Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 177/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosť P. F., zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom,

Advokátska kancelária, Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci namietaného porušenia jej

základných práv podľa a a 4 ,

ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 19. decembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. F. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca 2014

doručená sťažnosť P. F. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a a 4 (ďalej

len „ústava), čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tos

212/2013 z 19. decembra 2013 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva:

„Uznesením Okresného súdu Skalica č. k. -336 zo dňa 29.10.2013 bola

obhajcovi sťažovateľky uložená poriadková pokuta 500 Eur z dôvodu, že nevyhovel výzve,

aby odôvodnil odvolanie sťažovateľky.

Krajský súd v Trnave uznesením č.k. zo dňa 19.12.2013 zamietol

odvolanie obhajcu sťažovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 4T/38/2013-

336 zo dňa 29.10.2013...

Podľa názoru sťažovateľky porušil Krajský súd v Trnave pri svojom rozhodovaní

v predmetnej veci a donucuje ju nepriamo cez

obhajcu k výpovedi, čím obchádza zákon a takto sťažovateľku pozbavuje jej ústavného

práva odoprieť výpoveď.

Zároveň... porušil Krajský súd... 50 ods. 4 , pretože núti

sťažovateľku, aby jej obhajca viedol jej obhajobu v rozpore s jej predstavami a pokynmi.

... obhajca odvolanie nepodáva sám, ale len v mene obvineného.

Hrozba poriadkovej pokuty a jej ukladanie je v zásadnom rozpore s ústavným

právom obvineného odoprieť výpoveď, je nútením k výpovedi priamo v odôvodnení

odvolania, čo je neprípustné.

Výklad ustanovenia , že obhajca je iná osoba z pohľadu

realizovania práv obvineného než obvinený, je neprípustný, nelogický a v rozpore

so základnými zásadami trestného konania.

Ustanovenie a nemožno vnímať izolovane od ostatných

ustanovení zaručujúcich práva obvineného v trestnom konaní a od samotného účelu

trestného konania.

Sťažovateľka tvrdí, že z procesného hľadiska platí, že odvolanie akoby podala sama

a podľa , posl. veta nemôže súd postupovať podľa a nútiť

ju vyjadriť sa v odvolaní ani tak, že k tomu núti obhajcu a teda takto nepriamo aj ju, je to

v rozpore s článkom 50 ods. 3 a 4 .

Sťažovateľka nechce, aby jej odvolanie obhajca odôvodňoval, chce využiť právo

odoprieť výpoveď.

Ustanovenie vo vzťahu k povinnosti obhajcu odôvodniť

odvolanie sa podľa názoru sťažovateľky vzťahuje iba na situácie, keď obhajca podáva

odvolanie proti vôli obvineného ( ), čo nebol a nie je prípad

sťažovateľky.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Konaním Krajského súdu v Trnave v trestnej veci sťažovateľky vedenej na

Krajskom súde v Trnave pod č.k. v súvislosti s uznesením Krajského súdu v

Trnave č.k. zo dňa 19.12.2013, došlo k porušeniu ústavného práva

sťažovateľky odoprieť výpoveď podľa článku 50 ods. 4 a práva

na obhajobu podľa článku 50 ods. 3 , tiež jej ústavného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a k

porušeniu ústavného práva na spravodlivé súdne konanie (aj porušenie článku čl. 8 ods. 2 a

36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a najmä článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd vyhlásený pod č. ).

Uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. zo dňa 19.12.2013 sa

zrušuje.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50

ods. 3 a 4 , a listiny a práva podľa dohovoru

uznesením krajského súdu. Uznesením Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 19. decembra 2013 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) bola

obhajcovi sťažovateľky JUDr. Jurajovi Gavalcovi (ďalej len „obhajca sťažovateľky“)

v trestnom konaní uložená poriadková pokuta z dôvodu, že napriek opakovanej výzve

okresného súdu v zmysle neodôvodnil odvolanie, ktoré

podal proti rozsudku okresného súdu sp. zn. zo 17. marca 2013 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“). Krajský súd napadnutým uznesením sťažnosť obhajcu

sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu zamietol.

Krajský súd napadnutým uznesením uložil poriadkovú pokutu obhajcovi

sťažovateľky pre nesplnenie povinnosti, ktorá mu vyplýva z . Vzhľadom

na to, že poriadková pokuta bola uložená obhajcovi sťažovateľky, a nie samotnej

sťažovateľke, sťažovateľka nie je osobou, ktorej označené základné a iné práva by mohli

byť napadnutým uznesením krajského súdu dotknuté.

Pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že hrozba uloženia poriadkovej pokuty a jej ukladanie

obhajcovi obžalovanému za neodôvodnenie odvolania proti rozsudku okresného súdu je

v rozpore s právom obvineného odmietnuť vypovedať, ústavný súd konštatuje, že toto

tvrdenie je iba ničím neodôvodneným názorom sťažovateľky a ústavný súd sa s týmto

názorom nestotožňuje.

Pretože sťažnosť ústavnému súdu podala sťažovateľka, ktorá nie je aktívne vecne

legitimovaná na jej podanie, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú

neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa

ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014