Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 183/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosť E. L., vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa , a 2, a 2, ako aj Slovenskej

republiky postupom Okresnej prokuratúry Piešťany v konaní vedenom pod ČVS: ORP-

1379/UJKP-OVK-Pn-2006 (neskôr pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla 2014

doručená sťažnosť E. L. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej

základných práv podľa čl. 35 ods. 3, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2, ako aj čl. 50 ods. 1

(ďalej len „“) postupom Okresnej prokuratúry Piešťany

(ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1379/UJKP-OVK-Pn-

2006 (neskôr pod sp. zn. ).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala trestné oznámenie

a v konaní o ňom bolo uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru ČVS: ORP-1379/UJKP-

OVK-Pn-2006 z 9. júna 2010 vznesené obvinenie proti J. S. za prečin ublíženia na zdraví

podľa a . Uznesením okresnej prokuratúry č. k. 2

-134 zo 17. decembra 2010 (ďalej len „uznesenie okresnej prokuratúry zo 17.

decembra 2010“) bolo trestné stíhanie v predmetnej veci zastavené, pretože skutok, ktorým

malo dôjsť k spáchaniu uvedeného trestného činu, nie je trestným činom a nebol ani zistený

dôvod na postúpenie predmetnej veci. Napriek tomu, že okresná prokuratúra v uznesení zo

17. decembra 2010 sťažovateľku nesprávne poučila v súvislosti s možnosťou podania

opravného prostriedku (sťažnosti), následne doručené podanie sťažovateľky označené ako

„Žiadosť o preskúmanie zákonnosti postupu Okresnej prokuratúry v Piešťanoch“

adresované Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) bolo Krajskou prokuratúrou v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“)

vyhodnotené aj ako sťažnosť proti tomuto uzneseniu a bolo preskúmané aj s jemu

predchádzajúcim postupom v zmysle a . Krajská

prokuratúra svojím uznesením sp. zn. z 23. marca 2011 (ďalej len „uznesenie

krajskej prokuratúry z 23. marca 2011“) sťažnosť sťažovateľky podľa § 193 ods. 1 písm. c)

zamietla ako nedôvodnú.

Na základe návrhu sťažovateľky na zrušenie právoplatného rozhodnutia

v prípravnom konaní podľa a nasl. bola následne

generálnou prokuratúrou preskúmavaná zákonnosť uznesenia okresnej prokuratúry

zo 17. decembra 2010 v spojení s uznesením krajskej prokuratúry z 23. marca 2011.

Generálna prokuratúra podaním č. k. XV/2 Pz 39/11-8 z 12. mája 2011 sťažovateľke

oznámila, že jej návrh odkladá, pretože ho považuje za nedôvodný.

Podnetom doručeným generálnej prokuratúre 5. februára 2014 sťažovateľka

namietala správnosť uznesenia okresnej prokuratúry zo 17. decembra 2010. Generálna

prokuratúra uvedený podnet posúdila ako návrh na konanie podľa § 373 ods. 1 Trestného

poriadku, ktorý bol podaný po uplynutí lehoty podľa ,

a podaním č. k. XVI/2 Pz 24/14/1000-7 zo 6. marca 2014 v súlade s § 365 ods. 1 Trestného

poriadku sťažovateľku o tejto skutočnosti upovedomila a zároveň jej oznámila svoje

zistenie, podľa ktorého generálna prokuratúra predmetnú vec preskúmala v štádiu konania

i právoplatného rozhodnutia v konaniach vedených pod sp. zn. IV/1 GPt 78/08, sp. zn.

IV/1 GPt 27/09, sp. zn. XV/2 Gn 225/11 a sp. zn. XV/2 Pz 39/11 a o výsledku svojich

šetrení sťažovateľku vyrozumela.

Sťažovateľka namietala, že okresná prokuratúra mala v predmetnej veci dostatok

dôkazov na podanie obžaloby na príslušnom súde, avšak na príkaz krajskej prokuratúry

v predmetnom konaní uznesením okresnej prokuratúry zo 17. decembra 2010 rozhodla

o jeho zastavení. V rámci odôvodnenia uznesenia zo 17. decembra 2010 podľa sťažovateľky

okresná prokuratúra obhajovala obvineného a jeho konanie, ako i jej zamestnávateľa, ktorý

hrubo porušil právne predpisy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a jeho

mieru zavinenia, ktorou k spáchaniu predmetného skutku prispel.

Okresná prokuratúra sa v dôsledku nesprávneho poučenia uvedeného vo svojom

uznesení zo 17. decembra 2010 dopustila porušenia zákona, čím sťažovateľke znemožnila

domáhať sa jej spôsobenej škody v sume 22 893,90 €, ktorú si uplatnila v rámci prípravného

konania podľa .

