Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_29C-15-2021.pdf
PDF · 90.68 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: N. G., T.. XX. XX. XXXX, U. H. F.R. XX/XX, XXX, XX C. T. D., proti žalovanému: Obec Pečovská Nová Ves, Hlavná 64/33, 082 56 Pečovská Nová Ves, IČO: 00 327 59, zast.: doc. JUDr. Jozef Sotolářom, PhD., advokátom so sídlom kancelárie Južná trieda 1, 040 01 Košice, IČO: 31942423, o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania V rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.3.2021 sa voči žalovanému domáhal určenia vlastníckeho práva k parcele č. XXX/X odčlenenej z parcely KNC XXX o výmere X XXX m2 vedenej na LV č. X XXX katastrálne územie Pečovská Nová Ves a to geometrickým plánom č. XX/XXXX.
X. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 11.1.1957 nadobudol jeho otec Š. G. parcelu MPČ XX/XX zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. 1 katastrálneho územia Pečovská Nová Ves. Sporný pozemok bol súčasťou uvedenej nehnuteľnosti a túto jeho právny predchodca užíval až do momentu smrti dňa 29.3.1982. Následne uvedenú parcelu užívala po jeho smrti jeho matka a túto následne zdedil on na základe dedičského rozhodnutia D 591/89. Po matkinej smrti sporný pozemok užíval nerušene ako nehnuteľnosť vo svojom výlučnom vlastníctve a až v roku 2015 sa dozvedel, že došlo k zmene vlastníckych práv v evidencii katastra nehnuteľností k uvedenej časti nehnuteľnosti ešte v roku 2008.
3. Žalovaný sa nikdy k predmetnému pozemku ako vlastník nesprával a nikdy mu nebránil v jeho užívaní.
4. Uviedol, že vlastnícke právo k predmetnej parcele nadobudol vydržaním a to jednak na základe nadobúdacieho titulu kúpnej zmluvy zo dňa 11.1.1957 ako aj rozhodnutiami o dedičstve po jeho právnych predchodcov D 517/82 D 591/89. Dobromyseľnosť jeho ako aj právnych predchodcov začala uchopením sporného pozemku na základe kúpnej zmluvy v roku 1957 a trvala až do roku 2015. V zmysle vyššie uvedeného preto má za to, že spĺňa všetky zákonné predpoklady nadobudnutia vlastníctva sporného pozemku vydržaním a to ku dňu 1.1.1992.
5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil uvedením, že predmetná parcela respektíve jej časť bola neknihovanou parcelou v intraviláne obce a tvorila vždy súčasť miestnej komunikácie. Ako dôkaz predložil kópiu geometrického plánu geodeta N. D.. Neknihované parcely ex lege prešli do vlastníctva obce na území v ktorej sa nachádzali.
6. Keďže na uvedenom pozemku je umiestnená miestna komunikácia a tieto sú podľa § 3D ods. 3 zákona č. 135/261 Zb. vo vlastníctve obce je žaloba žalobcu v plnom rozsahu nedôvodná.
7. Vo vyjadrení na pojednávaní konanom dňa 17.2021 žalovaný uviedol, že obdobnú žalobu v takmer totožnom znení žalobca podal ešte v roku 2018 v konaní pod sp. zn. 15C/16/2018, ktorou sa domáhal určenia, že sporný pozemok patrí do dedičstva po poručiteľoch žalobcu. Na základe výzvy súdu uzrejmenia titulu nadobudnutia vlastníckeho práva žalobca uviedol, že sa určenia domáhal titulom dedenia a po upozornení o nepostačujúcich dôkazoch zobral žalobu v plnom rozsahu späť. Napriek uvedenému žalobca podal takmer totožnú žalobu kde už však nežiada o určenie, že sporný pozemok nadobudol titulom dedenia ale titulom vydržania.
