Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 324/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2 a čl. 46

ods. 1 a 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 12

C/197/2004 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. februára 2014 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie „základného práva sťažovateľky na spravodlivé súdne rozhodnutie

a prerokovanie veci v primeranej lehote podľa , a 2

Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Žilina v konaní , prešetrením sťažnosti Okresným

súdom Žilina zn. a prešetrením vybavenia sťažnosti Krajským súdom Žilina

zn. Sp. 11081/13“.

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania

vedeného Okresným súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. ,

a to na strane odporcu, v rámci ktorého sa podľa svojho vyjadrenia domáhala podaním

z 10. júna 2013 opravy odôvodnenia uznesenia s poukazom na § 167 ods. 2 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

v spojení s .

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o jej návrhu nezačal konať, preto ochranu

svojich práv uplatnila prostredníctvom sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej

1. októbra 2013 predsedovi okresného súdu, ktorý je posúdil listom sp. zn.

z 5. decembra 2013 ako nedôvodnú. Vybavenie sťažnosti sťažovateľka namietala

„Žiadosťou o prešetrenie správnosti vybavenia“ adresovanou Krajskému súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“), ktorý v liste sp. zn. Spr 11081/13 z 29. januára 2014 oznámil

sťažovateľke, že nie je oprávnený sťažnosť v uvedenom smere preskúmať.

Sťažovateľka v sťažnosti argumentuje:

„Sťažnosťou zo dňa 01. októbra 2013 a Žiadosťou o prešetrenie správnosti

vybavenia sťažnosti zo dňa 12. decembra 2013 sa domáham toho, aby súd lehoty dodržiaval

a jeho procesný postup v konaní bol nielen zákonný, ale aj efektívny a takisto, aby bola

dodržaná rovnosť účastníkov konania, kde súd rovnako spravodlivo vyžaduje plnenie

povinností a aj sám si plní svoje povinnosti tak, aby ani jeden účastník konania nebol

zvýhodnený. Tu poukazujem na skorší postup súdu, kde navrhovateľom toleroval svojvoľné

a bezdôvodné predĺženie lehoty na oznámenie mien ich svedkov - ich mená súdu oznámili

nie v lehote 5 dní ako bola určená súdom, ale až po niekoľkých mesiacoch napriek tomu, že

navrhovatelia súdu neozrejmili toto omeškanie. Na strane druhej, môjmu právnemu

zástupcovi udelil peňažnú pokutu za jeho neúčasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov,

uznesenie o poriadkovej pokute bolo následne zrušené odvolacím súdom ako nedôvodné.

Domáham sa aj toho, aby súd dal účastníkovi najavo, že súd koná v súlade s právnou

úpravou a teda účastník môže reálne očakávať, že aj samotné rozhodnutie vo veci samej

bude reflektovať platnú právnu úpravu a nebude poznačené svojvôľou súdu.

Krajský súd sa postavil vyhýbavo k prieskumu možných prieťahov, vec posúdil tak, že

nespadá do jeho právomoci. Pritom sa nedomáham prieskumu merita veci (prieskumu

dôvodnosti návrhu na opravu odôvodnenia), ale iba vo veci možných prieťahov. Krajský

súd mohol a mal svoj prieskum zamerať na:

- dátum prijatia návrhu na opravu odôvodnenia uznesenia podľa , či sa

týmto návrhom okresný súd zaoberal, či návrh vybavil okresný súd v lehote určenej § 165

ods. 2

Krajský súd tieto skutočnosti mohol vyťažiť nenáročnými úkonmi zo spisu. Po ich

posúdení mohol konštatovať, či bol postup súdu v súlade s a tým by

správne vybavil moju Žiadosť o prešetrenie správnosti vybavenia sťažnosti zo dňa

12. decembra 2013.

Pokiaľ krajský súd konštatuje, že nie je oprávnený preskúmavať efektívnosť

a zákonnosť postupu okresného súdu po prijatí návrhu na opravu odôvodnenia uznesenia,

zrejme nesprávne posúdil moju Žiadosť o prešetrenie správností vybavenia sťažnosti.

Uvedené konštatovanie by bolo popisné situácii, keby som sa domáhala preskúmania

správnosti a dôvodnosti rozhodnutia o návrhu na oprava odôvodnenia. Pritom v mojej

Žiadosti o prešetrenie správnosti vybavenia sťažnosti sa domáham prieskumu namietanej

nečinnosti - prešetrenia zákonnosti nevybavenia môjho podnetu v lehote určenej priamo

procesným predpisom. Pokiaľ by dodržiavanie procesných lehôt nebola správa súdu

kompetentná prešetrovať, nebolo by možné sa vôbec domáhať ochrany pri prieťahoch

v konaní všeobecne, keďže správa súdu je obmedzená posúdiť základný predpoklad

prieťahov - dodržiavanie procesných lehôt.

