Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 312/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej

a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. M. S., vo veci namietaného

porušenia , , a Slovenskej

republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 15. mája 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. M. S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom ustanovených

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2013

doručená sťažnosť MUDr. M. S. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ktorá doslovne znie takto (zvýraznenia a riedené písmo ako

v origináli):

«Vec: návrh, podľa písm. f SR – porušenie základných práv

Dňa 21. 6. 2013 mi bolo doručené uznesenie zn. z 15. 5. 2013, ktorým

NS odmietol dovolanie zo 6. 8. 12, opr. prostriedok neumožnil!

Z : ktorému súdu... /1/, kto podáva... /2/, ktorej veci... /3/, čo

sleduje... /4/, podpis, dátum... /5/; z : účastníci... /6/, popis faktov... /7/,

dôkazy... /8/, petit... /9/; vrátane z § 20 z. č. 38/93 Zb.!

K /1/! Ú s t a v n ý s ú d ...

K /2/! MUDr. M. S...

K /3/! nezákonnosti uznesenia č. z 15. 5. 2013, NSSR Bratislava

K /4/! zrušenie uznesenia sp. zn. z 15. 5. 2013, v plnom rozsahu

K /5/! podpis: ... dátum: ...

K /6/! účastníci: navrhovateľ: MUDr. M. S... odporca: SR, zastúpená: NS, 814 90

Bratislava, Župné n. 13, KS, 918 70 Trnava, Vajanského 2/A, OS, 917 83 Trnava, Hlavná

č. 49/37.

K /7/! Dňa 21. 6. 2013 doručeným uznesením č. zo dňa 15. 5. 2013 NS

odmietol dovolanie zo 6. 8. 12. opr. prostriedok neumožnil!... /1/ Napadnuté uznesenie

č. z 15. 5. 2013 je nezákonné, pretože

1. NSSR už nepochybne konal bez právneho zastúpenia zo zákona povinné, čí (zrejme

„čím“, pozn.) porušil v. 2 , no súčasne porušil i , čí

odňal možnosť konať a porušil čl. 47 ods. 2, 48 ods. 2 ÚSR!

2. NSSR aj nepochybne konal bez pojednávania, zástupca nemohol dokázať, že súd

jednoznačne konal bez reálnych účastníkov konania a porušil aj , a tým

porušil čl. 46 ods. 3, 48 ods. 2 ÚSR, pretože NS nezistil neexistenciu nespôsobilosti

obidvoch účastníkov konania, že poručiteľ „V. S., r. S.“, či dedič „MUDr. M. S., r. S.“

nejestvujú, ako vyplýva z rozhodnutia č. 4216/1963 z 24. 5. 63!... /2/

3 MSSR. KS Trnava, OS Trnava, evidentne konali s nejestvujúcimi, a preto nespôsobilými

účastníkmi – uznesenia NSSR, KS, OS sú nezákonné!

NS porušil v. 2 , aj a , aj ods.

2, 47 ods. 2 a čl. 46 ods. 3, čl. 20 ods. 1 v. 3 ÚSR!

Plnomocenstvo, s doplnením návrhu zástupcom, podám k č. k. ÚS!

K /8/! dôkazy: 1. uznesenie č. z 15. 5. 2013, NS SR – príloha! 2. uznesenie

č. -166 z 15. 5. 2012, KS TT – v spise! 3. uznesenie č. -121

z 27. 10. 2010, OS TT – v spise! 4. rozhodnutie č. j. 4216/1963 z 24. 5. 1963, ONV Trnava –

príloha!

K /9/! Petit: „ÚS určuje, že NS pod č. k. porušil základné práva

MUDr. M. S., r. Ž., zaručené čl. 48 ods. 2, 47 ods. 2, čl. 46 ods. 3, 20 ods. 1 v. 3 ÚSR, tým

aj SR“!

„ÚS zrušuje nezákonné uznesenie č. k. z 15. 5. 2013 NS v plnom rozsahu, vec

vracia NS SR – SR“!

„ÚS priznáva MUDr. M. S., r. Ž., primerané finančné zadosťučinenie, a to podľa čl. 127

ods. 3 SR“!»

2. Prílohou sťažnosti bolo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) sp. zn. z 15. mája 2013, ktorým najvyšší súd odmietol

dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 15. mája 2012. Týmto uznesením krajský súd odmietol odvolanie

sťažovateľa proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bol sťažovateľ vyzvaný na

odstránenie nedostatkov dovolania (okrem iného aj nedostatku zastúpenia advokátom)

podaného proti inému uzneseniu krajského súdu. Odmietnutie odvolania odôvodnil krajský

súd tým, že proti uzneseniam o odstránení nedostatkov dovolania podľa § 202 ods. 3

písm. l) (ďalej len „OSP“) nie je prípustné odvolanie.

Najvyšší súd dospel k záveru, že tento záver krajského súdu je správny, v dôsledku čoho

ním nedošlo k odňatiu možnosti sťažovateľa konať pred súdom. Najvyšší súd pritom pri

prerokovaní tohto dovolania odhliadol od toho, že sťažovateľ nemal právnické vzdelanie ani

nebol zastúpený advokátom, pretože podľa neho na splnení tejto podmienky nebolo možné

trvať v prípade, že predmetom preskúmania je práve uznesenie, ktoré takúto povinnosť

sťažovateľovi ukladá.

