Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 354/2014
PDF · 110.33 KB
No categories available
IV. ÚS 354/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta
doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 47 Charty základných práv
Európskej únie a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 527/2008,
ako aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní
vedenom pod sp. zn. 24 CoE 36/2013 a uznesením z 19. septembra 2013, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako
neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. decembra
2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 47 Charty základných práv
Európskej únie (ďalej len „charta“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 527/2008 (ďalej len „napadnuté
konanie okresného súdu“), ako aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a podľa čl. 47 charty a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu
v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 CoE 36/2013
a uznesením z 19. septembra 2013 (ďalej len „napadnuté konanie“ a „napadnuté uznesenie
krajského súdu“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmluvy o úvere sťažovateľka
poskytla dlžníkovi úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky bol dlžník povinný vrátiť
podľa podmienok dohodnutých v úverovej zmluve. Na zabezpečenie úveru bola priamo
v úverovej zmluve dojednaná rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípade sporu medzi
zmluvnými stranami úverovej zmluvy založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“).
Z dôvodu, že dlžník svoje záväzky vyplývajúce mu z predmetnej úverovej zmluvy
dobrovoľne neplnil, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedené
sťažovateľka na základe rozhodcovskej doložky iniciovala začatie rozhodcovského konania
pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovským súdom, ktorého rozhodcovský
rozsudok sa tak stal exekučným titulom, na podklade ktorého sťažovateľka iniciovala
začatie exekučného konania.
Potom, ako okresný súd v začatom exekučnom konaní poveril sťažovateľkou
zvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučného konania, uznesením okresného súdu
bola exekúcia ex offo vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená.
Na základe odvolania sťažovateľky bolo uznesenie okresného súdu potvrdené
napadnutým uznesením krajského súdu ako vecne správne.
Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu v obšírnej argumentácii namieta,
že postupom okresného súdu a krajského súdu boli porušené ňou označené základné práva
podľa ústavy a charty a právo podľa dohovoru, pričom k ich porušeniu malo dôjsť
predovšetkým tým, že uvedené súdy veci nesprávne právne posúdili z hľadiska
vnútroštátnej právnej úpravy v interakcii s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej aj „smernica Rady“), pretože podľa sťažovateľky sa žiadnym spôsobom
nevysporiadali s tým, prečo dojednanie rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve,
považovali za neprijateľnú podmienku, a v tomto smere podľa sťažovateľky súdy
nerešpektovali ani jej návrh na prerušenie konaní na účely predloženia prejudiciálnej otázky
Súdnemu dvoru Európskej únie na podanie výkladu pojmu „nekalá zmluvná podmienka“
v kontexte danej veci.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný
súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a podľa čl. 47 charty a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v napadnutom konaní, eventuálne porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a podľa čl. 47 charty a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu
v napadnutom konaní a napadnutým uznesením, napadnuté uznesenie krajského súdu
zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné
zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Súčasťou sťažnosti je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia
krajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažnosti zistil, že
19. decembra 2013, teda v ten istý deň ako bola podaná táto sťažnosť, bola ústavnému súdu
doručená sťažnosť sťažovateľky vedená pod sp. zn. Rvp 23672/2013, ktorou žiadala
o vyslovenie porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy
a podľa čl. 47 charty a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenia čl. 12
ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní a jeho
napadnutým uznesením, ako aj porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením, zrušenie
napadnutého uznesenia okresného súdu a krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie
konanie. Zároveň žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj
úhrady trov konania.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol.
Porovnaním sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 23671/2013 a sp. zn.
Rvp 23672/2013 ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postupy a uznesenia
okresného súdu a krajského súdu v totožných súdnych (exekučných) konaniach a žiada
v nich vysloviť porušenie tých istých práv, priznať rovnakú výšku finančného
zadosťučinenia a priznať úhradu trov konania. V sťažnosti vedenej pod sp. zn.
Rvp 23672/2013 navyše sťažovateľka žiada vysloviť porušenie aj ďalších práv
vyplývajúcich z ústavy, resp. z dohovoru a zrušiť aj rozhodnutie okresného súdu.
Z uvedeného vyplýva, že v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 23671/2013 vystupujú identickí účastníci, je identický predmet konania
a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu ku konaniu
a rozhodnutiu okresného a krajského súdu, o ktorom už ústavný súd rozhodol svojím
uznesením sp. zn. IV. ÚS 318/2014 z 5. júna 2014. Inými slovami, sťažovateľka sa domáha
toho, aby ústavný súd konal vo veci, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, bez toho, aby sa
zmenili podmienky konania. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júna 2014