Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 275/2014
PDF · 159.19 KB
No categories available
IV. ÚS 275/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2014
predbežne prerokoval sťažnosť M. M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 7 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Košice v súvislosti s vykonaním jeho eskorty na lekárske vyšetrenie príslušníkmi Zboru
väzenskej a justičnej stráže 3. marca 2014, a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. M. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2014
doručená sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a podľa čl. 7 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva
podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Košice (ďalej len „ÚVV a ÚVTOS Košice“) v súvislosti s vykonaním jeho eskorty
na lekárske vyšetrenie príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“)
3. marca 2014.
Sťažovateľ uvádza, že podstúpil dve operácie chrbtice a v dôsledku
diagnostikovaných zdravotných ťažkostí bol od februára 2013 uznaný za čiastočne
invalidného s poklesom vykonávania zárobkovej činnosti 55 %. Trpí stálymi bolesťami
chrbtice, v súvislosti s ktorými má indikovanú liečbu algeziológom.
Sťažovateľ bol na účely lekárskeho vyšetrenia eskortovaný 25. februára 2014
z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov, do ÚVV
a ÚVTOS Košice. Dňa 3. marca 2014 bol eskortovaný z ÚVV a ÚVTOS Košice
na kontrolné neurologické vyšetrenie v neurologickej ambulancii v Košiciach, v ÚVV
a ÚVTOS Košice sa nachádzal do 4. marca 2014.
Sťažovateľ uvádza, že pred a počas eskorty bol spútaný bezpečnostným opaskom,
putami na rukách, ktoré boli spojené s putami na nohách a reťazou pripevnené
k bezpečnostnému opasku, takéto spútanie sa nazýva „medveď“. Sťažovateľ ďalej uvádza,
že namietal príslušníkovi ZVJS, ktorý vykonával eskortu, svoje spútanie z dôvodu svojho
nepriaznivého zdravotného stavu s tým, že trpí «ťažkou formou osteoporózy, kde môže
hocikedy dôjsť k zlomenine kostí, či už pri prudkom pohybe, kýchnutí či zakašľaní alebo
pri páde, ku ktorému mohlo prísť pri použití „medveďa“, nakoľko moja stabilita je
oslabená a mám poruchu bedrových a krížových nervov. Navyše toto spútanie bolo
ponižujúce zaobchádzanie, pretože v čakárni boli ostatní pacienti a videl ma takto aj
personál ambulancie a pán primár...». Sťažovateľ poukazuje na to, že absolvoval viaceré
eskorty na vyšetrenie v tejto aj v iných ambulanciách, pri ktorých bol vždy spútaný len
bezpečnostným opaskom a putami na rukách. Jeden z príslušníkov ZVJS, ktorí vykonávali
eskortu, sa odmietol sťažovateľovi preukázať služobným odznakom a spísať záznam
o priebehu eskorty, rovnako sa odmietol vecou zaoberať aj privolaný pedagóg. Sťažovateľ
tiež namieta, že počas pobytu v ÚVV a ÚVTOS Košice mu neboli poskytnuté nevyhnutné
lieky ani strava podľa predpísanej šetriacej diéty.
V súvislosti s namietaným postupom sťažovateľ poukazuje na svoje právo podľa čl. 3
dohovoru, základné práva podľa čl. 7 ods. 2 a čl. 10 ods. 1 listiny a základné práva podľa
čl. 16 ods. 2 a čl. 19 ods. 1 ústavy.
Podľa sťažovateľa je potrebné považovať jeho vec za hodnú osobitného zreteľa
a pri posudzovaní podmienok konania zohľadniť, že podstúpil mučivé útrapy. Sťažovateľ
nepodal sťažnosť Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len
„GR ZVJS“), keďže k tomuto orgánu nemá dôveru, pretože v minulosti inú jeho sťažnosť
dôkladne neprešetril.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho práv, ktoré v sťažnosti
označil, pretože bol podrobený neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu a mučivým
útrapám. Navrhuje tiež, aby ústavný súd zakázal jeho eskortovanie do ÚVV a ÚVTOS
Košice a žiada o priznanie finančného zadosťučinenia.