Zamietnutím sťažnosti sťažovateľky uznesením krajskej prokuratúry z 23. marca

2011 došlo aj k zániku jej práva na náhradu škody, ktorá mala byť už v tom čase spôsobená

„premlčaným priestupkom“. V predmetnom konaní boli na podnet sťažovateľky okresnou

prokuratúrou zistené viaceré porušenia zákona, zákonných postupov ako „zámerné prieťahy

vo vyšetrovaní, nedoručovanie uznesení o priberaní znalcov... manipulácia s uzneseniami

pri dobe doručovania, odmietanie otázok smerovaných súdnym znalcom zo strany

poškodenej... a vyšetrovateľom označené ako irelevantné, zatajovanie pribratých znalcov,

jednostranné kladenie otázok súdnym znalcom v snahe poškodiť poškodenú, zámerne nútil

posudzovanie dôkazových materiálov, hoci znalci tento nemali a nevideli, odmietanie

komunikácie ohľadne súdnych znalcov, falšovanie lekárskej správy ako i odmietnutie

kopírovania spisového materiálu pre potreby poškodenej a jej právneho zástupcu počas

celého vyšetrovania..., skopírovanie spisového materiálu sa dialo až na pokyn nadriadenej

prokuratúry pred koncom vyšetrovania i napriek sústavným žiadostiam počas celého

vyšetrovania a kopírovanie nebolo kompletné, aby nemohol byť napadnutý akýmkoľvek

spisový materiál čim porušil .

Krajským prokurátorom JUDr. Petrom Mikulášom odmietnutie podnetu na začatie

trestného stíhania M. P. a I. M., súdnych znalcov ktorí posudzovali dôkazový materiál hoci

znalci tento nemali, nevideli a nebol zaistení vyšetrovateľom, s odôvodnením nesúvisiacim z

podaným podnetom teda neodôvodnené - opäť zamietol, vzhľadom nato že prokurátorka

Okresnej prokuratúry odmietla prijať podnet podľa príslušnosti, ale okamžite ho poslala

Krajskému prokurátorovi vzhľadom na jeho neobmedzené možnosti.“.

Sťažovateľka taktiež namietala, že jej podanie doručené 5. februára 2014 generálnej

prokuratúre nebolo riadne preskúmané. Svojimi sťažnosťami, podnetmi a žiadosťami

adresovanými krajskej prokuratúre i generálnej prokuratúre sa sťažovateľka neúspešne

domáhala zrušenia uznesenia okresnej prokuratúry zo 17. decembra 2010, a preto je toho

názoru, že v záujme ochrany svojich práv vyčerpala všetky jej dostupné opravné

prostriedky.

Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vydal nález,

v ktorom vysloví, že jej základné práva podľa čl. 35 ods. 3, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1

a 2, ako aj boli postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod

ČVS: ORP-1379/UJKP-OVK-Pn-2006 porušené, zaviaže okresnú prokuratúru zaplatiť jej

primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, ako aj náhradu trov konania.

Alternatívne sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby „uložil J. S. a P. M. povinnosť

uhradiť škodu ako i ujmu na zdraví vyčíslenú vyšetrovateľom vo výške 22.891,90 euro...

spoločne, uhradiť v prospech poškodenej do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia“.

Sťažovateľka ústavný súd z dôvodu svojej nepriaznivej finančnej a sociálnej situácie

taktiež požiadala o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka v predmetnej veci namietala porušenie svojich základných práv podľa

, a 2, a 2, ako aj postupom

okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1379/UJKP-OVK-Pn-2006.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky malo dôjsť v dôsledku toho, že

konanie v uvedenej veci, v rámci ktorého si uplatnila svoj nárok na náhradu škody

spôsobenej trestným činom, bolo poznačené viacerými procesnými pochybeniami

a napokon nesprávne uznesením okresnej prokuratúry zo 17. decembra 2010 zastavené.

Cieľom sťažovateľky je dosiahnuť, aby v uvedenom právoplatne skončenom konaní

príslušná prokuratúra podala obžalobu, a v rámci konania pred súdom v tejto veci

dosiahnuť, aby jej bol priznaný jej nárok na náhradu škody uplatnenej v predmetnom

konaní.

Zo spisu v predmetnej veci je zrejmé, že sťažovateľka podala na generálnej

prokuratúre podnet na zrušenie právoplatného uznesenia okresnej prokuratúry

zo 17. decembra 2010 podľa . Generálna prokuratúra na

tento podnet odpovedala podaním zo 6. marca 2014, v ktorom sťažovateľke oznámila, že

uznesenie okresného súdu zo 17. decembra 2010 v spojení s uznesením krajskej

prokuratúry z 23. marca 2011 nadobudlo právoplatnosť 23. marca 2011 a s ohľadom na

ustanovenie , ktoré stanovuje lehotu 3 mesiacov na podanie

takéhoto podnetu, jej lehota na jeho podanie uplynula 23. júna 2011, a preto nemá zákonné

oprávnenie na konanie v predmetnej veci. V závere svojho podania generálna prokuratúra

poukázala na skutočnosť, že obdobné podnety sťažovateľky ňou boli preskúmané

vo viacerých konaniach v rôznych štádiách predmetného konania.

S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že generálna prokuratúra sa

podnetom sťažovateľky riadne zaoberala, vo svojom podaní zo 6. marca 2014 dospela k

dostatočným skutkovým aj právnym záverom, a preto sťažnosť sťažovateľky pri jej

predbežnom prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Nad rámec tohto odôvodnenia s ohľadom na obsah sťažnosti sťažovateľky ústavný

súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka sa v súvislosti s uplatnením svojho nároku na

náhradu škody na zdraví má možnosť obrátiť pre účely poskytnutia bezplatnej právnej

pomoci na niektorú z kancelárií Centra právnej pomoci v blízkosti jej miesta bydliska.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014