Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 281/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júna 2014

predbežne prerokoval sťažnosť V. R., zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Havlíkom,

Advokátska kancelária, Podzámska 18, Nitra, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka v exekučnom konaní

vedenom pod sp. zn. EX 327/2000 a postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. R. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 29. júla 2013

doručená sťažnosť V. R. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len ,a“) postupom súdneho exekútora

JUDr. Ing. Jozefa Štoreka (ďalej len „súdny exekútor“) v exekučnom konaní vedenom

pod sp. zn. EX 327/2000 a postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že na základe poverenia

na vykonanie exekúcie vydaného okresným súdom bol súdny exekútor poverený vykonaním

exekúcie okrem iných aj voči sťažovateľke ako povinnej v 2. rade. Sťažovateľka v sťažnosti

uviedla, že po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie v roku 2000 sa povinný v 1. rade

M. Š. dohodol so súdnym exekútorom, že celú pohľadávku uhradí sám v splátkach. Keďže

v ďalšom období sťažovateľke nebola zo strany súdneho exekútora a ani zo strany

okresného súdu doručená žiadna ďalšia písomnosť, domnievala sa, že povinný v 1. rade

celú pohľadávku aj s príslušenstvom uhradil a exekúcia sa zrejme skončila. Po úmrtí

povinného v 1. rade však sťažovateľke bolo doručené upovedomenie o spôsobe vykonania

exekúcie a taktiež aj exekučný príkaz z 10. marca 2008, ktorým exekútor zriadil exekučné

záložné právo na podiel nehnuteľnosti, vlastníkom ktorého bol povinný v 1. rade.

Sťažovateľka následne 18. marca 2008 podala súdnemu exekútorovi návrh, ktorým žiadala

o zastavenie exekúcie z dôvodu jej nepriaznivej zdravotnej, ekonomickej a sociálnej

situácie.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukázala na viaceré obdobia nečinnosti

súdneho exekútora a okresného súdu, v ktorých videla zbytočné prieťahy, pričom v tejto

súvislosti v podstatnom uviedla:

«Po dlhom „hluchom“ období dostala uznesenie zo súdu č. k. -23

zo dňa 15.2.2013, čiže po ďalších 5 rokoch, kde Okresný súd Nové Zámky rozhodol o zmene

exekútora na základe návrhu zo dňa 6.12.2007 (!). Súd dokonca poveril súdneho exekútora,

ktorý už nevykonáva úrad súdneho exekútora – M. S. so sídlom...

Nakoľko ostatní povinní v tejto veci boli ručitelia a hlavný dlžník už nežije, rozhodla

sa sťažovateľka, že si vezme spotrebný úver a uhradí sama pohľadávku, ktorá od vtedy

zrejme narástla do veľkej výšky. Keď zistila, že súdny exekútor M. S. už svoj úrad

nevykonáva, požiadala Okresný súd Nové Zámky o oznámenie, kto ho zastupuje a komu má

pohľadávku uhradiť. Nekontaktovala povinného, aby nedošlo opätovne k nejakej chybe

a radšej chcela, aby súd svoje rozhodnutie opravil. „Žiadosť o oznámenie údajov“ podala

v podateľni Okresného súdu Nové Zámky dňa 3.4.2013. Uviedla v nej aj telefónne číslo, aby

veci urýchlila. Veci sa však neurýchlili, dokonca dostala odpoveď na moju žiadosť až

koncom mája, kedy jej Okresný súd Nové Zámky oznámil, že vo veci bude poverená

exekútorka A. D., avšak nevedno kedy. Namiesto toho mi Okresný súd Nové Zámky zaslal

ďalšie uznesenie, v ktorom rozhodol o zmene oprávneného na WMCC, na základe Zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010. Keď sťažovateľka žiadala o nahliadnutie

do spisu na informačnom oddelení Okresného súdu Nové Zámky, zamestnankyňa ju

arogantne odbila.

Neochotu zo strany súdu sa sťažovateľka rozhodla riešiť podaním sťažnosti

u predsedu Okresného súdu Nové Zámky. Sťažnosť podala 23.4.2013. Odpoveď dostala

s dátumom 23.5.2013. Teda ešte aj o sťažnosti sa rozhodlo po uplynutí zákonnej lehoty.»