Navyše, krajský súd ma upozorňuje, že domáhať sa svojich práv na základe mojej

Žiadosti o prešetrenie správnosti vybavenia sťažnosti sa môžem výlučne iba cestou

riadnych, alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a nie v sťažnostnom konaní

postupom podľa a Opätovne poukazujem na podstatu mojej

sťažnosti a to, že poukazujem na nedodržiavanie lehôt, v ktorých má súd rozhodnúť

o návrhu, resp. predložiť spis na rozhodnutie nadriadenému súdu. Nedodržanie lehôt

nebude mať vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, čiže poukazovanie na možnosť využitia

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov nemôže byť účinný prostriedok

nápravy. Preto považujem záver krajského súdu za nesprávny a nerealizovateľný.

Nedodržiavanie nariadeného procesného postupu a lehôt však spôsobuje nevýhodnejšie

postavenie toho účastníka, ktorý podal návrh. Súd mu svojou nečinnosťou odopiera právo

konať pred súdom a domáhať sa svojich, hoci aj procesných práv.

Keďže súd nedodržiava lehoty určené procesným predpisom a ktoré boli

zapracované do právneho poriadku veľkou novelou v roku

2011, ktorou sa malo zefektívniť a zrýchliť konanie a poskytnúť vyšší stupeň ochrany

účastníkov, dopúšťa sa neefektívneho postupu v konaní a eskaluje stav právnej neistoty

účastníkov konania. Konanie sa komplikuje a z dôvodu uplatňovania procesných nárokov a

domáhania sa procesného postupu v súlade sa spis predkladá iným oddeleniam.

Domáhanie sa zákonného postupu a využívanie všetkých dostupných prostriedkov nápravy,

ktorou je aj sťažnosť na prieťahy, nemôže ísť na vrub účastníkovi, ktorý sa domáha

dodržiavania a plnenia zákonom uložených povinností.

Krajský súd tým, že sa odmietol zaoberať možnými prieťahmi a absentuje prieskum

dodržiavania procesných lehôt spôsobil, že:

- nezabezpečil riadnu ochranu pred prieťahmi v konaní,

- vytvoril precedens, kde nadriadená správa súdu nie je oprávnená podrobiť

prieskumu dodržiavanie procesných lehôt určených procesným predpisom, ak

nebude podriadený súd konať o návrhu hoci aj niekoľko rokov, účastník nemá

prostriedok účinnej a rýchlej nápravy.

Môže sa zdať, že nedodržiavanie procesných lehôt nie je porušením práv takej

intenzity, aby sa s touto vecou zaoberal priamo Ústavný súd. Tu však poukazujem na širšie

aspekty tejto veci. Pokiaľ súd už viac krát porušil rovnosť účastníkov, vzťah medzi

odporkyňou a vo veci konajúcim sudcom sa vyostril preto, že odporkyňa poukazuje

na prieťahy v konaní, pričom konajúci sudca prieťahy nevidí a nevybavenie veci v zákonnej

lehote hodnotí ako správny postup, a pritom správa okresného súdu nevybavenie veci

v lehote odobrila a správa krajského súdu po oboznámení sa s obsiahlou argumentáciou sa

odmietne zaoberať sťažnosťou, účastník sa dostal do pozície, kde dôvera v spravodlivé

a najmä zákonné rozhodnutie je takmer nulová. Pokiaľ sa účastník nemá ako domôcť

spravodlivosti už počas samotného konania, nie je možné očakávať ani spravodlivé

rozhodnutie.

Nie je vylúčené, že ak sa nezabráni porušovaniu zákona zo strany súdu teraz, bude

intenzita porušovania narastať. Rozhodnutie Ústavného súdu bude zároveň plniť

preventívnu funkciu.

Okresný súd Žilina návrh na opravu odôvodnenia uznesenia nevybavil nielen

v zákonom stanovenej lehote, ale nariadil ďalšie pojednávanie na október. Medzi podaním

návrhu a vytýčeným pojednávaním ubehli 4 mesiace, počas ktorých súd nevykonal žiaden

úkon. Za tento časový úsek mohlo byť o mojom návrhu právoplatne rozhodnuté aj

odvolacím súdom (30 dňová zákonná lehota na konanie pred prvostupňovým súdom,

následne okresný súd má predložiť spis odvolaciemu súdu, ktorý o tom rozhodne v lehote 60

dní, 30 dňová lehota plynie od okamihu doručenia návrhu súdu - ).

