Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 233/2014
PDF · 91.17 KB
No categories available
IV. ÚS 233/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť T. R., ktorou namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa
čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Prievidza v konaní vedenom pod ČVS: ORP-540/OEK-PD-2010, a takto
rozhodol:
Sťažnosť T. R. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I .
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. februára
2014 doručené podanie T. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktoré označil ako sťažnosť. V tomto
podaní uviedol, že smeruje proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Prievidza (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: ORP-540/OEK-PD-2010
z 20. januára 2014 (ďalej len „uznesenie o pokračovaní trestného stíhania“), ktorým
vyšetrovateľ rozhodol o pokračovaní trestného stíhania vedeného proti nemu a ďalším
obvineným pre podozrenie z viacerých trestných činov.
Z priloženého uznesenia o pokračovaní trestného stíhania vyplýva, že sťažovateľovi
bolo vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa z 13. marca 2008 a uznesením
vyšetrovateľa z 28. júna 2010 bolo trestné stíhanie prerušené podľa § 228 ods. 2 písm. a)
Trestného poriadku, pretože nebolo možné pre neprítomnosť svedka vec náležite objasniť.
Po odpadnutí dôvodu prerušenia konania vyšetrovateľ rozhodol uznesením z 20. januára
2014 o pokračovaní v trestnom stíhaní.
Sťažovateľ uvádza, že od 23. apríla 2008 do 30. septembra 2010 bol vo väzbe v inej
trestnej veci. S poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 55/98 namieta, že orgány
činné v trestnom konaní boli povinné postupovať s osobitnou starostlivosťou a urýchlením
aj v trestnej veci, v ktorej nebol vzatý do väzby, pretože jeho osobná sloboda bola vo svojej
podstate obmedzená vo všetkých súbežne vedených samostatných konaniach.
Na tomto základe sťažovateľ namieta, že stav jeho právnej neistoty v označenom
trestnom konaní trvá príliš dlho, a preto podľa jeho názoru bolo porušené jeho základné
právo podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd posúdil podanie sťažovateľa podľa jeho obsahu ako sťažnosť, ktorej
podstatou sú namietané zbytočné prieťahy v trestnom konaní vedenom proti sťažovateľovi.
Sťažnosť v predloženom znení neobsahuje náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona
o ústavnom súde, a preto ústavný súd vyzval sťažovateľa na jej doplnenie prípisom
z 10. marca 2014, v ktorom ho poučil, ako treba sťažnosť doplniť, a poučil ho aj o právnych
následkoch nesplnenia výzvy v určenej lehote 15 dní. Výzva bola doručená sťažovateľovi...
13. marca 2014.
Sťažovateľ nereagoval na výzvu ústavného súdu v určenej lehote, a preto ústavný súd
jeho sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. apríla 2014