Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 349/2014
PDF · 114.5 KB
No categories available
III. ÚS 349/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2014
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Realitná a prekladateľská spoločnosť
Drs. Rudolf Kooijman, s. r. o., Begova 27/11, Lučenec, zastúpenej advokátkou
JUDr. Helenou Čerešňovou, Advokátska kancelária, Horné predmestie 216/16, Svätý Jur,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Lučenec v exekučnom konaní o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi vedenom
pod sp. zn. 17 Er/791/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Realitná a prekladateľská spoločnosť Drs. Rudolf
Kooijman, s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2014
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Realitná a prekladateľská spoločnosť Drs. Rudolf
Kooijman, s. r. o., Begova 27/11, Lučenec (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namietala
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Lučenec (ďalej len „okresný súd“) v exekučnom konaní o vydanie poverenia súdnemu
exekútorovi vedenom pod sp. zn. 17 Er/791/2013 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka prostredníctvom súdneho
exekútora požiadala o vydanie poverenia na vymoženie uloženej povinnosti súdnym
rozhodnutím. Návrhu doručenému okresnému súdu 22. októbra 2013 bola na okresnom
súde pridelená sp. zn. 17 Er/791/2013. Sťažovateľka sa elektronickými prostriedkami
(mailom) 4. marca 2014 informovala o stave konania. V ten istý deň jej súdna tajomníčka
okresného súdu oznámila, že poverenie zatiaľ vydané nebolo. Sťažovateľka je preto toho
názoru, že v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol
vo veci nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva zaručeného čl. 48
ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er/791/2013,
priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj trovy právneho
zastúpenia.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže
ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd štandardne (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04, III. ÚS 401/2008)
považuje za účinný prostriedok nápravy slúžiaci ochrane základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov sťažnosť na postup súdu podanú podľa § 62 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) podanú predsedovi príslušného súdu. Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorý
vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov
a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52
ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o súdoch]. Podobne aj zákon o súdoch
v § 64 ods. 1 ustanovuje, že účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli
spôsobené prieťahy v konaní. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného
ustanovenia orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť
všetky skutočnosti.
Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať predsedovi
príslušného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní je podľa konštantnej judikatúry ústavného
súdu poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.
I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05, III. ÚS 401/2008). Ústavný súd preto o sťažnosti,
ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná
iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý
mal k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ
túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o
ústavnom súde).
Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon
sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých
použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej
ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
Sťažovateľka nepreukázala ani netvrdila, že by podala sťažnosť na postup súdu
adresovanú predsedovi príslušného súdu podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch v namietanom
konaní, teda nevyčerpala účinný právny prostriedok poskytnutý príslušnými ustanoveniami
zákona o súdoch na ochranu jej základného práva. K takémuto zisteniu dospel aj ústavný
súd v súčinnosti s okresným súdom, ktorý takúto sťažnosť sťažovateľky vo svojej agende
(v období rokov 2013 – 2014) neeviduje.
Zároveň ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sťažovateľky neboli
ani tvrdené, ani preukázané také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť
k odpusteniu požiadavky na využitie účinného prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde. Ústavný súd v tomto smere dodáva, že žiadosť o informáciu
o stave konania nemožno zamieňať so sťažnosťou podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch
a samotná žiadosť o informáciu o stave konania sama osebe nie je dôvodom hodným
osobitného zreteľa.
Vzhľadom na existenciu procesnej prekážky pre meritórne rozhodovanie o tom,
či v sťažovateľkou označenom konaní okresného súdu bolo porušené jej základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd jej
sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu neprípustnosti
ako predčasne podanú.
Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom ďalej tiež zistil, že poverenie
v napadnutom konaní bolo okresným súdom vydané 28. februára 2014 a bolo doručené
súdnemu exekútorovi 18. marca 2014. Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu
doručená 11. marca 2014. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že v prípade,
ak by aj neexistovali dôvody na odmietnutie sťažnosti pre jej neprípustnosť, ústavný súd
by bol nútený konštatovať jej zjavnú neopodstatnenosť, keďže k náprave vo forme vydania
poverenia súdnemu exekútorovi došlo ešte pred doručením sťažnosti ústavnému súdu
a sedem dní od doručenia tejto sťažnosti bolo poverenie doučené aj súdnemu exekútorovi,
čím bola odstránená právna neistota sťažovateľky v tejto fáze exekučného konania.
Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že toto
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných
náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom
všeobecného súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložila
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. júna 2014