Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 316/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej

a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť J. M., zastúpeného advokátom

JUDr. Romanom Juríkom, Advokátska kancelária, Račianska 62, Bratislava, pre namietané

porušenie a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným súdom Trenčín pod

sp. zn. a Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára

2014 doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Okresným

súdom Trenčín (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. a Krajským súdom

v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná

na poštovú prepravu 17. januára 2014.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že na základe platobného

výmeru Všeobecnej zdravotnej poisťovne Považská Bystrica (ďalej len „poisťovňa“) sp. zn.

/b zo 14. augusta 2003 ako exekučného titulu sa vedie proti sťažovateľovi ako

povinnému exekúcia na okresnom súde pod sp. zn. . Ako oprávnený

vystupuje v súčasnosti právny nástupca poisťovne Slovenská konsolidačná, a. s.

Platobný výmer sťažovateľ nikdy neprevzal a nevedel ani o tom, že by bol tento

uložený na pošte, hoci odo dňa uloženia zásielky mala začať plynúť lehota na uplatnenie

fikcie doručenia. V skutočnosti však doručenka pripojená k exekučnému titulu nespĺňa

predpísané náležitosti, a preto podmienky na uplatnenie fikcie doručenia nemôžu byť

splnené. Nemohli preto ani nastať účinky právoplatnosti a vykonateľnosti platobného

výmeru. Tieto skutočnosti mal všeobecný súd preskúmať z úradnej moci už v štádiu

rozhodovania o vydaní poverenia pre súdneho exekútora, čo sa však nestalo.

Sťažovateľ požiadal v roku 2012 o zastavenie a odklad exekúcie. Uznesením

okresného súdu č. k. -50 z 12. augusta 2013 bol tak návrh na zastavenie

exekúcie, ako aj návrh na povolenie odkladu exekúcie zamietnutý. Uznesením krajského

súdu č. k. -69 z 19. novembra 2013 bolo uznesenie okresného súdu

vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na zastavenie exekúcie potvrdené a odvolanie vo vzťahu

k zamietnutiu návrhu na odklad exekúcie odmietnuté.

Podľa názoru sťažovateľa všeobecné súdy mu svojím postupom odňali právo

na súdnu ochranu a na prístup k súdu. Odňatie možnosti konať pred súdom spočívalo v tom,

že sťažovateľ nebol konfrontovaný v sporných otázkach a nedošlo ani k vysporiadaniu sa

s jeho odvolacími námietkami. S dôvodmi zastavenia exekúcie sa všeobecné súdy riadne

nezaoberali, a to bez uvedenia dôvodov. Konanie prebehlo písomne bez možnosti vyjadriť

sa a bez vykonania dôkazov, ktoré by mohli viesť k spravodlivému riešeniu sporu. Bola tak

popretá aj zásada ústnosti konania a prístupu účastníka konania k súdu v kontexte

vykonania riadneho dokazovania. K odňatiu práva na prístup k súdu v materiálnom zmysle

došlo aj vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok odôvodnenia.

Všeobecné súdy nesprávne posúdili otázku náležitostí doručenky ako verejnej listiny

v súvislosti s uplatnením fikcie doručenia v zmysle Správneho poriadku. Krajský súd

formalisticky konštatoval, že obálka, v ktorej bol doručovaný exekučný titul, obsahuje

pečiatku pošty, čo sa má vzťahovať aj na doručenku, hoci táto neobsahuje formálne prvky

predpísané pre perfektnú verejnú listinu. Preskúmateľným spôsobom sa nevysporiadali

s normami upravujúcimi obsahové náležitosti doručenky a nemali vôbec za preukázané, že

dátumy vyznačil poštový doručovateľ. To znemožnilo správne vyhodnotenie splnenia

podmienok uplatnenia ustanovenia § 24 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. Všeobecné súdy

odobrili skutočnosť, že hocijaká doručenka bez pečiatky pošty a podpisu doručovateľa,

na ktorej sú iba nečitateľne vyznačené dátumy doručenia, opakovaného doručenia

a uloženia zásielky, je perfektná a spôsobilá na splnenie podmienok na aplikáciu fikcie

doručenia. Ide o nesprávny a arbitrárny postup, keďže sa nevykonalo nijaké šetrenie

a dokazovanie vo vzťahu k náležitostiam doručenky a okolnostiam doručenia.

Celkove možno uzavrieť, že uznesenia všeobecných súdov neobsahujú nijaké

dôvody, pre ktoré došlo k zamietnutiu návrhu na zastavenie exekúcie.

Z hľadiska právomoci ústavného súdu konať v tejto veci sťažovateľ zdôrazňuje, že

vyčerpal všetky dostupné vnútroštátne prostriedky nápravy. Čo sa týka podania dovolania,

sťažovateľ sa opiera o judikatúru ústavného súdu, ktorá potvrdzuje, že na dovolanie nie je

právny nárok, a preto nie je nevyhnutné sťažnosť podávať až po rozhodnutí dovolacieho

súdu. Podľa názoru sťažovateľa dovolanie v tomto zmysle nie je účinným prostriedkom

nápravy porušených ústavných práv.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených

článkov a dohovoru v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn.

a krajským súdom pod sp. zn. s tým, aby boli uznesenia

okresného súdu z 12. augusta 2013 a krajského súdu z 19. novembra 2013 zrušené a vec

bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Domáha sa ďalej priznania finančného

zadosťučinenia vo výške po 1 000 € od okresného súdu a od krajského súdu. Napokon sa

domáha aj náhrady trov konania od okresného súdu a od krajského súdu.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal dovolanie proti uzneseniu krajského

súdu č. k. -69 z 19. novembra 2013.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti uzneseniu okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal

krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného

súdu. Treba dodať, že sťažovateľ právo podať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu aj

využil.

Proti uzneseniu krajského súdu vzhľadom na povahu námietok sťažovateľa prichádza

do úvahy podanie dovolania, ktorého prípustnosť by sa opierala o ustanovenie § 237

písm. f) . Sťažovateľ podľa zistenia ústavného súdu

dovolanie proti uzneseniu krajského súdu aj podal. Preto právomoc poskytnúť ochranu

sťažovateľovým právam má v danom štádiu Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci

dovolacieho konania. Tým je zároveň vo vzťahu voči uzneseniu krajského súdu vylúčená

právomoc ústavného súdu.

Napokon treba uviesť, že je celkom mylný názor sťažovateľa, podľa ktorého

dovolanie nie je účinným právnym prostriedkom nápravy porušených ústavných práv,

a preto nie je nevyhnutné sťažnosť ústavnému súdu podať až po rozhodnutí dovolacieho

súdu. V skutočnosti opak je pravdou. Dovolanie treba považovať za účinný právny

prostriedok, vyčerpanie ktorého musí predchádzať podaniu sťažnosti ústavnému súdu.

Sťažovateľove úvahy by obstáli iba vo vzťahu voči inštitútu mimoriadneho dovolania podľa

a nasl. .

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2014