8. S poukazom na koncentráciu súdneho konania z dôvodu nepreukázania, že sporný pozemok podľa skutkového tvrdenia žalobcu tvoril pôvodne súčasť pozemku ktorý vlastnili ešte jeho právni predchodcovia žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
9. Súd prvej inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením geometrických plánov, dedičskými spismi D 591/89 a D 517/82 ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
10. Právny predchodca žalobcu Š. G. na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 11.1.1957 mal do svojho výlučného vlastníctva nadobudnúť parcelu č. XX/XX zapísanú v pozemnoknižnej zápisnici č. 1 katastrálne územie Pečovská Nová Ves.
11. Uvedenú parcelu po smrti jeho otca nadobudla v dedičskom konaní D XXX/XX jeho matka.
12. Z predloženého dedičského spisu vyplýva, že otec žalobcu Š. G. bol vedený ako vlastník parcely MPČ XX/XX o výmere X XXX m2 vedenej v pozemnoknižnej vložke XXX.
13. Z predloženej kópie identifikácie parciel vyplýva, že uvedená parcela je ku dňu smrti poručiteľa vedená pod číslom evidenčného listu XXX ako parcela XXX/XXX zastavaná plocha o výmere XXX m2 a parcela XXX-roľa o výmere 934 m2 teda v celkovej výmere 1 377 m2.
14. Uvedené nehnuteľnosti v celosti nadobudla matka žalobcu rozhodnutím štátneho notárstva v Prešove zo dňa 8.7.1982 pod sp. zn. S. s dátumom právoplatnosti 11.8. 1982 a to titulom dedenia v podiele 1/2 a v zostávajúcej časti titulom BSM.
15. Po smrti matky žalobcu tento v dedičskom konaní D591/89 mal vyššie uvedené nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva. Z pripojeného výpisu z evidencie nehnuteľnosti vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcu bola vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností vedených na LV č. XXX označených ako XX/XXX zastavanej plochy o výmere 550 m2 a 539 ako záhrada o výmere 827 m2. Uvedené nehnuteľnosti nadobudol žalobca titulom dedenia rozhodnutím Štátneho notárstva v Prešove dňa 18.5.1989 pod sp. zn. D591/89.
16. Žalobca ďalej súdu tvrdil, že sporný pozemok vytvorený s odčlenením z parcely CKN XXX vedenej na LV č. XXXX katastrálne územie Pečovská Nová Ves bol pôvodne súčasťou parcely ,ktorú nadobudol jeho právny predchodca a to parcelu MPČ XX/XX a túto vrátane sporného pozemku užívali jeho právni predchodcovia od roku 1957 do svojej smrti a následne túto užíval on osobne bez toho aby zo strany žalovaného mu bolo v užívaní sporného pozemku bránené. O tom, že sporná časť mu už vlastnícky nepatrí zistil v roku 2015. Má ísť o pozemok, ktorý má byť súčasťou miestnej komunikácie a tento si nechal žalovaný zapísať ako svoje vlastníctvo na základe geometrického plánu predloženého súdu č. 7/08 ako súčasť parcely XXX.
17. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)splnení povinnosti b)nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
18. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka ods. 1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. ods. 2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
19. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka ods.1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. ods.2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>).
ods.3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
ods.4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
20. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha určenia, že je vlastníkom parcely KNC 555/9 vytvorenej odčlenení parcely XXX vedenej na LV č. XXXX katastrálne územie Pečovská Nová Ves za skutkového tvrdenia, že pôvodne tvoril súčasť pozemku MPČ XX/XX ktorý nadobudol jeho právny predchodca kúpnou zmluvou z roku 1957; ktorú nerušene užíval až do svojej smrti a následne bola sporná časť užívaná jeho matkou ako aj ním osobne na základe dedičských rozhodnutí D517/82 a D591/89 a to nerušene bez akéhokoľvek zásahu zo strany žalovaného. Na základe vyššie uvedeného tak boli splnené podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním najneskôr k 1.1.1992.
21.Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, súd sa musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania pričom tento musí byť daný aj v čase rozhodovania.
22.Určovacia žaloba predpokladaná ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch, ktorých určovacia žalobca je účinnejšia než právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu.
