Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 190/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosť P. O., zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Cibíkom,

Tomášikova 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

garantovaných a 5 a a a 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. z 11. novembra 2013 a uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 26. novembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. O. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

5. februára 2014 doručená sťažnosť P. O. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa domáhal

zrušenia v záhlaví uvedených rozhodnutí z dôvodu porušenia jeho práv, a to práva na

ochranu osobnej slobody zakotveného v a 5

(ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na zákonného sudcu podľa .

2. Ústavný súd z podanej sťažnosti a napadnutých rozhodnutí zistil, že Okresný súd

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) uznesením z 11. novembra 2013 žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a zároveň návrh na nahradenie väzby prijatím

písomného sľubu zamietol s odôvodnením, že väzobné dôvody u neho podľa § 71 ods. 1

písm. a) a c) trvajú aj po podaní obžaloby. Okresný súd útekovú väzbu

sťažovateľa odôvodnil reálnou obavou, že by v prípade ponechania na slobode mohol

Slovenskú republiku opustiť pre hrozbu vysokým trestom odňatia slobody (15 – 20 rokov),

lebo bolo zistené, že má kontakty s osobami Maďarska. Ďalej súd vyslovil obavu, že

sťažovateľ by v prípade ponechania na slobode pokračoval ďalej v trestnej činnosti.

Rozhodnutie okresného súdu potvrdil napadnutým uznesením z 26. novembra 2013 aj

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý dospel k záveru, že okresný súd

nepochybil, keď dospel k záveru, že sú v tejto veci dané dôvody väzby útekovej

a preventívnej v zmysle a ; krajský súd zamietol

aj žiadosť sťažovateľa o nahradenie väzby uložením dohľadu mediačného a probačného

úradníka, ktorá bola obsiahnutá v žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu.

3. Ústavný súd najskôr posúdil splnenie podmienok konania podľa

a zistil, že sťažnosť bola síce podaná včas oprávneným sťažovateľom, ktorý bol účastníkom

konania, v ktorom boli vydané rozhodnutia okresného súdu i krajského súdu napadnuté

ústavnou sťažnosťou, ale po posúdení jej obsahu dospel k záveru, že sťažnosť predstavuje

zjavne neprípustný a neopodstatnený návrh v zmysle § 25 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“). Uvedené ustanovenie v záujme racionality a efektivity konania pred

ústavným súdom dáva tomuto súdu právomoc posúdiť „prijateľnosť“ návrhu predtým, ako

dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú

a relatívne samostatnú časť konania, ktorá nemá charakter kontradiktórneho konania, keď

ústavný súd môže spravidla rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe obsahu napadnutých

rozhodnutí všeobecného súdu ako orgánu verejnej moci a údajov obsiahnutých v samotnej

ústavnej sťažnosti, ktorou je ústavný súd obsahom i rozsahom viazaný.

4. Ak potom ústavná sťažnosť smeruje aj proti rozhodnutiu okresného súdu, považuje

ju prima facie za neprípustnú podľa , pretože proti

nemu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol odvolací súd.

5. Rovnako ústavný súd považoval sťažnosť sťažovateľa za neprípustnú proti

rozhodnutiu krajského súdu aj v námietke nezákonného senátu, lebo táto zakladá dovolací

dôvod podľa , ktorý môže sťažovateľ využiť –

v prípade, ak bude opodstatnená – v rámci opravných prostriedkov proti meritórnemu

rozhodnutiu.

6. Ak sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, považuje ju ústavný súd

spravidla za zjavne neopodstatnenú, ak napadnuté rozhodnutie nie je vzhľadom na svoju

povahu, namietaným vadám svojím či vadám konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,

spôsobilé porušiť základné práva a slobody sťažovateľa, t. j. keď sťažnosti chýba

ústavnoprávna dimenzia.

7. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína svoju ustálenú judikatúru zdôrazňujúcu

zásadu subsidiarity prieskumu rozhodnutí či iných zásahov orgánov verejnej moci zo strany

ústavného súdu a súvisiacu zásadu jeho zdržanlivosti v zasahovaní do činnosti ostatných

orgánov verejnej moci. V rade svojich rozhodnutí ústavný súd vyslovil názor, že

neprávoplatne uložený alebo hroziaci nepodmienečný trest prirodzene v určitej výmere

môže znamenať konkrétnu skutočnosť odôvodňujúcu obavu z úteku práve pred takým

trestom. Tiež existovali oprávnené dôvody na domnienku, že je nutné zabrániť

sťažovateľovi aj v (s)páchaní trestnej činnosti. V týchto prípadoch sa vyžaduje iba to, aby

boli splnené všeobecné podmienky, ktoré existujú pri aplikácii a

ods. 1 písm. c) dohovoru pre zbavenie osobnej slobody, hlavne zákonnosť. Tieto podmienky

však v posudzovanom prípade splnené boli a krajský súd sa žiadneho excesu v tomto smere

nedopustil.

8. S ohľadom na uvedené ústavnému súdu nezostalo nič iné, ako podanú sťažnosť

odmietnuť v súlade s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014