Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 157/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2014 predbežne

prerokoval sťažnosť A. Š., zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou, Jakubovo

námestie 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa v konaní

vedenom Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. februára 2014 doručená sťažnosť A. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou, ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v máji 2012 podala na okresnom

súde návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením

sp. zn. zo 4. júna 2012 (ďalej len „uznesenie zo 4. júna 2012“), ktoré však

nebolo sťažovateľke riadne doručené, keďže v období od mája 2007 do 11. novembra 2012

bola sťažovateľka „bezdomovkyňou“. Sťažovateľka vo svojich podaniach informovala

okresný súd, že jej doručovacia adresa je na S. v B., kde jej boli okresným súdom zásielky

doručované, avšak na uvedenej adrese sa v rozhodnom čase nezdržiavala.

Proti nedoručeniu uznesenia zo 4. júna 2012 sťažovateľka podala sťažnosť

predsedníčke okresného súdu v zmysle o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom „dostala odpoveď

v podobe prázdnej floskuly...“.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že postupom okresného súdu pri doručovaní

uznesenia zo 4. júna 2012 jej bol odňatá možnosť konať pred súdom a celá situácia sa

dostala do roviny denegatio iustitiae.

Podľa názoru sťažovateľky medzi napadnutým postupom okresného súdu, teda

chybným doručením súdneho rozhodnutia a ňou označenými právami existuje priama

príčinná súvislosť.

Sťažovateľka ďalej argumentovala, že procesné pochybenie okresného súdu

z hľadiska skutkového ani právneho nevykazuje žiadnu zložitosť, pretože postup upravujúci

doručovanie písomností musí byť všeobecnému súdu dostatočne známy.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví:

„1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

právo A. Š., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2

.

2. A. Š... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 800,- € (slovom

jedentisícosemsto €), ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť A. Š... trovy konania tak, ako budú

vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jej

právnej zástupkyne...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva

podľa , a konkretizovala, že postupom okresného súdu bolo porušené jej

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže v petite sťažnosti

výslovne uviedla: „Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.:

porušil právo A. Š., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný

súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť

reálne nepripúšťajú (, , , ).

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z predloženého súdneho spisu vyplýva, že na

základe návrhu sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia z 2. mája 2012 vo veci

zdržania sa výkonu záložného práva bolo na okresnom súde vedené konanie pod sp. zn. 9 C

74/2012 proti odporcovi Všeobecnej úverovej banke, a. s. Uznesením zo 4. júna 2012 bol

návrh sťažovateľky zamietnutý, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24. júla 2012, a

to na základe uplatnenia fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), keďže sťažovateľka si písomnosť doručovanú na ňou uvedenú

adresu nevyzdvihla počas jej uloženia na pošte.

Sťažovateľkinou jedinou námietkou zásadného významu, ktorou odôvodňuje

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je

procesne neprípustný postup okresného súdu, ktorý uznesenie zo 4. júna 2012 sťažovateľke

dosiaľ riadne nedoručil, čím jej odňal možnosť konať pred súdom a zároveň došlo

k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Podľa tvrdenia sťažovateľky nebola

splnená jedna z podmienok uplatnenia fikcie náhradného doručenia podľa ,

a to že adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa

v mieste doručenia zdržuje. Podľa tvrdenia sťažovateľky v období od mája 2007

do 11. novembra 2012 nemala bydlisko, a teda sa na uvedenej adrese nezdržovala.

Zo sťažnosti, z jej príloh, ani zo súdneho spisu v tejto veci nie je sporné, že

sťažovateľka sama opakovane uviedla adresu, na ktorú jej mali byť písomnosti okresným

súdom doručované, a to jednak v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z 2. mája

2012, ako aj v doplnení návrhu zo 7. mája 2012, teda v čase, keď podľa svojich tvrdení bola

súčasne „bezdomovkyňou“. V oboch prípadoch uviedla ako adresu na doručenie písomností

S. v B., na ktorú jej bolo uznesenie zo 4. júna 2012 okresným súdom doručované do

vlastných rúk. Podľa údajov vyplývajúcich z obsahu doručenky bolo preukázané, že

sťažovateľke bola predmetná písomnosť doručovaná prvýkrát poštovým doručovateľom 12.

júna 2012 a z dôvodu jej nezastihnutia bolo uskutočnené opakované doručenie 13. júna

2012 po tom, ako jej bolo zanechané písomné upovedomenie. Po neúspešnom doručovaní

bola zásielka 13. júna 2012 uložená na pošte a 6. júla 2012 vrátená okresnému súdu.

Uvedený dátum sa súčasne v zmysle považoval za deň doručenia.

V prípade náhradného doručovania je uvedeným ustanovením konštruovaná právna

fikcia, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí ustanovenej doby aj

proti tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právno-technický postup,

pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou

a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli

iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako

nástroj odmietnutia reality právom je nástrojom výnimočným, striktne určeným

na naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku

v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie

právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú

všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať (pozri

, podľa ktorého možno štátnu moc uplatňovať len v prípadoch

a stanovených medziach spôsobom, ktorý ustanoví zákon; ).

Na základe skutočností vyplývajúcich zo sťažnosti, ako aj z predloženého súdneho

spisu ústavný súd konštatuje, že okresný súd zohľadňujúc princíp prezumpcie údajov

na doručenke vyplývajúci z a vychádzajúc z údajov tvrdených samotnou

sťažovateľkou v podaniach, v ktorých uvádzala adresu na doručovanie písomností, prijal

záver, že v danom prípade došlo k účinnému náhradnému doručeniu písomnosti

sťažovateľke, ktorá v tom čase nebola právne zastúpená.

Nadväzujúc na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že nezistil priamu príčinnú

súvislosť medzi postupom okresného súdu pri doručovaní uznesenia sp. zn.

zo 4. júna 2012 a namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , a preto sťažnosť sťažovateľky podľa

ods. 2 po predbežnom prerokovaní považoval za zjavne

neopodstatnenú, a z toho dôvodu ju odmietol.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch sťažovateľky

uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľka v podstate

namieta, že jej nedoručením uznesenia zo 4. júna 2012 bola odňatá možnosť konať pred

súdom. Chyby spojené s doručovaním písomností v súdnom konaní sú dôvodom na podanie

riadneho opravného prostriedku podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f)

, a súčasne sú tiež dovolacím dôvodom podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2014