Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 183/2014
PDF · 144.14 KB
No categories available
I. ÚS 183/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2014
predbežne prerokoval sťažnosť E. L., vo veci namietaného porušenia jej základných práv
podľa čl. 35 ods. 3, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2, ako aj čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresnej prokuratúry Piešťany v konaní vedenom pod ČVS: ORP-
1379/UJKP-OVK-Pn-2006 (neskôr pod sp. zn. 2 Pv 1083/08) a takto
rozhodol:
Sťažnosť E. L. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla 2014
doručená sťažnosť E. L. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej
základných práv podľa čl. 35 ods. 3, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2, ako aj čl. 50 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnej prokuratúry Piešťany
(ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1379/UJKP-OVK-Pn-
2006 (neskôr pod sp. zn. 2 Pv 1083/08).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala trestné oznámenie
a v konaní o ňom bolo uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru ČVS: ORP-1379/UJKP-
OVK-Pn-2006 z 9. júna 2010 vznesené obvinenie proti J. S. za prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona. Uznesením okresnej prokuratúry č. k. 2
Pv 1083/08-134 zo 17. decembra 2010 (ďalej len „uznesenie okresnej prokuratúry zo 17.
decembra 2010“) bolo trestné stíhanie v predmetnej veci zastavené, pretože skutok, ktorým
malo dôjsť k spáchaniu uvedeného trestného činu, nie je trestným činom a nebol ani zistený
dôvod na postúpenie predmetnej veci. Napriek tomu, že okresná prokuratúra v uznesení zo
17. decembra 2010 sťažovateľku nesprávne poučila v súvislosti s možnosťou podania
opravného prostriedku (sťažnosti), následne doručené podanie sťažovateľky označené ako
„Žiadosť o preskúmanie zákonnosti postupu Okresnej prokuratúry v Piešťanoch“
adresované Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) bolo Krajskou prokuratúrou v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“)
vyhodnotené aj ako sťažnosť proti tomuto uzneseniu a bolo preskúmané aj s jemu
predchádzajúcim postupom v zmysle § 192 ods. 1 písm. a) a b) Trestného poriadku. Krajská
prokuratúra svojím uznesením sp. zn. 1 KPt 96/08 z 23. marca 2011 (ďalej len „uznesenie
krajskej prokuratúry z 23. marca 2011“) sťažnosť sťažovateľky podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú.
Na základe návrhu sťažovateľky na zrušenie právoplatného rozhodnutia
v prípravnom konaní podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku bola následne
generálnou prokuratúrou preskúmavaná zákonnosť uznesenia okresnej prokuratúry
zo 17. decembra 2010 v spojení s uznesením krajskej prokuratúry z 23. marca 2011.
Generálna prokuratúra podaním č. k. XV/2 Pz 39/11-8 z 12. mája 2011 sťažovateľke
oznámila, že jej návrh odkladá, pretože ho považuje za nedôvodný.
Podnetom doručeným generálnej prokuratúre 5. februára 2014 sťažovateľka
namietala správnosť uznesenia okresnej prokuratúry zo 17. decembra 2010. Generálna
prokuratúra uvedený podnet posúdila ako návrh na konanie podľa § 373 ods. 1 Trestného
poriadku, ktorý bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 364 ods. 1 Trestného poriadku,
a podaním č. k. XVI/2 Pz 24/14/1000-7 zo 6. marca 2014 v súlade s § 365 ods. 1 Trestného
poriadku sťažovateľku o tejto skutočnosti upovedomila a zároveň jej oznámila svoje
zistenie, podľa ktorého generálna prokuratúra predmetnú vec preskúmala v štádiu konania
i právoplatného rozhodnutia v konaniach vedených pod sp. zn. IV/1 GPt 78/08, sp. zn.
IV/1 GPt 27/09, sp. zn. XV/2 Gn 225/11 a sp. zn. XV/2 Pz 39/11 a o výsledku svojich
šetrení sťažovateľku vyrozumela.
Sťažovateľka namietala, že okresná prokuratúra mala v predmetnej veci dostatok
dôkazov na podanie obžaloby na príslušnom súde, avšak na príkaz krajskej prokuratúry
v predmetnom konaní uznesením okresnej prokuratúry zo 17. decembra 2010 rozhodla
o jeho zastavení. V rámci odôvodnenia uznesenia zo 17. decembra 2010 podľa sťažovateľky
okresná prokuratúra obhajovala obvineného a jeho konanie, ako i jej zamestnávateľa, ktorý
hrubo porušil právne predpisy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a jeho
mieru zavinenia, ktorou k spáchaniu predmetného skutku prispel.
Okresná prokuratúra sa v dôsledku nesprávneho poučenia uvedeného vo svojom
uznesení zo 17. decembra 2010 dopustila porušenia zákona, čím sťažovateľke znemožnila
domáhať sa jej spôsobenej škody v sume 22 893,90 €, ktorú si uplatnila v rámci prípravného
konania podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku.
