písm. n) Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného
zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov.
Porušovateľ – Krajský súd Žilina uznesením 1To/124/2013 zo dňa 31. 12. 2013
rozhodol, že moje odvolanie zamieta ako nedôvodné...
Okresný súd Dolný Kubín v tomto konaní nesprávne právne posúdil vec
a nevychádzal z vykonaného dokazovania, nesprávne vyhodnotil dôkazy. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že nie sú dané dôvody, aby bolo moje konanie kvalifikované
podľa ods. 2 § 172 Trestného zákona s poukazom § 38 písm. b), j) Trestného zákona...
kvalifikácia môjho konania v zmysle ustanovenia § 172 ods. 2 písm. c) Trestného
zákona nebola dôvodná, a teda ani zákonná.».
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.
2. Základné právo sťažovateľa J. S. priznané v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky v spojitosti s čl. 1 ods. 1, čl. 1 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn.: 9T/36/2013
a Krajského súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.: 1To/124/2013 bolo porušené.
3. Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9T/36/2013 zo dňa 17. 10. 2013
a uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/124/2013 zo dňa 31. 12. 2013 zrušuje a vec
vracia Okresnému súdu Dolný Kubín na ďalšie konanie.
4. Krajský súd Žilina a Okresný súd Dolný Kubín sú povinní spoločne a nerozdielne
nahradiť trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní
od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
predpisov každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 T 36/2013 a postupom krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 To 124/2013.
Sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu sp. zn. 9 T 36/2013 zo 17. októbra 2013
(ďalej len „rozsudok okresného súdu“) uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 178 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. c) Trestného
zákona s poukazom na § 38 písm. b) a j) Trestného zákona. O odvolaní sťažovateľa proti
rozsudku okresného súdu rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 1 To 124/2013
z 31. decembra 2013 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) tak, že odvolanie sťažovateľa
zamietol ako nedôvodné.
Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd aj krajský súd skutok,
ktorého sa mal dopustiť, nesprávne právne posúdili podľa § 172 ods. 2 písm. c) Trestného
zákona s poukazom na § 38 písm. b) a j) Trestného zákona.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať,
ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného
skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Ústavou daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu
činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona.
Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická osoba alebo
právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.
Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania
zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak,
čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných
a účinných prostriedkov nápravy.
Ústavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej sťažnosti
v rámci jej predbežného prerokovania zistil, že sťažovateľ proti uzneseniu krajského súdu
dovolanie nepodal. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nevyčerpal
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho základných a iných práv
účinne poskytol a na ktorého použitie bol oprávnený v zmysle Trestného poriadku,
čo zakladá neprípustnosť jeho sťažnosti.
Sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že dovolanie nepodal
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto zo strany ústavného súdu neprichádza
do úvahy ani prípadný postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť ako neprípustnú podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. marca 2014