Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 11/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 7. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. M., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom

Čarnogurským, Advokátska kancelária, Dostojevského rad 1, Bratislava, vo veci namietanej

neústavnosti a nezákonnosti voľby prezidenta Slovenskej republiky konanej 15. marca

2014 (prvé kolo) a 29. marca 2014 (druhé kolo), za účasti A. K., zvoleného kandidáta

za prezidenta Slovenskej republiky, a takto

rozhodol:

Konanie o sťažnosti M. M. z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 9. apríla 2014 faxom a 11. apríla 2014 poštou doručená sťažnosť M. M. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť voľby prezidenta Slovenskej

republiky konanej 15. marca 2014 (prvé kolo) a 29. marca 2014 (druhé kolo) z dôvodu

porušenia , a 4 a (ďalej len

„ústava“) a a o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej

republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbe prezidenta“).

2. Sťažovateľ deklaroval splnenie podmienok svojej aktívnej legitimácie na podanie

sťažnosti podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tak, že

kandidoval na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, avšak vo voľbe prezidenta

Slovenskej republiky 15. marca 2014 (1. kolo) neuspel (získal 7 678 hlasov).

3. Sťažovateľ označil v zmysle za druhého

účastníka konania o sťažnosti A. K., kandidáta zvoleného za prezidenta Slovenskej

republiky.

4. Zachovanie desaťdňovej lehoty na podanie sťažnosti (§ 63b ods. 2 zákona

o ústavnom súde) sťažovateľ odvodzuje od vyhlásenia výsledkov voľby prezidenta

Ústrednou volebnou komisiou pre voľbu prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len

„ústredná volebná komisia“) 30. marca 2014.

Zároveň sťažovateľ vyjadril názor, že „výsledky 2. kola (vrátane postupu kandidátov

do 2. kola) sú irelevantné pre absolútnu neplatnosť výsledkov 1. kola voľby prezidenta SR

z titulu nezákonnosti/neústavnosti volieb v širšom zmysle ako celku“.

5. Sťažovateľ v zmysle napáda voľbu

prezidenta Slovenskej republiky na celom území Slovenskej republiky.

6. Sťažovateľ po citácii s vecou súvisiacich článkov ,

a zákona o voľbe prezidenta uvádza, že podáva sťažnosť «za účelom preskúmania

neústavnosti a/alebo nezákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky a súčasne aj

ústavného vymedzenia „mantinelov“ vedenia zákonnej (povolenej) volebnej kampane

z dôvodu podozrenia pre porušenie... volebného zákona (č. v platnom znení)»,

a sťažnosť ďalej (v podstatnej časti) odôvodňuje uvedenou argumentáciou, ktorú dopĺňa

citáciou z judikatúry ústavného súdu vo volebných veciach.

7. Podľa názoru sťažovateľa «So všeobecne známych skutočnosti, jednotlivých

dôkazov, zachytených správ v masovokomunikačných prostriedkoch (viď aj nižšie úryvky

z médií), priamych a nepriamych vyjadrení kandidátov na funkciu prezidenta, trestných

oznámení a podaní adresovaných orgánom činným v trestnom konaní vo volebných veciach

a podnetov podaných voličmi Ústrednej volebnej komisii vyplýva, že zvolený kandidát

na funkciu prezidenta SR (A. K.) ako aj ďalší nezvolení kandidáti na prezidenta s najvyšším

počtom hlasov v poradí (minimálne najmä R. F., R. P., čiastočne M. K...) intenzívne

(vo veľkom rozsahu) porušovali zákon podľa § 15 ods. 2 cit volebného zákona, podľa

ktorého je vedenie kampane mimo času vymedzenom pre volebnú kampaň (§ 15 ods. 1

cit. zákona) zakázané, resp. minimálne dochádzalo k obchádzaniu zákona, konaním

„in fraudem legis“ (vydávaním kampane len za „informatívnu“), čo je rovnako nezákonné

a v rozpore so zmyslom a účelom vymedzenia volebnej kampane.

Kandidáti s najvyšším počtom hlasov (a najmä zvolený prezident) napr. propagáciou

vo forme hromadných informačných nosičov (tzv. bilbordov, megabordov) v hromadnom

počte (tisícky hromadných informačných nosičov po celom území SR) a ďalšou formou

vedenia neprípustnej kampane pred začatím zákonom povolenej volebnej kampane,

resp. mimo vymedzeného času pre vedenie volebnej kampane, pred dátumom 28. 2. 2014,

t.j. 15 dní pred dňom voľby do začiatku volebného moratória 13. 3. 2014 do 7:00 hod viď

§ 15 ods. 1 volebného zákona) porušovali/obchádzali zákon.».

8. Takéto protiprávne/nezákonné konanie (v rozpore s § 15 a § 16 zákona o voľbe

prezidenta) podľa názoru sťažovateľa súčasne deformuje politickú súťaž vrátane prístupu

občanov k voleným funkciám a možno hovoriť až o narušení ústavnosti volieb – čl. 1

ods. 1, a 4 a .

9. Podľa názoru sťažovateľa niektorí kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky

porušili aj § 16 zákona o voľbe prezidenta, ktorý dovoľuje použiť na ich propagáciu počas

volebnej kampane najviac celkovo sumu 132 775 €, vrátane dane z pridanej hodnoty.

10. Sťažovateľ v tejto súvislosti tvrdí, že «Kandidát, ktorý bol zvolený za prezidenta

SR (A. K.), ako aj ďalší relevantní kandidáti (R. F., R. P., tesne aj M. K.) porušili,

resp. minimálne obišli (in fraudem legis) volebný zákon (§ 16). Napr. odborné odhady

u zvoleného kandidáta hovoria až o sume cca 2 milióny eur (podrobnejšie viď nižšie cit.

z tlače, dokonca i pri minimalistických odhadoch, ktoré prezradil samotný kandidát by sa

jednalo o prekročenie limitu).