3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) uvedenú sťažnosť predbežne prerokoval, pričom ju skúmal z hľadísk uvedených

v .

4. Sťažnosť podľa a nasl. je zároveň podaním

(návrhom) adresovaným ústavnému súdu, na ktoré sa vzťahujú všeobecné ustanovenia

o podaní. Podľa ustanovenia musí byť k návrhu

(sťažnosti) pripojené splnomocnenie na zastupovanie pre advokáta. K sťažovateľovej

sťažnosti žiadne takéto splnomocnenie pripojené nebolo a nebolo ani doplnené do dňa

predbežného prerokovania, a to napriek sťažovateľovmu prejavu v texte sťažnosti, že tak

urobí. Absencia splnomocnenia znamená, že sťažovateľova sťažnosť nespĺňa ustanovené

náležitosti, čo zakladá dôvod jej odmietnutia podľa .

5. Ústavný súd pritom v prerokúvanej veci upustil od výzvy na odstránenie

uvedených nedostatkov, a to jednak preto, že sťažovateľ ich odstránenie sám prisľúbil

v sťažnosti, ale tiež preto, že by to v prerokúvanej veci vo výsledku nemalo žiaden význam,

pretože sťažnosť by aj tak bolo potrebné považovať za celkom zjavne neopodstatnenú

v zmysle .

5.1 Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 15. mája 2013,

ktoré ústavný súd považoval za predmet sťažnosti napriek jeho opakovanému označovaniu

ako „9 Cdo 89/2013“, zodpovedá zákonným ustanoveniam. Proti uzneseniu súdu prvého

stupňa, ktorým bol dovolateľ vyzvaný na odstránenie nedostatkov dovolania (§ 209

v spojení s ), je dovolanie skutočne vylúčené ustanovením

písm. l) . Podľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu a inú právnu

ochranu upraveného v zaručiť každému prístup k súdu (resp. k inému

orgánu majúcemu právomoc na prerokovanie danej veci). Tomu zodpovedá povinnosť

všeobecného súdu a iného orgánu vo veci konať a rozhodnúť (). Z doslovného

znenia uvedených ustanovení vyplýva, že domáhať sa svojho práva môže každý „spôsobom

ustanoveným zákonom“. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

tak všeobecný súd podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu v zásade nemôže

porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi.

5.2 Súvis , ktorým sa zaručuje právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím, s prerokúvanou vecou, v ktorej ide o posúdenie prípustnosti

odvolania proti uzneseniu, ktorým bol sťažovateľ vyzvaný na odstránenie nedostatkov

svojho dovolania, nie v sťažnosti nijako vysvetlený. Pokiaľ ho však sťažovateľ myslí tak, že

najvyšší súd nezrušením napadnutého uznesenia zmaril jeho právo na náhradu škody, treba

uviesť, že z určite nemožno odvodiť právo na zrušenie rozhodnutia,

ktoré účastník konania považuje za nezákonné.

5.3 Nie je zrejmý ani súvis napadnutého uznesenia s , ktoré

zaručuje každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdom. Sťažovateľ mohol

požiadať o ustanovenie advokáta pre dovolacie konanie Centrum právnej pomoci, resp. súd,

ktorý by ho na Centrum právnej pomoci odkázal. Zo sťažnosti nevyplýva, či tak urobil.

Avšak vzhľadom na to, napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je založené na jasných

zákonných ustanoveniach, nemala podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že sťažovateľ

nemal v dovolacom konaní advokáta, žiaden negatívny následok na jeho postavenie v ňom.

5.4 Z obsahu napadnutého uznesenia nie je zrejmé, na ktorom mieste sa týka osoby

„MUDr. M. S., rodený S.“, keď takéto označenie nevyplýva ani zo záhlavia, ani z textu

uznesenia. Pokiaľ bol sťažovateľ, ktorý je podľa pripojeného rozhodnutia Okresného

národného výboru v Trnave rodený s priezviskom Ž., nie S., v niektorom inom rozhodnutí

nesprávne označený ako „S., rodený S.“, mal ho k sťažnosti pripojiť. Nesporné však je, že

najvyšší súd v prerokúvanej veci prerokoval dovolanie podané sťažovateľom a nemal

pochybnosti o identite osoby MUDr. M. S., rodený Ž., s osobou prípadne nesprávne

označenou „MUDr. M. S., rodený S.“. Za týchto okolností je ústavný súd presvedčený, že

nesprávne označenie účastníka nemohlo mať za následok zmätočnosť konania podľa § 237

písm. b) . Preto ani nebolo potrebné vykonávať akékoľvek podrobnejšie dokazovanie či

obstarávať osobné vyjadrenie sťažovateľa a odmietnutie dovolania bez pojednávania, ktoré

inak zodpovedá ustanoveniu , nemá za následok ani zásah do základného

práva sťažovateľa zaručeného v .

5.5 Ako môže uznesenie, ktoré sa týka výlučne procesných otázok (odstránenie

nedostatkov dovolania podaného sťažovateľa), zasahovať do základného práva na ochranu

vlastníctva zaručeného v , sťažnosť nevysvetľuje vôbec. Ani ústavný súd

takýto súvis nevidí.

6. Vzhľadom na uvedené úvahy bolo pri predbežnom prerokovaní sťažnosti na

neverejnom zasadnutí senátu ( ) rozhodnuté tak, ako to

je uvedené vo výroku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2014