Sťažovateľ žiada o ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným
súdom a navrhuje, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil vykonateľnosť
právoplatného rozhodnutia o uložení trestu odňatia slobody, resp. rozhodol o prerušení
výkonu trestu odňatia slobody, aby nedošlo k opätovnému porušeniu jeho práv pri jeho
ďalšej eskorte.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Sťažnosť sťažovateľa neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti,
z jej obsahu je však zrejmé, že namieta porušenie svojho základného práva a práva nebyť
podrobený neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu zo strany príslušníkov ZVJS
pri vykonaní eskorty 3. marca 2014, pričom však namieta porušenie označených práv
postupom ÚVV a ÚVTOS Košice. Ústavný súd nevyzýval sťažovateľa na odstránenie
nedostatkov sťažnosti a ani mu na ten účel neustanovil zástupcu z radov advokátov, pretože
je jednoznačné, že nevyužil na ochranu svojich práv proti napadnutému postupu
príslušníkov ZVJS právne prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon č. 475/2005 Z. z.
o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone trestu“) a zákon č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).
Podľa § 96 zákona o výkone trestu dozor nad zachovávaním zákonnosti
v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. Zákon o výkone trestu
tu odkazuje na § 18 zákona o prokuratúre.
Podľa § 18 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor dozerá na to, aby v miestach,
kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné
liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia
súdu, ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia
súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej
slobody a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne
predpisy.
Podľa § 18 ods. 2 zákona o prokuratúre je prokurátor povinný
a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1,
c) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu
alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich
nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným
právnym predpisom.
Podľa § 18 ods. 5 zákona o prokuratúre pri vykonávaní dozoru je prokurátor
oprávnený
b) nazerať do dokladov súvisiacich s pozbavením alebo obmedzením osobnej
slobody,
c) hovoriť s osobami držanými v miestach uvedených v odseku 1 bez prítomnosti
iných osôb,
d) preverovať, či rozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest
uvedených v odseku 1 zodpovedajú zákonom a ostatným všeobecne záväzným právnym
predpisom,
e) žiadať od zamestnancov orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených
v odseku 1 potrebné vysvetlenia, predloženie spisov a rozhodnutí týkajúcich sa pozbavenia
alebo obmedzenia osobnej slobody osôb držaných v mieste, ktorého správu tieto orgány
vykonávajú.
Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona o výkone trestu a zákona o prokuratúre,
sťažovateľ mal možnosť obrátiť sa na prokurátora pôsobiaceho v mieste sídla ÚVV
a ÚVTOS Košice, do pôsobnosti ktorého zákon zveril ochranu práv sťažovateľa
pred namietaným zásahom. Sťažovateľ sa mohol a mal obrátiť na príslušného prokurátora
na účely prešetrenia postupu príslušníkov ZVJS, keď nedosiahol prešetrenie napadnutého
postupu orgánmi ÚVV a ÚVTOS Košice, na ktoré sa na ten účel obrátil (pedagóg tohto
ústavu). Prokuratúra ako orgán vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave
na výkon trestu je oprávnená a zároveň povinná v prípade zistenia porušenia
právnych predpisov ústavom na výkon trestu zabezpečiť nápravu nezákonného stavu
(pozri I. ÚS 265/2012).
Sťažovateľ môže namietať nezákonný zásah do svojich práv podaním podnetu
podľa § 31 zákona o prokuratúre, prípadne žiadať aj o preskúmanie zákonnosti vybavenia
jeho podnetu podľa § 34 zákona o prokuratúre.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa názoru ústavného súdu nevyužitie prostriedku nápravy prostredníctvom
orgánov prokuratúry nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným
súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej
kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia
podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo
faktických prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05,
Ústavný súd aj vo veci sťažovateľa zotrval na svojej stabilizovanej judikatúre, podľa
ktorej je každý sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať
všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd
účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov
(napr. III. ÚS 152/03, IV. ÚS 126/07).
Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako neprípustnú. V nadväznosti na odmietnutie sťažnosti
sa ústavný súd nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho sťažnosti
ani návrhom na ustanovenie advokáta a na rozhodnutie o dočasnom opatrení.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. mája 2014