Kandidáti, ktorí tvrdia, že neporušili zákon prekročením maximálneho volebného

stropu výdavkov (argumentujúc, že nešlo o dobu volebnej kampane - počas 15 dní pred

dňom volieb), sa vedome priznávajú k obchádzaniu zákona, keďže mimo tohto obdobia bola

volebná kampaň zákonom zakázaná...

Konanie časti kandidátov (vrátane kandidáta zvoleného na funkciu prezidenta SR)

porušujúcej/obchádzajúcej zákon je súčasne „neférové“ oproti konaniu zvyšnej časti

kandidátov (vrátane navrhovateľa) snažiacej sa dodržiavať dikciu volebného zákona (§§

15-16). Vďaka tejto neférovej výhode získal zvolený kandidát, resp. kandidáti na najvyšších

troch - štyroch priečkach podľa počtu získaných hlasov neoprávnenú výhodou...»

Podľa názoru sťažovateľa tým boli „hrubo ovplyvnené výsledky volieb (už v 1. kole),

keďže takýto kandidáti (a najviac zvolený kandidát) začínajúci intenzívnym spôsobom

predčasne volebnú kampaň (o rok, rok a pol, resp. minimálne 3 mesiace skôr ak rátame len

od termínu vyhlásenia volieb oproti 13 -dňovej povolenej volebnej kampane - § 15 ods. 1

volebného zákona) a prekročiacom 10 až 20-násobne finančné výdavky než je oficiálne

prípustný maximálny strop (§ 16 volebného zákona) získali vyššie percentá voličských

preferencií v prieskumoch agentúr“.

11. Na doplnenie dôvodov sťažnosti sťažovateľ tiež uviedol, že „dochádzalo

i k ďalším porušeniam zákona rôznej menšej a väčšej intenzity (v otázke porušovania

volebného moratória vhadzovaním letákov, vystúpenia počas moratória v TV P. kandidátom

M. K., viacnásobné hlasovania tým istým voličom/voličmi/ minimálne v štyroch - piatich

prípadoch v obvodoch Bratislava - Staré Mesto, Bratislava - Petržalka, Levice, Lučenec,

Liptovský Mikuláš, podozrení z volebnej korupcie - kupovania tzv. rómskych hlasov,

sťažnosti na nerovnaký prístup v médiách, znemožneniu výkonu volebného práva pre

občanov SR s trvalým pobytom v cudzine) - viď uznesenia zo zápisnice ÚVK podnety najmä

bod 18 /26. 2. 2014), bod 20, 21, 23, 24, 25, 28, 31, 32, 33, 35 /15. 3. 2014/, bod 40, 43 /

16. 3. 2014/, bod 52, 53, 55, 56, 57, 69 /29. 3.2014/“.

12. Na účely preukázania porušení zákona uvedených v bodoch 7 až 10 sťažovateľ

navrhol vykonať tieto dôkazy:

- výsluch účastníka konania –A. K. k otázke vedenia predvolebnej kampane (najmä mimo

rámca – obdobia vymedzeného zákonom) a jej sume,

- výsluch svedkov k rovnakej otázke, a to najmä R. F., R. P., M. K.,

- zadováženie zápisníc ústrednej volebnej komisie o voľbe prezidenta Slovenskej republiky

z 15. marca 2014 a 29. marca 2014 a jej uznesení z 13. februára 2014, 26. februára 2014,

15. marca 2014, 16. marca 2014, 19. marca 2014 a 29. marca 2014,

- vyžiadať z Ministerstva financií Slovenskej republiky oznámenia kandidátov na funkciu

prezidenta, fyzických a právnických osôb, ktoré zaslali povinné osoby v súlade s § 19

zákona o voľbe prezidenta,

- ďalšie listinné dôkazy (napr. monitoring tlače, médií súvisiace s voľbou prezidenta

Slovenskej republiky v otázke volebnej kampane, nákladov na kampaň najmä mimo

vymedzeného času volebnej kampane, „príkladom viď nižšie uvedené zdroje a linky v tejto

sťažnosti s výhradou doplnenia o ďalšie zdroje“).

Sťažovateľ v tejto časti sťažnosti ilustroval svoje tvrdenia citáciou z viacerých médií.

13. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol ústavnému súdu

vyhodnotiť napadnutú voľbu prezidenta Slovenskej republiky ako neústavnú alebo

nezákonnú a rozhodnúť o nej týmto nálezom:

„Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje voľbu prezidenta Slovenskej republiky

zo dňa 15. marca 2014 a druhé kolo voľby prezidenta Slovenskej republiky zo dňa

29. marca 2014 za neplatné a nariaďuje opakovať voľbu podľa osobitného predpisu.“

14. Právny zástupca sťažovateľa listom zo 16. apríla 2014 (doručeným ústavnému

súdu 23. apríla 2014) ústavnému súdu oznámil, že sťažovateľ svoju sťažnosť

z 9. apríla 2014 pre neústavnosť/nezákonnosť voľby prezidenta Slovenskej republiky berie

späť a žiada, aby ústavný súd konanie o nej zastavil.

15. Podľa v spojení s Občianskeho

súdneho poriadku môže navrhovateľ vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť

sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

16. Keďže sťažovateľ vzal prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním

doručeným ústavnému súdu 23. apríla 2014 svoju sťažnosť späť, ústavný súd prihliadajúc

na už uvádzané skutočnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

K tomuto rozhodnutiu sa podľa pripája odlišné

stanovisko sudcu Ľubomíra Dobríka a sudcu Milana Ľalíka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014