Jednoznačne tak možno konštatovať, že okresný súd nekonal sústredene, účelne

a nevyužil všetky prostriedky a čas ktorý mal k dispozícii tomu, aby o návrhu rozhodol

v zákonnej lehote. Krajsky súd sťažnosť vybavil s tým, že nie je oprávnený intervencie

a prieskumu a má tak podiel viny na tomto stave.“

Sťažovateľka na základe uvedeného v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne rozhodnutie a prerokovanie

veci v primeranej lehote podľa , a 2 ,

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Žilina v konaní , prešetrením sťažnosti Okresným súdom Žilina zn.

a prešetrením vybavenia sťažnosti Krajským súdom Žilina zn.

bolo porušené.

2. Okresnému súdu Žilina prikazuje pod spis. zn. konať bez

zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke súd priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Najvyšší

súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet JUDr. Mgr. Štefana Buchu, a to do troch

dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania musí obsahovať,

akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa

navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať

navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa musí

výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie základných práv alebo slobôd, ktoré sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili, právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,

ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a tiež označenie, proti komu sťažnosť

smeruje.

Sťažovateľka v sťažnosti prezentuje, že je právne zastúpená advokátom

JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, a v tejto súvislosti uvádza: „Vzhľadom na skutočnosť,

že môj právny zástupca je toho času dlhší čas práceneschopný, bude doložené

plnomocenstvo dodatočne.“ Napriek uvedenému sťažovateľka aj po uplynutí viac ako

dvoch mesiacov od podania sťažnosti označenú zákonnú požiadavku nesplnila

a splnomocnenie na svoje zastupovanie advokátom ústavnému súdu nedoručila.

Absencia plnej moci však v prípade sťažnosti sťažovateľky nie je jediným

nedostatkom v zákonom predpísaných náležitostiach.

Tzv. petit sťažnosti sťažovateľky neobsahuje kvalifikovanú špecifikáciu základných

práv, ktoré mali byť v jej prípade porušené. Vymedzenie označenej náležitosti je v prípade

sťažovateľkou prezentovaného petitu zmätočné, keďže sťažovateľka priradzuje k formulácii

porušenia základného práva „na spravodlivé súdne rozhodnutie a prerokovanie veci

v primeranej lehote“ , ktorého obsahom zásadne nie sú základné práva

a slobody, ale formulácia princípov právneho štátu. Zmätočnosť petitu sa týka aj formulácie

odseku 2 článku 46 , ktorý zakotvuje ochranu práv prostredníctvom správnej žaloby,

ktorá však vo vzťahu k obsahu prezentovanej argumentácie sťažovateľky nemá žiadnu

príčinnú súvislosť. Platí to aj v prípade formulácie porušenia „základného práva

sťažovateľky na spravodlivé súdne rozhodnutie“ podľa , keďže

predmetom námietok sťažovateľky nie je žiadne meritórne rozhodnutie, ale ako sama

uvádza, „namieta nedodržanie lehôt, v ktorej má súd rozhodnúť o návrhu“.

Ústavný súd zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Túto úlohu plní práve inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom (ktorý sťažovateľka vedome opomenula) a publikovaná judikatúra,

z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania ().

Ústavný súd z uvedeného dôvodu sťažnosť odmietol už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že sa napriek označeným nedostatkom

podania sťažovateľky oboznámil s postupom okresného súdu a krajského súdu pri vybavení

jej sťažnosti na prieťahy v konaní, a je toho názoru, že reálne boli vykonané kroky

na naplnenie jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote. V rámci konania bol

vypočutý znalec pre účely rozhodnutia o výške jeho odmeny, ktorý bol tiež vyzvaný

na predloženie relevantných podkladov, kde do úvahy prichádza buď autoremedúra

označeného rozhodnutia, alebo predloženie veci odvolaciemu súdu. Ústavný súd je toho

názoru, že v oboch prípadoch je vytvorený priestor aj pre prípadnú korekciu potenciálnych

nedostatkov odôvodnenia predmetného uznesenia. Uvedená požiadavka je v námietkach

sťažovateľky prezentovaná ako ťažisková.

Ústavný súd zároveň poznamenáva, že toto rozhodnutie nebráni

sťažovateľke v prípade, že by v ďalšom období okresný súd vo veci sťažovateľky nekonal

plynulo a bez zbytočných prieťahov, opätovne sa obrátiť na ústavný súd so sťažnosťou,

samozrejme, spĺňajúcou náležitosti kvalifikovaného návrhu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2014