Zamietnutím sťažnosti sťažovateľky uznesením krajskej prokuratúry z 23. marca
2011 došlo aj k zániku jej práva na náhradu škody, ktorá mala byť už v tom čase spôsobená
„premlčaným priestupkom“. V predmetnom konaní boli na podnet sťažovateľky okresnou
prokuratúrou zistené viaceré porušenia zákona, zákonných postupov ako „zámerné prieťahy
vo vyšetrovaní, nedoručovanie uznesení o priberaní znalcov... manipulácia s uzneseniami
pri dobe doručovania, odmietanie otázok smerovaných súdnym znalcom zo strany
poškodenej... a vyšetrovateľom označené ako irelevantné, zatajovanie pribratých znalcov,
jednostranné kladenie otázok súdnym znalcom v snahe poškodiť poškodenú, zámerne nútil
posudzovanie dôkazových materiálov, hoci znalci tento nemali a nevideli, odmietanie
komunikácie ohľadne súdnych znalcov, falšovanie lekárskej správy ako i odmietnutie
kopírovania spisového materiálu pre potreby poškodenej a jej právneho zástupcu počas
celého vyšetrovania..., skopírovanie spisového materiálu sa dialo až na pokyn nadriadenej
prokuratúry pred koncom vyšetrovania i napriek sústavným žiadostiam počas celého
vyšetrovania a kopírovanie nebolo kompletné, aby nemohol byť napadnutý akýmkoľvek
spisový materiál čim porušil § 46 ods. 1 Trestného poriadku.
Krajským prokurátorom JUDr. Petrom Mikulášom odmietnutie podnetu na začatie
trestného stíhania M. P. a I. M., súdnych znalcov ktorí posudzovali dôkazový materiál hoci
znalci tento nemali, nevideli a nebol zaistení vyšetrovateľom, s odôvodnením nesúvisiacim z
podaným podnetom teda neodôvodnené - opäť zamietol, vzhľadom nato že prokurátorka
Okresnej prokuratúry odmietla prijať podnet podľa príslušnosti, ale okamžite ho poslala
Krajskému prokurátorovi vzhľadom na jeho neobmedzené možnosti.“.
Sťažovateľka taktiež namietala, že jej podanie doručené 5. februára 2014 generálnej
prokuratúre nebolo riadne preskúmané. Svojimi sťažnosťami, podnetmi a žiadosťami
adresovanými krajskej prokuratúre i generálnej prokuratúre sa sťažovateľka neúspešne
domáhala zrušenia uznesenia okresnej prokuratúry zo 17. decembra 2010, a preto je toho
názoru, že v záujme ochrany svojich práv vyčerpala všetky jej dostupné opravné
prostriedky.
Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vydal nález,
v ktorom vysloví, že jej základné práva podľa čl. 35 ods. 3, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1
a 2, ako aj čl. 50 ods. 1 ústavy boli postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod
ČVS: ORP-1379/UJKP-OVK-Pn-2006 porušené, zaviaže okresnú prokuratúru zaplatiť jej
primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, ako aj náhradu trov konania.
Alternatívne sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby „uložil J. S. a P. M. povinnosť
uhradiť škodu ako i ujmu na zdraví vyčíslenú vyšetrovateľom vo výške 22.891,90 euro...
spoločne, uhradiť v prospech poškodenej do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia“.
Sťažovateľka ústavný súd z dôvodu svojej nepriaznivej finančnej a sociálnej situácie
taktiež požiadala o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka v predmetnej veci namietala porušenie svojich základných práv podľa
čl. 35 ods. 3, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2, ako aj čl. 50 ods. 1 ústavy postupom
okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1379/UJKP-OVK-Pn-2006.
K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky malo dôjsť v dôsledku toho, že
konanie v uvedenej veci, v rámci ktorého si uplatnila svoj nárok na náhradu škody
spôsobenej trestným činom, bolo poznačené viacerými procesnými pochybeniami
a napokon nesprávne uznesením okresnej prokuratúry zo 17. decembra 2010 zastavené.
Cieľom sťažovateľky je dosiahnuť, aby v uvedenom právoplatne skončenom konaní
príslušná prokuratúra podala obžalobu, a v rámci konania pred súdom v tejto veci
dosiahnuť, aby jej bol priznaný jej nárok na náhradu škody uplatnenej v predmetnom
konaní.
Zo spisu v predmetnej veci je zrejmé, že sťažovateľka podala na generálnej
prokuratúre podnet na zrušenie právoplatného uznesenia okresnej prokuratúry
zo 17. decembra 2010 podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku. Generálna prokuratúra na
tento podnet odpovedala podaním zo 6. marca 2014, v ktorom sťažovateľke oznámila, že
uznesenie okresného súdu zo 17. decembra 2010 v spojení s uznesením krajskej
prokuratúry z 23. marca 2011 nadobudlo právoplatnosť 23. marca 2011 a s ohľadom na
ustanovenie § 364 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré stanovuje lehotu 3 mesiacov na podanie
takéhoto podnetu, jej lehota na jeho podanie uplynula 23. júna 2011, a preto nemá zákonné
oprávnenie na konanie v predmetnej veci. V závere svojho podania generálna prokuratúra
poukázala na skutočnosť, že obdobné podnety sťažovateľky ňou boli preskúmané
vo viacerých konaniach v rôznych štádiách predmetného konania.
S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že generálna prokuratúra sa
podnetom sťažovateľky riadne zaoberala, vo svojom podaní zo 6. marca 2014 dospela k
dostatočným skutkovým aj právnym záverom, a preto sťažnosť sťažovateľky pri jej
predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Nad rámec tohto odôvodnenia s ohľadom na obsah sťažnosti sťažovateľky ústavný
súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka sa v súvislosti s uplatnením svojho nároku na
náhradu škody na zdraví má možnosť obrátiť pre účely poskytnutia bezplatnej právnej
pomoci na niektorú z kancelárií Centra právnej pomoci v blízkosti jej miesta bydliska.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. mája 2014