Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 340/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. F., zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom

Kašubom, Holubyho 51, Martin, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Martin v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. F. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2014

doručená sťažnosť M. F. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. Vladimírom Kašubom, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) Okresným súdom Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení obvineného

účastníkom trestného konania o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Martin (ďalej

len „okresná prokuratúra“) č. k. -51 podanej okresnému súdu 17. júla 2012.

Sťažovateľ uvádza, že okresný súd vo veci dlhodobo nekoná a o tejto skutočnosti svedčí aj

skutočnosť, že obžalobu spolu s výzvou na označenie dôkazov doručil okresný súd

sťažovateľovi až takmer 13 mesiacov od podania obžaloby, konkrétne 15. augusta 2013.

Sťažovateľ preto 18. februára 2014 podal sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedníčke okresného súdu, ktorá mala vo svojej odpovedi sp. zn. Spr 2026/14-I.

z 12. marca 2014 konštatovať, že „subjektívne prieťahy v konaní nezistila a informovala...,

že koncom marca, resp. začiatkom apríla 2014 bude určený termín hlavného pojednávania.

Doteraz sa tak nestalo a súd v mojej veci nekoná.“. Nadväzne na to sťažovateľ opisuje

predchádzajúci priebeh prerokovania svojej trestnej veci pred okresným súdom, ktorému

bola 8. augusta 2011 podaná obžaloba pre identický skutok, a ani „v tomto prípade súd

o obžalobe nekonal, a tak... musel podať sťažnosť na prieťahy v konaní (dňa 06. 03. 2012,

t. j. po 7 mesiacoch od podania obžaloby). V odpovedi predsedníčky Okresného súdu

Martin sp. zn.: Spr 2016/12 zo dňa 26. 03. 2012 sa uvádzalo taktiež to, že nezistila prieťahy

v konaní. Výsledkom tejto prvej sťažnosti bolo určenie termínu verejného zasadnutia, na

ktorom bola uznesením podaná obžaloba odmietnutá a toto uznesenie následne nadobudlo

právoplatnosť. V novom konaní, po podaní druhej obžaloby súd za 21 mesiacov nebol

schopný vykonať iný úkon ako zaslať výzvu na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov

a nebol schopný ani určiť termín hlavného pojednávania. Po prvom podaní obžaloby viedla

sťažnosť adresovaná predsedníčke Okresného súdu Martin aspoň k vytýčeniu termínu

verejného zasadnutia (na 02. 04. 2012), no teraz nemala žiadny vplyv na odstránenie

prieťahov v konaní.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje vydať takéto

rozhodnutie:

„Okresný súd Martin v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil základné

právo M. F., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2

... a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v

Dohovoru...

Okresnému súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.: sa prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

M. F. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- EUR (slovom tisíc

eur), ktoré je Okresný súd Martin povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

M. F. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08,- EUR (slovom

dvestoosemdesiatštyrieur osem eurocentov), ktorú je Okresný súd Martin povinný vyplatiť

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Kašubu... do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť môže podať

účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti

porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo

porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo

zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Z príloh sťažnosti vyplýva, že predsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi

sp. zn. Spr 2026/14 z 12. marca 2014 na sťažnosť podanú sťažovateľom podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch poukázala na pracovnú vyťaženosť sudcov pôsobiacich na trestnom úseku

v dôsledku odchodu skoršej zákonnej sudkyne na materskú dovolenku, a tak reálnemu

zníženiu počtu sudcov. Zároveň uviedla, že zákonný sudca venoval svoju pozornosť aj

posudzovanej veci, a to štúdiom a prípravou na ďalší procesný postup s predpokladom

určenia termínu pojednávania „do konca mesiaca marec 2014, resp. začiatku mesiaca apríl

2014“. Vzhľadom na uvedené predsedníčka okresného súdu konštatovala, že zákonný sudca

„aktuálne vo veci koná, je jeho povinnosťou naštudovať spisový materiál, s ktorým sa musí

vysporiadať procesným postupom v rámci svojej rozhodovacej činnosti, k čomu je

objektívne potrebný primeraný časový priestor, neopomínajúc ani jeho povinnosť a konanie

aj v iných jemu pridelených trestných veciach. Faktom ostáva, že v danej veci bol dňa

23. 7. 2013 daný pokyn na doručenie obžaloby a výzvy oprávneným osobám, následne ste

na výzvu reagovali návrhom na vykonanie dôkazov dňa 15. 08. 2013, poškodená strana sa

vyjadrila k výzve písomnosťami doručenými súdu dňa 22. 01. 2014.

Z hľadiska objektívnej stránky je nutné konštatovať objektívnosť dôvodov v prieťahu

v konaní, pričom však aktuálne nie je potrebné prijať a zabezpečovať vykonanie opatrení na

jeho odstránenie, keďže zákonný sudca po naštudovaní veci učí reálny procesný úkon –

pravdepodobne do konca mesiaca marec 2014, resp. začiatkom mesiaca apríl 2014. Vec

budem mať naďalej v osobitnom sledovaní v rámci konania pred okresným súdom.“.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania podať sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd

preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označené právne

prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že

sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa [§ 53 ods. 2

(obdobne napr. , )].

Podľa ustáleného názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany

takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými

prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu

konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu

zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1

zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom

vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“.

V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý

vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo

iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov,

je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Z okolností prípadu predovšetkým vyplýva, že sťažovateľ podal ústavnému súdu

sťažnosť ani nie dva mesiace po podaní sťažnosti predsedníčke okresného súdu podľa § 62

a nasl. zákona o súdoch a necelý mesiac po doručení jej odpovede na jeho sťažnosť bez

toho, aby okresnému súdu poskytol reálnu príležitosť napraviť prípadné porušenie

označeného základného práva. Predsedníčka okresného súdu pritom sťažovateľa

informovala o zaradení jeho veci do osobitného sledovania v záujme predchádzania

ďalšieho porušovania práva zaručeného a tiež práva podľa

dohovoru v rámci konania pred okresným súdom.

Pokiaľ sťažovateľ nebol s odpoveďou predsedníčky okresného súdu spokojný, mal

možnosť podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch do 30 dní od doručenia odpovede,

s ktorou nie je spokojný, požiadať predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia

sťažnosti predsedom okresného súdu. Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu však uvedené

zákonom predpokladané využitie právnych prostriedkov nápravy porušenia označených

práv nevyplýva.

Ústavný súd preto zastáva stanovisko, že sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému

súdu 14. apríla 2014 bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť

k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu

jeho práv účinne poskytuje a na použitie ktorého je podľa osobitných predpisov oprávnený,

bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ. Preto je namieste považovať

sťažovateľom predloženú sťažnosť podľa za neprípustnú podľa

a bolo ju potrebné odmietnuť podľa zákona o ústavnom

súde.

Ústavný súd však pripomína, že prípadne dlhšie obdobie nečinnosti okresného súdu,

prípadne iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré by boli v príčinnej

súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

, resp. práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania

a rozhodovania vo veci samej podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2014