Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 497/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej

a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou WERNER & Co. s. r. o., Stromová 54/A, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia a , ako aj

čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd v konaní vedenom Krajským súdom

v Bratislave pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

-18 z 8. novembra 2012 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti

P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 (ďalej len „“), ako aj Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) v konaní vedenom Krajským súdom

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že Okresnému súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) bola

19. júla 2010 doručená žaloba o zrušenie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 04669/10 z 10. júna 2010. Žalobca

F. M. (ďalej len „žalobca“) sa domáhal voči sťažovateľke ako žalovanej zrušenia uvedeného

rozsudku v zmysle ustanovenia a

o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom

konaní“). Konanie bolo na okresnom súde vedené pod sp. zn. . Okresný súd

v zmysle ustanovenia § 88 ods. 2 poslednej vety v spojení s ustanovením § 105 ods. 1 a 2

vec postúpil Okresnému súdu Bratislava IV. O postúpení

veci informoval sťažovateľku prípisom zo 7. septembra 2010. Okresný súd Bratislava IV

s postúpením veci nesúhlasil a predložil ju na rozhodnutie krajskému súdu ako

nadriadenému súdu, a to v zmysle ustanovenia .

Uznesením krajského súdu č. k. -46 z 25. augusta 2011 bolo rozhodnuté, že

na konanie je miestne príslušný okresný súd. Uznesenie bolo sťažovateľke doručené

20. septembra 2011 (podľa zistenia ústavného súdu po rozhodnutí krajského súdu bola vec

na okresnom súde ďalej vedená pod sp. zn. ).

Podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu označených práv podľa

a listiny. Krajský súd nepoužil ustanovenie § 88 ods. 2 poslednej vety Občianskeho súdneho

poriadku, ale s poukazom na európske právo [smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica rady“)] určil, že

na prerokovanie veci je príslušný okresný súd, a to v zmysle ustanovenia § 87 písm. f)

. V zmysle ustanovenia poslednej vety

na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je vždy

príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Naproti tomu

v zmysle ustanovenia popri všeobecnom súde

odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide

o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku

však nie je spor, ktorý by sa týkal vzniku, zmien alebo zániku (platnosti) spotrebiteľskej

zmluvy, ani spor podľa , a preto výlučne miestne

príslušným súdom je súd, v obvode ktorého sa nachádza miesto rozhodcovského konania.

Krajský súd preto nerozhodoval na základe relevantnej právnej normy a uznesenie

nesprávne odôvodnil.

Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a listiny v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

, s tým, aby bolo uznesenie krajského súdu z 25. augusta 2011 zrušené a vec

bola vrátená na ďalšie konanie. Požaduje tiež náhradu trov právneho zastúpenia advokátom.

Podľa zistenia ústavného súdu uznesením okresného súdu sp. zn.

z 29. januára 2013 bolo konanie o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe

žaloby žalobcu zastavené z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 5. marca 2013.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Potom, ako ústavný súd uznesením č. k. -18 z 8. novembra 2012

prijal sťažnosť na ďalšie konanie, došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby, ktorou sa

domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku. Znamená to, že súdny spor, ktorého sa

napádané uznesenie krajského súdu o miestnej príslušnosti týkalo, sa už medzičasom

právoplatne skončil. Preto otázka správnosti či nesprávnosti posúdenia miestnej príslušnosti

zo strany krajského súdu stratila akýkoľvek význam. Vyriešenie sporu o miestnu príslušnosť

má totiž spravidla zmysel iba vo vzťahu voči konaniu, ktoré ešte prebieha.

Možno uzavrieť, že spor vo veci samej, a tým aj spor o miestnu príslušnosť prestali

existovať, a preto ústavný súd už nemá v tejto veci o čom rozhodovať.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2014