Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 252/2014
PDF · 127.79 KB
No categories available
II. ÚS 252/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej
a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť I. K., vo veci namietanej
nezákonnosti, neústavnosti a ničotnosti uznesenia Okresného súdu Bardejov č. k.
3 C 235/2005-91 z 30. novembra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
28. decembra 2012 doručená sťažnosť I. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
nezákonnosť, neústavnosť a ničotnosť uznesenia Okresného súdu Bardejov (ďalej len
„okresný súd“) č. k. 3 C 235/2005-91 z 30. novembra 2012 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“).
2. Sťažovateľ uviedol, že súdne konanie, v rámci ktorého bolo napadnuté uznesenie
vydané, je pre neho „životne dôležité“. Ďalej uviedol, že dôsledky napadnutého uznesenia
nie je možné napraviť inak ako podaním ústavnej sťažnosti. Zároveň sťažovateľ poukázal
na jeho obsahovo bližšie nešpecifikovanú žiadosť z 3. októbra 2012 adresovanú Centru
právnej pomoci Svidník, pričom v tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že má záujem, aby ho
advokát, ktorého „má určiť CPP Svidník“, zastupoval „aj v konaní pred ústavným súdom“.
II.
3. Z napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že okresný súd uznesením č. k.
3 C 235/2005-83 z 9. júla 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30. augusta 2012, rozhodol
o ustanovení zástupcu z radov advokátov na ochranu sťažovateľových práv a právom
chránených záujmov v konaní pred všeobecnými súdmi. Spis bol okresným súdom následne
zaslaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie
o dovolaní sťažovateľa. Najvyšší súd podaním z 11. októbra 2012 usmernil okresný súd,
aby sťažovateľa poučil o ustanovení advokáta súdom po 1. januári 2012 podľa § 30 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“)
a o dôsledku neodstránenia nedostatku osobitnej podmienky dovolacieho konania v zmysle
§ 241 ods. 1 OSP. V tejto súvislosti okresný súd napadnutým uznesením, proti ktorému
odvolanie nie je prípustné, vyzval sťažovateľa, aby si v lehote 10 dní od doručenia
napadnutého uznesenia zvolil advokáta, ktorý ho bude zastupovať v dovolacom konaní,
a zároveň v uvedenej lehote predložil okresnému súdu splnomocnenie udelené zvolenému
advokátovi na zastupovanie sťažovateľa v dovolacom konaní, a to pod následkom
zastavenia dovolacieho konania v prípade, že tak sťažovateľ v uvedenej lehote neurobí.
III.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie
konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto
ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ
(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným
právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že
sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
IV.
5. V úvode ústavný súd uvádza, že v rámci predbežného prerokovania sťažnosti
zistil, že sťažnosť neobsahuje sťažnostný návrh, tzv. petit návrhu. Sťažovateľ taktiež
neoznačil žiadne ústavné právo, resp. základné právo alebo slobodu, ktoré malo byť
napadnutým uznesením porušené. Sťažovateľ k sťažnosti nepripojil splnomocnenie na
zastupovanie advokátom v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pričom síce
poukázal na žiadosť adresovanú Centru právnej pomoci Svidník, avšak bez konkretizácie jej
obsahu alebo pripojenia jej kópie k sťažnosti.
6. Uvedené nedostatky sťažnosti by už samy osebe boli dôvodom na odmietnutie
sťažnosti v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom
predpísaných náležitostí.
7. Aj napriek uvedenému však ústavný súd s prihliadnutím na požiadavku
materiálneho chápania ochrany základných práv a slobôd pristúpil v rámci predbežného
prerokovania sťažnosti k jej preskúmaniu z pohľadu možnej existencie ďalších dôvodov,
ktoré by mali za následok jej odmietnutie v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
8. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd napadnutým uznesením vyzval
sťažovateľa v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, aby si zvolil právneho zástupcu
(advokáta), ktorý ho bude zastupovať v konaní pred všeobecnými súdmi (v konaní
o dovolaní pred najvyšším súdom), poučil ho o následkoch nesplnenia povinnosti
vyplývajúcej z danej výzvy a Občianskeho súdneho poriadku a taktiež ho poučil o možnosti
poskytnutia právnej pomoci zo strany Centra právnej pomoci v zmysle § 30 OSP.
Napadnuté ustanovenie nijako nevybočilo zo zákonných požiadaviek kladených na obsah
a formu rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým v zmysle zákona vyzýva účastníka súdneho
konania na odstránenie nedostatkov svojho podania. Ústavný súd zároveň dodáva, že
účelom napadnutého uznesenia je zabezpečiť právne zastúpenie sťažovateľa v konaní
o dovolaní pred najvyšším súdom, a tým o. i. zabezpečiť v dovolacom konaní, kde
povinnosť sťažovateľa (ako dovolateľa) byť zastúpený advokátom v konaní o dovolaní
vyplýva z § 241 ods. 1 OSP, kvalifikovanú právnu pomoc pri výkone procesných práv
sťažovateľa v súlade s ústavou a zákonmi Slovenskej republiky, pričom postup okresného
súdu spočívajúci vo vydaní napadnutého uznesenia plne korešponduje so zákonnými
požiadavkami kladenými na postup všeobecných súdov pri zabezpečovaní právneho
zastúpenia účastníkov konania.
9. Postupom okresného súdu a vydaním napadnutého uznesenia nemohlo dôjsť
k porušeniu sťažovateľových základných práv a slobôd garantovaných ústavou alebo
ľudských práv a základných slobôd garantovaných kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol
sťažnosť v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2014