Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 255/2014
PDF · 128.67 KB
No categories available
II. ÚS 255/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej
a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť R. D., vo veci namietaného
porušenia čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Tos 71/2013 z 18. júla 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. D. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
25. novembra 2013 doručená sťažnosť R. D. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“)
sp. zn. 4 Tos 71/2013 z 18. júla 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Sťažnosť bola
odovzdaná na poštovú prepravu 22. novembra 2013.
2. Zo sťažnosti a z priložených listinných dokladov vyplýva, že rozhodnutím
Okresného súdu Bratislava V (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn. 5 Nt 3/2013 z 10. apríla 2013
bola povolená obnova konania v trestnej veci sťažovateľa, ktorý bol odsúdený rozsudkom
okresného súdu sp. zn. 2 T 38/11 z 3. júla 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 4 To 103/12 zo 4. októbra 2012 pre pokračovací zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1 Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol
uložený podľa § 189 ods. 1, § 41 ods. 2 a § 38 ods. 7 Trestného zákona úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere päť rokov.
3. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal proti rozhodnutiu okresného
súdu sp. zn. 5 Nt 3/2013 z 10. apríla 2013 sťažnosť, na základe ktorej krajský súd
napadnutým uznesením sp. zn. 4 Tos 71/2013 z 18. júla 2013 uvedené rozhodnutie
o povolení obnovy konania (v prospech sťažovateľa) zrušil a návrh sťažovateľa
„na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
2T/38/2011, ako nedôvodný“ zamietol.
4. Sťažovateľ predovšetkým namieta, že konanie „o obnovení konania sa začalo dňa
10. 04. 2013 a právoplatné rozhodnutie bolo vydané dňa 18. 07. 2013, čo je viac než tri
mesiace“, preto je presvedčený o tom, že v danom prípade došlo k porušeniu jeho práva
podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, a domáha sa aj finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €.
Podľa názoru sťažovateľa tiež „Krajský súd v Bratislave pri svojom rozhodovaní
o prijatí obnovy konania pochybil a nerešpektoval Ústavu. Podľa § 41b ods. 1 zákona
č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu SR, ak súd v trestnom konaní vydal na základe
právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle článku 125 Ústavy rozsudok,
ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takéhoto právneho
predpisu je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku. Taktiež sa
obvinený (pozn. sťažovateľ) domnieva, že prokurátor Okresnej prokuratúry nerešpektoval
ustanovenie § 396 ods. 4 Tr. Por., čím vopred vyjadril svoj nesúhlas k povoleniu obnovy
konania. (...)“. Aj z uvedeného dôvodu si sťažovateľ „uplatňuje nárok na nemajetkovú
ujmu vo výške 10 000 Euro“.
6. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby „vydal UZNESENIE, ktorým zruší
UZNESENIE sp. zn. 4Tos/71/2013 a nariadil prijať Návrh R. D. na povolenie obnovy
konania v prospech obvineného zo dňa 04. 02. 2013“. Sťažovateľ tiež navrhol, aby mu
ústavný súd priznal „nemajetkovú ujmu“ v sume 2 x 10 000 €, a požiadal aj o ustanovenie
právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd rozhoduje
o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Podaná sťažnosť smeruje proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
4 Tos 71/2013 z 18. júla 2013. Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ napadnuté
uznesenie prevzal 6. augusta 2013. Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na poštovú
prepravu v čase (22. novembra 2013), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok
uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh
podaný oneskorene.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2014