Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 335/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej

a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. S. D., zastúpeného

advokátom JUDr. Martinom Friedrichom, Advokátska kancelária, Žriedlová 3, Košice,

vo veci namietaného porušenia jeho práv garantovaných čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 2 , a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 3. decembra 2013 a takto

rozhodol:

Konanie o sťažnosti JUDr. S. D. z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára

2014 doručená sťažnosť JUDr. S. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich práv garantovaných , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

postupom a uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 3. decembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Sťažovateľ uviedol, že nepriznaním nákladov za vyhotovenie fotokópie trestného

spisu zo strany okresného súdu a zároveň tým, že tieto náklady okresný súd neposúdil ako

účelné, zasiahol okresný súd do práva sťažovateľovho klienta na právnu pomoc, pretože

jednak preniesol tieto náklady výlučne na sťažovateľa (advokáta), no zároveň tým stanovil

aj formálnu prekážku výkonu klientovho práva na právnu pomoc a sťažovateľovej

povinnosti kvalifikovane túto povinnosť poskytnúť. Sťažovateľ sa domnieva, že právo

klienta na právnu pomoc bolo vzájomne nerozlučne prepojené so sťažovateľovou

povinnosťou túto právnu pomoc poskytnúť, pričom zároveň v tomto konkrétnom prípade

bolo povinnosťou okresného súdu neklásť právu klienta a výkonu obhajoby sťažovateľa

prekážky.

3. Zároveň sťažovateľ prejavil nesúhlas s argumentáciou okresného súdu uvedenou

v napadnutom uznesení, podľa ktorej si mal zabezpečiť kópie prostredníctvom vlastného

fotoaparátu. S týmto tvrdením sťažovateľ nesúhlasil z viacerých dôvodov, najmä preto, že

fotografovanie cca 1000 strán by zabralo neúmerné množstvo času, kúpu fotoaparátu

vhodného na vyhotovenie kópií by si nemohol uplatniť v rámci náhrady trov obhajoby, ak

by aj vlastnil vhodný fotoaparát, následnou tlačou 1000 strán by mu vznikli ďalšie náklady,

ktorých vynaloženie by si nemohol uplatniť v rámci náhrady trov obhajoby.

4. Sťažovateľ sa domnieva, že okresný súd napadnutým rozhodnutím nerešpektoval

skutočnosť, že ustanovením obhajcu v trestnom konaní dochádza k vzniku osobitného

vzťahu, ktorý je založený autoritatívnym rozhodnutím súdu, teda opatrením vydaným na

základe ustanovení .

5. Sťažovateľ uviedol, že právu na právnu pomoc však koreluje aj povinnosť štátu

znášať trovy obhajoby v prípade ustanovenia obhajcu. Podľa sťažovateľa súd na rozdiel od

súkromnoprávneho zmluvného vzťahu nemôže s advokátom „vyjednávať“ o podmienkach

poskytovania právnych služieb, súd musí preto rešpektovať ustanovenia právnych

predpisov. Je preto neprijateľné, ak súd bude klásť prekážky výkonu obhajoby tým, že bude

sťažovateľovi klásť podmienky (napr. povinnosť zaobstarať si na vlastné náklady

fotoaparát, počítačové vybavenie a následnú tlač trestného spisu klienta), ktoré vopred

sťažovateľovi neboli známe, a navyše takéto povinnosti neobsahuje žiaden právny predpis.

Týmto konaním okresný súd porušil podľa sťažovateľa aj ustanovenia .

6. Sťažovateľ ako činný advokát si dovoľuje upriamiť pozornosť aj na ustálenú

judikatúru okresných súdov, ktoré v právoplatných uzneseniach priznali obhajcom náhradu

vecných nákladov za vyhotovenie fotokópie trestných spisov klientov. Bežnou súdnou

praxou podľa názoru sťažovateľa je priznávanie náhrady vecných nákladov za fotokópie

spisu. Postupom okresného súdu bolo podľa vyjadrenia sťažovateľa porušené jeho základné

právo na spravodlivý proces podľa tým, že sa okresný súd bezdôvodne

odchýlil od doterajšej judikatúry, ale aj tým, že zasiahol do základných práv a slobôd

sťažovateľa uvedených v sťažnosti.

7. Sťažovateľ sa domnieva, že okresný súd zasiahol do jeho práva vlastniť majetok

tým, že mu nepriznal náhradu za vyhotovenie fotokópie trestného spisu jeho klienta. Ide

pritom o výdavky, ktoré by sťažovateľ nebol inak vynaložil, pričom výdavky za

vyhotovenie fotokópie trestného spisu klienta uhradil výlučne z vlastných prostriedkov.

Z uznesenia okresného súdu vyplýva aj tá skutočnosť, že obhajca v žiadnom prípade nemá

nárok na náhradu nákladov spojených s vyhotovením fotokópie trestného spisu, pretože buď

má advokát študovať spis v informačnej kancelárii súdu, alebo si ho nafotiť digitálnym

fotoaparátom a tlačiť na vlastné náklady. Prístup, ktorý zvolil okresný súd pri posudzovaní

náhrady prostriedkov vynaložených sťažovateľom, preto sťažovateľ považuje za zásah do

jeho práva vlastniť majetok, pre ktorý neexistuje žiaden zákonný základ.

8. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho práva garantované

, a , a dohovoru

a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením okresného súdu boli porušené, ďalej

aby ústavný súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil vec okresnému súdu na

ďalšie konanie a aby priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

9. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu 19. mája 2014 podanie označené ako

„späťvzatie sťažnosti“, v ktorom oznámil, že svoju sťažnosť doručenú ústavnému súdu

29. januára 2014, ktorou namieta porušenie práv garantovaných čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1

a , a dohovoru a dodatkového

protokolu postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. z 3. decembra 2013,

berie späť v plnom rozsahu a navrhol, aby ústavný súd v súlade s § 54 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) konanie zastavil.

III.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť,

ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa

nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu

alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo

slobody sťažovateľa.

IV.

11. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon

o ústavnom súde ponecháva ústavnému súdu možnosť o. i. rozhodnúť, že záujem na

ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa je dôležitejší než rozhodnutie sťažovateľa

vziať svoju sťažnosť späť (porov. , ), a teda rozhodnúť, že

späťvzatie sťažnosti sa nepripúšťa. Ústavný súd sa vo svojej judikatúre prihlásil

k materiálnemu chápaniu ochrany základných práv a slobôd, a tak ústavný súd musí pri

prerokovávaní späťvzatia sťažnosti a rozhodovaní o zastavení konania skúmať, či

zastavením konania v dôsledku späťvzatia sťažnosti nebudú mimoriadne závažným

spôsobom porušené základné práva a slobody sťažovateľa.

12. V danom prípade ústavný súd dospel k záveru, že v dôsledku späťvzatia sťažnosti

nebudú mimoriadne závažným spôsobom porušené základné práva a slobody sťažovateľa

a že nie sú dôvody na to, aby rozhodol, že späťvzatie sa nepripúšťa. Vychádzal pritom aj

zo skutočnosti, že k späťvzatiu sťažnosti došlo ešte pred rozhodnutím ústavného súdu o jej

prijatí na ďalšie konanie podľa , a aj preto akceptoval prejav

vôle sťažovateľa.

13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2014