Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 335/2014
PDF · 127.93 KB
No categories available
II. ÚS 335/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej
a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. S. D., zastúpeného
advokátom JUDr. Martinom Friedrichom, Advokátska kancelária, Žriedlová 3, Košice,
vo veci namietaného porušenia jeho práv garantovaných čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.
5 Nt 29/2012 z 3. decembra 2013 a takto
rozhodol:
Konanie o sťažnosti JUDr. S. D. z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára
2014 doručená sťažnosť JUDr. S. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojich práv garantovaných čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)
postupom a uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
5 Nt 29/2012 z 3. decembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
2. Sťažovateľ uviedol, že nepriznaním nákladov za vyhotovenie fotokópie trestného
spisu zo strany okresného súdu a zároveň tým, že tieto náklady okresný súd neposúdil ako
účelné, zasiahol okresný súd do práva sťažovateľovho klienta na právnu pomoc, pretože
jednak preniesol tieto náklady výlučne na sťažovateľa (advokáta), no zároveň tým stanovil
aj formálnu prekážku výkonu klientovho práva na právnu pomoc a sťažovateľovej
povinnosti kvalifikovane túto povinnosť poskytnúť. Sťažovateľ sa domnieva, že právo
klienta na právnu pomoc bolo vzájomne nerozlučne prepojené so sťažovateľovou
povinnosťou túto právnu pomoc poskytnúť, pričom zároveň v tomto konkrétnom prípade
bolo povinnosťou okresného súdu neklásť právu klienta a výkonu obhajoby sťažovateľa
prekážky.
3. Zároveň sťažovateľ prejavil nesúhlas s argumentáciou okresného súdu uvedenou
v napadnutom uznesení, podľa ktorej si mal zabezpečiť kópie prostredníctvom vlastného
fotoaparátu. S týmto tvrdením sťažovateľ nesúhlasil z viacerých dôvodov, najmä preto, že
fotografovanie cca 1000 strán by zabralo neúmerné množstvo času, kúpu fotoaparátu
vhodného na vyhotovenie kópií by si nemohol uplatniť v rámci náhrady trov obhajoby, ak
by aj vlastnil vhodný fotoaparát, následnou tlačou 1000 strán by mu vznikli ďalšie náklady,
ktorých vynaloženie by si nemohol uplatniť v rámci náhrady trov obhajoby.
4. Sťažovateľ sa domnieva, že okresný súd napadnutým rozhodnutím nerešpektoval
skutočnosť, že ustanovením obhajcu v trestnom konaní dochádza k vzniku osobitného
vzťahu, ktorý je založený autoritatívnym rozhodnutím súdu, teda opatrením vydaným na
základe ustanovení Trestného poriadku.
5. Sťažovateľ uviedol, že právu na právnu pomoc však koreluje aj povinnosť štátu
znášať trovy obhajoby v prípade ustanovenia obhajcu. Podľa sťažovateľa súd na rozdiel od
súkromnoprávneho zmluvného vzťahu nemôže s advokátom „vyjednávať“ o podmienkach
poskytovania právnych služieb, súd musí preto rešpektovať ustanovenia právnych
predpisov. Je preto neprijateľné, ak súd bude klásť prekážky výkonu obhajoby tým, že bude
sťažovateľovi klásť podmienky (napr. povinnosť zaobstarať si na vlastné náklady
fotoaparát, počítačové vybavenie a následnú tlač trestného spisu klienta), ktoré vopred
sťažovateľovi neboli známe, a navyše takéto povinnosti neobsahuje žiaden právny predpis.
Týmto konaním okresný súd porušil podľa sťažovateľa aj ustanovenia čl. 2 ods. 2 ústavy.
