Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-109-2020.pdf
PDF · 104.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19P/109/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. U. W., A.. XX.X.XXXX Y. A. P. W., A.. XX.X.XXXX, S. W. F. XX, O., zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Staničné nám. 9, Košice, deti rodičov: P. H., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XX, O. Y. U. W., A.. X.X.XXXX, A. W. W. XX, O., v konaní o návrhu matky o úpravu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
I. M e n í II. výrok rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 23P/32/2016-59 zo dňa 20.01.2017 tak, že zvyšuje výživné na maloletého C. U. zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 120 € mesačne a na maloletú A. P. zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 120 € mesačne, s účinnosťou od 20.08.2020 do budúcna.
II. Dlžné výživné za obdobie od 20.08.2020 do 31.01.2022 na každé z detí vo výške po 1.869,90 € je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným na súdu dňa 20.8.2020, doplneným dňa 6.11.2020 matka navrhla zvýšiť výživné na deti určené rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 23P/32/2016-59 zo dňa 20.01.2017 vo výške 30 % zo sumy životného minima na sumu 200 € na každé z detí.
2. V návrhu uviedla, že vzťah s otcom detí ukončili v roku 2014, manželmi neboli. Uvedeným rozsudkom boli deti zverené do jej osobnej starostlivosti a otcovi bola určená minimálna vyživovacia povinnosť, ktorú od januára 2019 neplní vôbec. Matka poberá náhradné výživné. V čase rozhodovania súdu bol otec vo výkone trestu odňatia slobody. Syn je od septembra XXXX žiakom základnej školy, dcéra nastúpila do školy v septembri XXXX. Nástupom do školy sa výrazne zmenili potreby detí, ktoré zvýšenie ovplyvnil aj fyzický rast. V septembri XXXX boli štátom zrušené dotácie na obedy, čím sa rovnako zvýšili výdavky matky. Matka nie je s otcom v žiadnom kontakte, nevie kde sa zdržiava ani kde pracuje. Matka je nezamestnaná, vedená na úrade práce, pretože z dôvodu pandémie musela ostať s deťmi na OČR a v máji 2020 prišla o prácu. Mesačné výdavky vyčíslila vo výške 50 € na hygienické potreby, 70 € oblečenie, 450 € náklady na bývanie, 150 € strava, škola 22 €. V čase doplnenia návrhu sa matke podarilo zamestnať ako predavačka v potravinách. Za obdobie od 1.3.2019 do 15.5.2020 bola zamestnaná Q. X. W. X..H..E.. s mesačným príjmom 63 €, v septembri 2020 pracovala Q. F. P. +P. F. X..H..E.. s príjmom 110 €. Od 15.10.2020 je evidovaná uchádzačka o zamestnanie.
3. Uznesením zo dňa 25.9.2020 súd maloletým ustanovil kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Košice, ktorý po sociálnom šetrení v rodine odporučil návrhu vyhovieť.
4. Dňa 9.12.2020 matka súdu oznámila, že otec maloletých sa nachádza v Anglicku Q. P. T. a predložila potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o skutočnosti, že dňa XX.XX.XXXX bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
5. Otec sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril. Zásielky súdu, doručované otcovi na adresu trvalého bydliska boli doručovacím orgánom vrátené s označením adresát neznámy. Lustráciu v príslušných evidenciách sa súdu nepodarilo zistiť inú adresu otca. Z uvedeného dôvodu súd postupom podľa § 116 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) oznámil podanie návrhu na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 11.12.2020. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom 26.12.2020.
6. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom sa bez ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania nezúčastnil otec, súd preto v súlade s ust. § 180 CSP pojednával bez jeho prítomnosti. Na pojednávanie bolo vykonané dokazovanie vypočutie matky, kolíznej opatrovníčka, listinnými dôkazmi. Súd uvedeným postupom zistil nasledovný skutočný stav:
7. Rodičovské práva a povinnosti voči maloletým boli upravené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 23P/32/2016 - 59 zo dňa 20.1.2017. Uvedeným rozsudkom boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť na každé z detí vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.1.2016 do budúcna. Z obsahu odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že v tom čase rodičia nežili v spoločnej domácnosti, otec nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody E. XX.X.XXXX, F. W. XX.X.XXXX. Matka v tom čase žila s deťmi v krízovom centre. Otec bol v konaní vypočutý a s návrhom na zverenie detí do starostlivosti matky súhlasil, navrhol určiť minimálne výživné. Uviedol, že pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody pracoval Q. O. od novembra 2011 do januára 2014, vykonával sezónne práce, s matkou v tom čase žili v spoločnej domácnosti. V uvedenom období mala matka vyživovaciu povinnosť aj voči maloletému F. N., A.. XX.X.XXXX. Otec iné vyživovacie povinnosti nemal. Rodičia nevlastnili žiaden majetok. Deti navštevovali materskú škôlku od septembra XXXX.