23.Právny záujem na navrhovanom určení vlastníckeho práva žalobcu je teda daný nutnosťou zosúladenia faktického a užívacieho stavu k spornej časti pozemku so stavom právnym. Ust. § 134 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobre viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti . Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobo faktický stav so stavom právny.
24. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej
držby počas celej zákonom ustanovenej doby.
25.Dobrá viera ako predpoklad oprávnenej držby je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu, z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje ( rozsudok NS SR zo dňa 29. 2.2012 pod sp. zn. 7Cdo/12/2011).
26.Súd prvej inštancie v rámci realizácie predbežného právneho posúdenia veci konštatoval že pre účely posúdenia dôvodnosti žaloby je nevyhnutná identifikácia (stotožnenie) sporného pozemku, teda či tento bol pôvodne súčasťou MPČ XX/XX ktorú mal nadobudnúť jeho právny predchodca kúpnou zmluvou z roku 1957 a nerušene užívať až do svojej smrti v 1982; následne jeho matka ako aj samotný žalobca po jej smrti až do roku 2015 kedy sa mal dozvedieť, že im už sporná časť pozemku vlastnícky nepatrí. Bez uvedenej identifikácie odborne spôsobilým subjektom nie je možné mať za preukázané skutkové tvrdenie žalobcu ako základného predpokladu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v zmysle ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, teda, že sporný pozemok pôvodne tvoril súčasť parcely MPČ XX/XX ktorú nerušene užívali jeho právni predchodcovia ako aj on sám na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej v januári roku 1957 a následne na základe rozhodnutí o dedičstve. Zároveň v tomto smere by bolo nevyhnutné aj doplniť dokazovanie odborne spôsobilým subjektom ( znalcom-geodetom) za účelom vysvetlenia zmien pôvodnej výmery pozemnoknižnej parcely XX/XX po jej identifikácií v evidencii nehnuteľnosti v rámci konaní o dedičstve. 27.Keďže žalobca dôkaz preukazujúci jeho zásadné skutkové tvrdenie teda , že sporný pozemok tvoril pôvodne súčasť parcely MPČ XX/XX ktorú do svojho vlastníctva nadobudol jeho právny predchodca nepredložil a v tomto smere ani nenavrhol doplniť dokazovanie po realizácií predbežného právneho posúdenia vecí, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. 28.Bez preukázania uvedeného základného skutkového tvrdenia teda, že sporný pozemok je súčasťou pôvodnej parcely MPČ XX/XX už nebolo hospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie za účelom preukázania ďalších predpokladov vydržania v zmysle ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka. 29.Súd prvej inštancie dáva žalobcovi do pozornosti, že v zmysle ustanovenia § 185 CSP môžu súdy vykonávať iba tie dôkazy, ktoré sú navrhnuté strany sporu. Bez návrhu v zmysle ustanovenia § 185 ods. 2 CSP môže súd vykonať iba dôkaz ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov ako aj dôkazy na zistenie či sú splnené procesné podmienky či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné ako aj dôkazy na zistenie cudzieho práva. 30.Žalobca na pojednávaní konanom dňa 17.1.2022 uviedol, že zástupca ktorý aj spracoval žalobu vo veci samej sa nemôže na pojednávanie ustanoviť z dôvodu práceneschopností. V tomto smere však žalobca súdu nepredložil akýkoľvek listinný dôkaz preukazujúci, že zastupovanie v konaní prevzal advokát, alebo občiansky zástupca napriek tomu, že žalobu v konaní podal ešte 19.3.2021 a termín pojednávania mu bol doručený 27.9.2021. Zároveň súdu neboli predložené akékoľvek listiny preukazujúce subjektívne resp. objektívne dôvody prípadnej neúčasti zvoleného právneho zástupcu. Z uvedeného dôvodu potom súd prvej inštancie nemal splnené podmienky pre odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 183 CSP, pričom žalobca samotné odročenie pojednávania ani nenavrhoval. 31.Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32.Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesení, ktoré vydá súdny úradník.
33.O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.