Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 288/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júna 2014

predbežne prerokoval sťažnosť E. N., zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Alušicom,

Advokátska kancelária, Bieloruská 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa , ako aj práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 25.

septembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. N. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla

2014 doručená sťažnosť E. N. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 7

a jeho rozsudkom z 25. septembra 2013 (sťažovateľka v petite sťažnosti

neuviedla presné/úplné označenie rozsudku najvyššieho súdu, ktoré je sp. zn. ,

a nie So 94/2012 – pozri bod 4).

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka bola

navrhovateľkou v konaní o jej žiadosti o invalidný dôchodok proti odporkyni Sociálnej

poisťovni v Bratislave, ktorá jej žiadosť rozhodnutím č. 64540163160 z 27. septembra 2011

zamietla. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. -54

z 5. apríla 2012 potvrdil rozhodnutie odporkyne. O odvolaní sťažovateľky proti

prvostupňovému rozsudku rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn.

z 25. septembra 2013, ktorým rozsudok krajského súdu potvrdil. Proti odvolaciemu

rozhodnutiu najvyššieho súdu podala sťažovateľka dovolanie. Najvyšší súd uznesením

sp. zn. z 12. februára 2014 dovolacie konanie zastavil.

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených

práv a zrušil namietané rozhodnutie najvyššieho súdu „sp. zn.

zo dňa 25. septembra 2013“ (pozri vysvetlivku v bode 1) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súčasne požiadala o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia „v sume 340,90 EUR“.

4. Ako dôkazový materiál sťažovateľka predložila okrem iného sťažnosťou

napadnutý rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 25. septembra 2013, dovolanie

z 18. novembra 2013 a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 12. februára

2014 (pozri tiež bod 2).

5. Sťažovateľka v bode III dovolania z 18. novembra 2013 uviedla:

„Dňa 17. 10. 2013 prevzala navrhovateľka a dňa 21. 10. 2013 prevzal jej

splnomocnený zástupca Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky – ako odvolacieho

súdu, sp. zn. zo dňa 25. septembra 2013.“

Z odôvodnenia dovolacieho uznesenia najvyššieho súdu z 12. februára 2014 vyplýva,

že „Rozsudok Najvyššieho súdu... sp. zn. zo dňa 25. septembra 2013,

nadobudol právoplatnosť dňom 21. októbra 2013. Bolo ním právoplatne ukončené súdne

konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov podľa Piatej

časti – Správne súdnictvo.“.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Predmetom posudzovanej sťažnosti je už uvedené tvrdenie sťažovateľky, že

postupom najvyššieho súdu (ako odvolacieho súdu) v označenom konaní došlo k porušeniu

jej základného práva zaručeného a práva zaručeného

dohovoru (body 1 a 3).

9. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

10. Sťažnosťou napadnuté odvolacie rozhodnutie najvyššieho súdu nadobudlo

právoplatnosť 21. októbra 2013 (bod 5). Sťažnosť sťažovateľky bola doručená ústavnému

súdu 25. apríla 2014, teda po uplynutí uvedenej dvojmesačnej zákonom ustanovenej lehoty

( ). Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní

sťažnosť podľa odmietol ako oneskorene podanú.

III.

11. Sťažovateľka v časti III sťažnosti označenej ako „Mimoriadny opravný

prostriedok“ doslovne uviedla:

„... Najvyšší súd Slovenskej republiky – ako súd odvolací, preskúmal napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a bez nariadenia

odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné

vyhovieť – s čím sme zásadne nemohli súhlasiť a preto sme podali dňa 18. 11. 2013 –

Dovolanie. Dôkaz: Príloha č. 4 (t. j. dovolanie z 18. novembra 2013, pozn.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky – svojim Uznesením sp. zn. zo dňa

12. februára 2014 – dovolacie konanie zastavil. Toto Uznesenie sme prevzali dňa 26. 02.

2014. Dôkaz: Prílohač. 5 (t. j. dovolacie uznesenie, pozn.).“.

12. V odôvodnení sťažnosti a ani v jej petite (bod 3) sťažovateľka vôbec nenamietala

porušenie označených práv týmto dovolacím uznesením najvyššieho súdu. Z hľadiska

samostatného umiestnenia tejto časti sťažnosti, v zásade nesúvisiacej (bez kontextu)

s celkovým obsahom sťažnosti, pri sťažovateľkou zdôraznenom (uvedenom) dátume

prevzatia dovolacieho uznesenia pozornosti ústavného súdu neušla (možná) snaha

sťažovateľky aspoň touto formou dodržať zákonnú lehotu na podanie sťažnosti. Napriek

uvedenému v tomto bode v úvode považuje ústavný súd za dôvodné reagovať

(informatívne) aj na túto časť sťažnosti.

13. Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ

kvalifikovane zastúpený zvoleným advokátom (m. m. , ). Ústavný

súd vychádzajúc z a s poukazom na svoju striktnú

viazanosť petitom sťažnosti sa preto mohol zaoberať sťažnosťou iba v tom rozsahu, ako ho

sťažovateľka vymedzila v petite sťažnosti v rámci požadovanej ústavnej ochrany, teda len

v rozsahu namietaného porušenia označených základných a iných práv odvolacím

rozsudkom najvyššieho súdu z 25. septembra 2013.

14. Ústavný súd poznamenáva, že z jednoznačnej úpravy ustanovenia § 246c ods. 1

vyplýva, že v rámci správneho súdnictva nie je proti

rozhodnutiu najvyššieho súdu opravný prostriedok prípustný. Pod pojmom opravný

prostriedok treba chápať tak riadne, ako aj mimoriadne opravné prostriedky. Za riadny

opravný prostriedok treba považovať odvolanie, kým mimoriadnymi opravnými

prostriedkami sú obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie. Ani jeden z týchto

opravných prostriedkov však v danom prípade nebol prípustný.

15. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd svoj postup v dovolacom konaní

dostatočne odôvodnil, jeho závery o zastavení dovolacieho konania nie sú v zrejmom

rozpore so zákonnou úpravou, ktorú aplikoval v danom prípade. Vzhľadom na

neprípustnosť dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku v rámci správneho

súdnictva bol súdom poslednej inštancie v okolnostiach prípadu najvyšší súd pri

rozhodovaní o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu.

16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok (pre jej oneskorené podanie), ústavný

súd nemal dôvod (a ani oprávnenie) zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky (bod 3).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014