4. Na základe uvedeného sťažovateľka formulovala petit ústavnej sťažnosti takto:

„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Nové Zámky

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Nové Zámky prikazuje, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

3. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom súdneho exekútora J. Š.

v exekučnom konaní vedenom pod spis. zn. EX 327/2000 porušené bolo.

4. Súdny exekútor J. Š. nemá právo na náhradu odmeny a trov exekučného konania

sp. zn. .

5. Ústavný súd SR priznáva V. R. primerané finančné zadosťučinenie v sume

5.000, €, ktoré je jej Okresný súd Nové Zámky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Ústavný súd SR priznáva V. R. primerané finančné zadosťučinenie v sume

5.000, €, ktoré je jej Súdny exekútor J. Š. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Ústavný súd SR priznáva V. R. náhradu trov právneho zastúpenia v sume 260,32

€, ktorú je povinný vyplatiť mu Okresný súd Nové Zámky v sume 130,16 € a súdny exekútor

J. Š. v sume 130,16 € do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho

zástupcu P. H..“

5. Výšku požadovaného primeraného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodnila

predovšetkým tým, že medzičasom jej dlh výrazne narástol na príslušenstve a vzhľadom

na svoj nepriaznivý zdravotný stav ju existenčne ohrozuje, pričom priznanie primeraného

zadosťučinenia by mohlo aspoň čiastočne zvrátiť tento stav.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľka nevyčerpala opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré jej zákon

na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je

sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov.

11. Iným právnym prostriedkom, ktorý poskytuje ochranu sťažovateľke označenému

základnému právu, je sťažnosť na prieťahy podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“). Ústavný súd k tomu dodáva, že v zmysle ustálenej judikatúry sa podanie

sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku

nápravy v zmysle len v tom prípade, ak sťažovateľka

poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy

a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou

činnosťou (podobne , , ).

12. Z príloh pripojených k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podľa zákona o súdoch

podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy 23. apríla 2013. Na podanú

sťažnosť odpovedal predseda okresného súdu prípisom z 23. mája 2013, v ktorom okrem

iného konštatoval, že sťažnosť považuje za čiastočne opodstatnenú.

13. Vzhľadom na to, že predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená

29. júla 2013, t. j. po uplynutí rádovo len jedného mesiaca od doručenia prípisu predsedu

okresného súdu z 23. mája 2013, ústavný súd posudzuje podanie sťažnosti na prieťahy

podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno

pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať. Okresnému súdu nebola

bezprostredne po doručení odpovede predsedu okresného súdu na sťažnosť proti prieťahom

poskytnutá primeraná lehota na prijatie účinných opatrení proti zbytočným prieťahom

v napadnutom konaní. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že sťažovateľka sa mylne

domnieva, že „Vyjadrenie predsedu OS Nové Zámky k tejto sťažnosti jej bolo zaslané dňa

29.5.2013, ktorý termín predstavuje zároveň rozhodujúci termín pre plynutie dvojmesačnej

lehoty na podanie ústavnej sťažnosti v zmysle ust. §-u 53 ods.3

o organizácii Ústavného súdu a konania“. Podanou ústavnou sťažnosťou sťažovateľka

namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nie

porušenie svojich základných práv rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu

verejnej moci, ku ktorým sa viaže dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde (takým rozhodnutím nie je vyjadrenie predsedu súdu k podanej sťažnosti na prieťahy

podľa zákona o súdoch).

14. V okolnostiach danej veci ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola ústavnému

súdu podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by

vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon účinne poskytuje sťažovateľke na ochranu jej

základných práv a slobôd, bolo bezúspešné a neprinieslo ňou sledovaný cieľ. Až eventuálna

pokračujúca nečinnosť okresného súdu by mohla spôsobiť porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čo ústavný súd v súčasnom

období nemôže posúdiť, a preto sťažnosť odmietol pre neprípustnosť. Ústavný súd v tejto

súvislosti poukazuje aj na jednu zo základných zásad práva, ktorou je ,,vigilantibus iuris“,

teda bdelým patrí právo alebo nech si každý stráži svoje práva vrátane označeného

základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2

.

15. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd

sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto sťažovateľke nebráni,

aby v prípade, ak by okresný súd, prípadne súdny exekútor v ďalšom priebehu konania

nepostupoval efektívne a plynulo, podala v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014