8. Z výpovede matky na pojednávaní vyplynulo, že návrh podala z toho dôvodu, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane detí, ktoré nastúpili na základnú školu, pričom otec sa na výžive detí žiadnym spôsobom nepodieľa. Aktuálne žijú spolu s deťmi so svojim priateľom v podnájme, v 3 izbovom byte, za ktorý za podnájom platia 600 € mesačne. Priateľ pracuje ako kuchár s minimálnou mzdou 350, maximálne 400 € mesačne. Matke sa podarilo v priebehu konania zamestnať, v zmysle predložených listinných dôkazov Q. X. P. + P. F. X..H..E... Pracuje na polovičný úväzok vzhľadom k tomu, že deti sú v 2 a 3 ročníku základnej školy a keďže u zamestnávateľa sa pracuje na dlhý a krátky týždeň, v čase kedy by pracovala až do večera pri riadom pracovnom úväzku by nedokázala zabezpečiť riadne starostlivosť o deti. Jej mesačný príjem je 250 € v čistom, v zmysle predložených výplatných pások. Iný príjem nemá. Poberá prídavky na deti a náhradné výživné v rovnakej výške ako prídavky na deti. Má skončenú základnú školu, je zdravá. Rovnako deti sú zdravé, nemá s nimi zvýšené výdavky súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Výdavky na deti sú bežného charakteru. Zotrváva na vyčíslení č.l. 60 a nasledujúce. Obe deti sú žiakmi základnej školy, kde sa stravujú v školskej jedálni a navštevujú školský klub detí. Zakupuje im pravidelne ISC kartu, ktorú zároveň nabíja ako elektronickú peňaženku za účelom cestovania do školy a zaplatenia MHD. V čase keď rodičia žili v O. otec bol väčšinu času na sociálnych dávkach alebo vykonával príležitostné práce, predovšetkým stavebného charakteru. Nevie presne aké má ukončené vzdelanie. Po návrate na Slovensko bol vzatý do väzby N. T. S. Č. a následne nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. Maloletý C. je aktuálne žiakom 3. ročníka. Navštevuje krúžok Q. F., za ktoré však matka neplatila, F. W. P. Q. H. Š.. Dcéra, ktorá chodí do 2. ročníka základnej školy žiadne krúžky ani voľnočasové aktivity neabsolvuje. Zvýšené výdavky sú tvorené predovšetkým nákladom na zimné oblečenie, v rozsahu sezónne 100 € na každé z detí. Združenie rodičov školy platí 20 € ročne na každé z detí. Školské pomôcky a pracovné zošity a ostatné súvisiace náklady s nástupom do školy v rozsahu zhruba 150 € jednorazovo na začiatku školského roka, následne priebežne podľa potreby, v priemere 20 € mesačne.
9. Kolízny opatrovníka v svojich správach zo dňa 04.12.2020 a 27.9.2021 v podstatnom obsahu uviedol, že spisová dokumentácia maloletých detí je vedená dlhodobo, naposledy bolo otcovi určené výživné vo výške 30 % sumy životného minima. Matka býva s maloletými deťmi v podnájme A. A.H. S. XX. Otec s deťmi nie je v žiadnom kontakte 2 roky. Od januára 2019 si neplní vyživovaciu povinnosť. Podľa vedomostí matky žije niekde v Anglicku. Matka je nezamestnaná od XX.XX.XXXX, vedená na úrade
práce ako uchádzač o zamestnanie. Poberá prídavky na dieťa a náhradné výživné. Iný príjem nemá. Výdaje na deti vyčíslila, deti strava 2 krát po 100 €, oblečenie po 20 €, ŠKD 2 krát 11 €, hygiena po 10 €, ZRŠ 20 €, jednorazový výdavok na školské potreby, podnájom 450 €. Finančne domácnosť zabezpečuje priateľ matky. Obývajú 2 izbový byt v podnájme. Maloletý C. v tom čase žiakom 2. ročníka základnej školy. V starostlivosti o deti zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky. Následne úrad aktualizoval svoju správu kde konštatoval, že matka obýva s maloletými deťmi a svojim partnerom X izbový byt na adrese U. S. XX, ktorý je štandardne zariadený a udržiavaný v čistote, izba je priestorovo veľká, kde sa nachádzajú detské postele, stolíky so stoličkami, koberček, skriňa, televízor. Deti majú vytvorené vhodné podmienky pre svoj psychický, fyzický a sociálny vývin. Úrad realizoval rozhovor s maloletými deťmi, so súhlasom a bez prítomnosti matky. Maloletý C. navštevuje 3. ročník základnej školy S.. Zaujíma sa aktívne E. Q. F.. Počas letných prázdnin absolvoval letný tábor. A. navštevuje 2. ročník základnej školy. Rada kreatívne tvorí. Bývajú s matkou, jej priateľom a starším bratom. Matka uviedla, že otec sa o deti nezaujíma. Deti sa vyjadrili, že otca v minulosti videli len niekedy, teraz nie, netelefonuje im, ani nič neposiela.