6. Sťažovateľ ako činný advokát si dovoľuje upriamiť pozornosť aj na ustálenú
judikatúru okresných súdov, ktoré v právoplatných uzneseniach priznali obhajcom náhradu
vecných nákladov za vyhotovenie fotokópie trestných spisov klientov. Bežnou súdnou
praxou podľa názoru sťažovateľa je priznávanie náhrady vecných nákladov za fotokópie
spisu. Postupom okresného súdu bolo podľa vyjadrenia sťažovateľa porušené jeho základné
právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 ústavy tým, že sa okresný súd bezdôvodne
odchýlil od doterajšej judikatúry, ale aj tým, že zasiahol do základných práv a slobôd
sťažovateľa uvedených v sťažnosti.
7. Sťažovateľ sa domnieva, že okresný súd zasiahol do jeho práva vlastniť majetok
tým, že mu nepriznal náhradu za vyhotovenie fotokópie trestného spisu jeho klienta. Ide
pritom o výdavky, ktoré by sťažovateľ nebol inak vynaložil, pričom výdavky za
vyhotovenie fotokópie trestného spisu klienta uhradil výlučne z vlastných prostriedkov.
Z uznesenia okresného súdu vyplýva aj tá skutočnosť, že obhajca v žiadnom prípade nemá
nárok na náhradu nákladov spojených s vyhotovením fotokópie trestného spisu, pretože buď
má advokát študovať spis v informačnej kancelárii súdu, alebo si ho nafotiť digitálnym
fotoaparátom a tlačiť na vlastné náklady. Prístup, ktorý zvolil okresný súd pri posudzovaní
náhrady prostriedkov vynaložených sťažovateľom, preto sťažovateľ považuje za zásah do
jeho práva vlastniť majetok, pre ktorý neexistuje žiaden zákonný základ.
8. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho práva garantované
čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru
a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením okresného súdu boli porušené, ďalej
aby ústavný súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil vec okresnému súdu na
ďalšie konanie a aby priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
9. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu 19. mája 2014 podanie označené ako
„späťvzatie sťažnosti“, v ktorom oznámil, že svoju sťažnosť doručenú ústavnému súdu
29. januára 2014, ktorou namieta porušenie práv garantovaných čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1
a čl. 47 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru a čl. 1 dodatkového
protokolu postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. 5 Nt 29/2012 z 3. decembra 2013,
berie späť v plnom rozsahu a navrhol, aby ústavný súd v súlade s § 54 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) konanie zastavil.
III.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 54 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť,
ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa
nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu
alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo
slobody sťažovateľa.
IV.
11. Z citovaného ustanovenia § 54 zákona o ústavnom súde vyplýva, že zákon
o ústavnom súde ponecháva ústavnému súdu možnosť o. i. rozhodnúť, že záujem na
ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa je dôležitejší než rozhodnutie sťažovateľa
vziať svoju sťažnosť späť (porov. II. ÚS 38/96, II. ÚS 256/2013), a teda rozhodnúť, že
späťvzatie sťažnosti sa nepripúšťa. Ústavný súd sa vo svojej judikatúre prihlásil
k materiálnemu chápaniu ochrany základných práv a slobôd, a tak ústavný súd musí pri
prerokovávaní späťvzatia sťažnosti a rozhodovaní o zastavení konania skúmať, či
zastavením konania v dôsledku späťvzatia sťažnosti nebudú mimoriadne závažným
spôsobom porušené základné práva a slobody sťažovateľa.
12. V danom prípade ústavný súd dospel k záveru, že v dôsledku späťvzatia sťažnosti
nebudú mimoriadne závažným spôsobom porušené základné práva a slobody sťažovateľa
a že nie sú dôvody na to, aby rozhodol, že späťvzatie sa nepripúšťa. Vychádzal pritom aj
zo skutočnosti, že k späťvzatiu sťažnosti došlo ešte pred rozhodnutím ústavného súdu o jej
prijatí na ďalšie konanie podľa § 25 zákona o ústavnom súde, a aj preto akceptoval prejav
vôle sťažovateľa.
13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júna 2014