Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 410/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť D. B., zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom

Lamačkom, Advokátska kancelária, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa a ods.

1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 19. marca 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2014

doručená sťažnosť D. B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej

základných práv podľa (ďalej len „“)

a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 19. marca 2014.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka dovolaním napadla druhostupňové

rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 19. marca 2014, na základe

ktorého bola v spojení s prvostupňovým rozsudkom odsúdená pre trestný čin podvodu

podľa a v znení neskorších

predpisov. Dovolanie bolo uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 19. marca

2014 odmietnuté pre nedostatok uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia

v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), kde najvyšší súd uviedol, že sťažovateľka sa

dovolacieho dôvodu v zmysle citovaného ustanovenia nemôže

dovolávať, pokiaľ namieta iba skutkové závery súdov nižšieho stupňa.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu

jej základných práv zaručených a a listiny.

Sťažovateľka svoje námietky opiera o túto argumentáciu:

« Avšak uplatneným dovolaním som namietala nielen skutkové závery súdov nižšieho

stupňa, ale v spojitosti so zisteným skutkovým stavom právne posúdenie súdov vo vzťahu

k môjmu konaniu, vo vzťahu ku subjektívnej stránke môjho konania, pretože orgány činné

v trestnom konaní žiadnym materiálnym dôkazom nepreukázali vo vzťahu k mojej osobe

naplnenie subjektívnej stránky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., pričom

rovnako som namietala vo vzťahu k právnemu posúdeniu súdmi tú rozhodujúcu skutočnosť,

že v konaní figuruje listinný príjmový doklad preukazujúci vrátenie pôžičky P. G., ktorý súd

na jednej strane posudzuje ako dodatočne pozmeňovaný a nedôveryhodný, ale na strane

druhej tvrdenia poškodených o iných pôžičkách nepodložených zmluvami o pôžičke

uzatvorenými v písomnej forme (alebo forme písomne uznaného dlhu, zmenky a podobne)

pokladá za preukázané len na základe výpovedí poškodených. A aj v tomto bode som

dovolaním namietala predovšetkým právne posúdenie zisteného skutkového stavu okresným

súdom a následne aj odvolacím krajským súdom v tom smere, že moje konanie nemôže

napĺňať obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 Tr. zák.

Uplatnením dovolaním som nenapádala porušenie procesných noriem ako sa to uvádza

na strane 5 citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR zn. zo dňa 19.3.2014,

a ani len správnosť a úplnosť skutkových zistení, na ktorých boli rozhodnutia súdov nižších

stupňov založené, ale len a výlučne nesprávnosť právneho posúdenia práve v tom smere, že

daný skutok nie je trestným činom, že žiadny trestný čin som nespáchala, ako mi kládla

obžaloba za vinu a ako tento právny záver ustálil prvostupňový i odvolací súd. Dovolací

súd, teda Najvyšší súd SR týmto svojim postupom súd mi odňal možnosť konať pred súdom

a uplatniť svoje právo na súdnu ochranu aj za využitia mimoriadnych opravných

prostriedkov, pretože sa podľa môjho názoru práve jedná o mimoriadny prípad potreby

prelomiť zásadu nezmeniteľnosti meritórneho rozhodnutia, ktorému predchádzalo

niekoľkokrát zrušované uznesenie o vznesení obvinenia spojené s dlhší čas trvajúcim

trestným konaním.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

rozhodol o jej sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základných práv podľa

a a listiny uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. z 19. marca 2014, toto rozhodnutie zrušil a vrátil vec najvyššiemu

súdu na ďalšie konanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a podľa a listiny.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka, tak ako to sama uvádza vo svojej sťažnosti, vidí porušenie svojich

základných práv v postupe dovolacieho súdu, ktorým jej bola odňatá možnosť konať pred

súdom a uplatniť základné právo na súdnu ochranu využitím mimoriadneho opravného

prostriedku, keď dovolací súd posúdil jej argumentačné dovolacie námietky ako

nesubsumovateľné pod označený dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i)

.

Ústavný súd pristúpil k preskúmaniu uznesenia najvyššieho súdu, aby posúdil, či

výkon právomoci najvyššieho súdu je zlučiteľný s limitmi sťažovateľkou označených

článkov a listiny, ktorých porušenie namieta.

Z obsahu sťažnosti a namietaného uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd zistil, že

sťažovateľka sa podaný mimoriadny opravný prostriedok pokúsila oprieť o dovolací dôvod

v zmysle ustanovenia , podľa ktorého možno

dovolanie podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; pričom správnosť

a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Najvyšší súd vo svojom uznesení o podanom dovolaní rozhodol tak, že ho v zmysle

odmietol pre nesplnenie dôvodov dovolania podľa

ustanovení .

Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sprostredkoval sťažovateľke veľmi

podrobnú a zároveň náležitú interpretáciu inštitútu dovolania ako mimoriadneho

opravného prostriedku vrátane interpretácie dotknutého ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i)

upravujúceho jeden z taxatívne vymedzených dovolacích dôvodov.

Najvyšší súd zdôraznil, že na podklade tohto dovolacieho dôvodu nemožno

preskúmavať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, resp. skutkových záverov,

na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené. Najvyšší súd sťažovateľke vysvetlil, že

v medziach označeného dovolacieho dôvodu možno namietať len chyby spočívajúce

v právnom posúdení skutku, inými slovami pokiaľ skutková veta vo výrokovej časti rozsudku

obsahuje vyjadrenie všetkých skutkových okolností, ktoré použitá právna kvalifikácia

vyžaduje, tento dovolací dôvod nie je daný.

Na tomto mieste najvyšší súd prezentoval dôvody, o ktoré opierala sťažovateľka

podané dovolanie, kde vytýkala konajúcim súdom, že jednostranne v rozpore so zásadou

voľného hodnotenia dôkazov pristúpili k vyhodnoteniu dôkazného stavu; že podľa jej názoru

vykonaným dokazovaním nebol preukázaný úmysel ako obligátorny znak príslušnej

skutkovej podstaty trestného činu; že je vyhodnotenie záverov vypracovaného znaleckého

posudku nesprávne a že existujú vážne pochybnosti o tom, že sa stal skutok, pre ktorý bola

odsúdená.

Najvyšší súd posúdiac takto formulovanú argumentáciu sťažovateľky vychádzajúc

z prezentovanej interpretácie dotknutej právnej úpravy uzavrel, že námietky sťažovateľky

predstavujúce svojím obsahom len výhrady proti prijatým skutkovým záverom konajúcich

súdov zjavne pod uplatnený dovolací dôvod nespadajú.

Ústavný súd je toho názoru, že najvyšší súd svoje rozhodnutie nielenže oprel

o racionálny a ústavne konformný výklad právnej úpravy ustálený judikačnou praxou

najvyššieho súdu, ale tento výklad v odôvodnení svojho rozhodnutia sťažovateľke, resp. jej

právnemu zástupcovi aj dostatočne náležite sprostredkoval.

Úlohou ústavného súdu nie je, aby právnemu zástupcovi sťažovateľky vysvetľoval,

že ním zvolená interpretácia uplatneného dovolacieho dôvodu, kde si právny zástupca

výhrady k spôsobu vyhodnotenia dôkazov a k prijatým skutkovým záverom zamieňa

s výhradami právneho posúdenia , je už na prvý pohľad celkom zjavne nesprávna.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v zmysle § 25

ods. 2 posúdil ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd vzhľadom na svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2014