10. Z pracovnej zmluvy a predložených výplatných pásiek vyplýva, že matka je od XX.X.XXXX zamestnaná J. N. P.+P. F. X..H..E.. s mesačným príjmom 232 €.
11. Lustráciou v evidenčných pomôckach súdu bolo zistené, že otec sa v evidencii ZVJS nenachádza, trvalé bydlisko má uvedené na adrese W. XX O., v evidencii Sociálnej poisťovne nie je vedený, na adrese trvalého pobytu je neznámy.
12. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:
13. Podľa čl. 11 ods. 1 CMP súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
14. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
15. V zmysle ust. § 111 písm. b) a § 120 CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom.
16. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
17. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
18. V zmysle ust. § 121 CMP a § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. rodine rozsudky o výžive maloletých možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
19. Podľa ust. § 323 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
20. Podľa ust. § 62 zákona o rodine (1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
22. Podľa ust. § 75 ZOR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
23. Podľa ust. § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov na strane na strane účastníkov konania. V čase poslednej úpravy rodičovských práv a povinností deti chodili do škôlky, aktuálne sú v 3. a druhom ročníku základnej školy. Otec sa na výžive ani na starostlivosti o deti dlhodobo nepodieľa žiadnym spôsobom. V čase posledného rozhodnutia súdu bol vo výkone trestu odňatia slobody N. T. S. Č., T. XX.X.XXXX bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený. Pred týmto rozhodnutím rodičia žili Q. O., kde otec pracoval veľmi sporadicky, rôznymi brigádnickými činnosťami, väčšinu času poberal sociálne dávky. Matka bola v čase posledného rozhodnutia súdu nezamestnaná, aktuálne pracuje na polovičný úväzok, s mesačným príjmom 230 €, poberá Prídavky na deti a náhradné výživné vo výške prídavkov na deti.
25. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
26. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality (§ 75 ods. 1, 2 ZOR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce (porovnaj Rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 236/2018).
27. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby strava, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku.
28. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že sú splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného na maloleté deti. Vyživovacia povinnosť je zákonná povinnosť každého rodiča, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami a každý z rodičov je povinný upraviť svoje pomery tak, aby túto povinnosť dokázal splniť. Napriek skutočnosti, že otec bol počas celého konania pasívny má súd za preukázané, že dlhodobo vedie záhaľčivý spôsob života, vo výkone trestu odňatia slobody bol za T. S. Č.. O deti sa žiadnym spôsobom nezaujíma na ich výžive sa nepodieľa. Uvedené skutočnosti však nemôžu byť na ťarchu maloletých detí. Vyživovaciu povinnosť voči deťom si plní len matka a to nielen po finančnej stránke, ale aj formou výlučnej osobnej starostlivosti a poskytovaním vecných plnení, aj za pomoci svojho priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, ktorý však vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom nemá. Podľa vedomostí matky sa otec zdržiava v zahraničí, pravdepodobne v Anglicku, ktorú skutočnosť však súd nemá verifikovanú. Súd zdôrazňuje, že každý z rodičov je povinný upraviť svoje osobné a majetkové pomery tak, aby dokázal zabezpečiť vyživovaciu povinnosť pre maloleté deti.
29. Vychádzajúc z uvedených skutočností za aplikácie cit. ust. zákona a všeobecných princípov pre určenie výšky výživného s dôrazom na aplikáciu princípu potencionality príjmu na strane otca a s poukazom na odôvodnené potreby maloletých detí súd považuje za primerané zvýšenie výživného na sumu 120 € na každé z detí.
30. Vzhľadom k skutočnosti, že súd rozhoduje o výživnom za obdobie od podania návrhu, t.j. od 20.8.2020 do budúcna, denným (za mesiac august 2020) a mesačným (september 2020 - január 2022) násobkom rozdielu medzi zvýšeným a pôvodným výživným za obdobie od 20.8.2020 do 31.1.2022 vzniklo otcovi dlžné výživné na každé z detí vo výške 1869,90 €.
31. Súd v súlade s ustanovením § 232 CSP predĺžil aj bez návrhu zákonnú 3 dňovú lehotu na zaplatenie dlžného výživného na dobu 30 dní, zohľadňujúc aktuálnu pandemickú situáciu.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Matka a kolízna opatrovníčka sa vzdali práva na odvolanie.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné (povinnosť plniť vzniká doručením rozsudku bez ohľadu na podanie odvolania).