Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 422/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť V. N., zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom

Ivanovičom, Advokátska kancelária, Grösslingová 45, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jej základných práv zaručených a ods. 3 a 48 ods. 2

Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 a 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava II a Bratislavy – mestskej časti Podunajské Biskupice

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. N. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra

2013 doručená sťažnosť V. N. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej prostredníctvom

splnomocneného právneho zástupcu namieta porušenie svojich základných práv zaručených

a 3 a (ďalej len „“),

ods. 1 a 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) a Bratislavy

– mestskej časti Podunajské Biskupice (ďalej len „mestská časť“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že od 14. júna 2013 bola bez jej súhlasu

hospitalizovaná na Psychiatrickej klinike Univerzitnej nemocnice Bratislava. Z uvedeného

dôvodu začal okresný súd z úradnej povinnosti konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia

alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti podľa ustanovení § 191a a nasledujúcich

v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľka uvádza, že jej pre účely konania bol uznesením zo 17. júna 2013

ustanovený opatrovník (mestská časť) a uznesením sp. zn. zo 19. júna 2013

okresný súd rozhodol, že k jej vzatiu do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo

zo zákonných dôvodov.

Sťažovateľka namieta, že jej predmetné uznesenie nebolo doručené a nevyrozumel

ju o ňom ani ustanovený opatrovník, ktorý mal podľa nej chrániť jej záujmy. Sťažovateľka

dôvodí, že o vydanom uznesení sa dozvedela až 18. októbra 2013 prostredníctvom

advokáta, ktorý nahliadnutím do príslušného spisového materiálu zistil, že proti

predmetnému uzneseniu nebol zo strany žiadneho z oprávnených subjektov, teda

ani zo strany ustanoveného opatrovníka, podaný opravný prostriedok.

Sťažovateľka je toho názoru, že postupom okresného súdu a mestskej časti došlo

k porušeniu jej označených práv garantovaných , listinou a dohovorom.

Podľa názoru sťažovateľky postupom okresného súdu, ktorý jej nedoručil uznesenie

sp. zn. zo 19. júna 2013, jej bola odňatá možnosť predniesť svoje výhrady

voči umiestneniu v ústave zdravotníckej starostlivosti. Sťažovateľka tiež namieta,

že opatrovník jej nebol ustanovený z okruhu blízkych osôb, ktoré by mali skutočný záujem

na ochrane jej práv, ale jej bol ustanovený „nečinný“ opatrovník, ktorý sa podľa vyjadrenia

sťažovateľky „nezúčastnil konania, neoboznámil sa so súdnym spisom, nevyjadril

sa k predmetu konania a ani v predmetnej veci nevyužil opravný prostriedok“.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej

sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa V. N., občan SR, podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 3 a čl. 48

ods. 2 ako aj podľa a ods. 3 a Čl. 38 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, bolo postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom

pod sp. zn.: a Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice, ako

opatrovníka sťažovateľa, v konaní vo veci vedenej pred Okresným súdom Bratislava II

pod sp. zn. , porušené.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Bratislava II zrušiť Uznesenie

z 17.06.2013, sp. zn. -5, ako aj Uznesenie z 19.06.2013, sp. zn. -8,

a v tejto veci ďalej konať.

Ústavný súd SR priznáva V. N. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,-

EUR (slovom: desaťtisíc EUR), ktoré je Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice

povinná sťažovateľovi zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd SR priznáva V. N. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,-

EUR (slovom: desaťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný sťažovateľovi

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi V. N. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

275,94 EUR, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho

zástupcu sťažovateľa JUDr. Miroslava Ivanoviča vedený v...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.

V súlade s judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť

okrem iného aj vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ pre nedostatok

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho „práva na spravodlivý súdny proces“

formulujúc pritom námietku porušenia a 3 a ,

a 3 a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru. Porušenie označených článkov

, listiny a dohovoru vidí sťažovateľka v postupe okresného súdu a mestskej časti

v konaní vedenom pod sp. zn. , a to z dôvodu porušenia právnych záruk

zákonného pozbavenia osobnej slobody umiestnením v ústave zdravotníckej starostlivosti.

Právo na osobnú slobodu je garantované . Podmienky pozbavenia

osobnej slobody nedobrovoľným umiestnením jednotlivca alebo jeho držaním v ústave

zdravotníckej starostlivosti upravuje , ktorému svojím obsahom

korešponduje dohovoru. Z označených článkov a dohovoru

vyplývajú právne záruky pozbavenia osobnej slobody, teda garancie určujúce, aby bolo

pozbavenie osobnej slobody „zákonné“ a v súlade s „konaním ustanoveným zákonom“.

Osobitosťou systému ochrany práva na osobnú slobodu je aj to, že okrem záruk výslovne

ustanovených v označených článkoch a dohovoru sa na jeho realizáciu uplatňujú

aj iné práva chránené ďalšími článkami a dohovoru, konkrétne ide predovšetkým

o záruky spravodlivého súdneho procesu, ktoré sú však v a

písm. e) dohovoru priamo implikované.

Inými slovami, zahŕňa základné hmotné a tiež procesné atribúty

základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch

pozbavenia osobnej slobody. Táto súdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie

spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na povahu a účel príslušného konania,

v prípade sťažovateľky konania o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave

zdravotníckej starostlivosti [uvedené platí aj vo vzťahu k čl. 5 ods. 1 dohovoru], a preto sú

na konanie a rozhodovanie súdu o prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave

zdravotníckej starostlivosti aplikovateľné špeciálne ustanovenia

o osobnej slobode, ako aj čl. 5 ods. 1 písm. e) dohovoru, a nie všeobecné ustanovenia čl. 46

ods. 1 a dohovoru.

Ústavný súd zdôrazňuje, že s prihliadnutím na skutočnosť kvalifikovaného právneho

zastúpenia sťažovateľky z hľadiska vymedzenia sťažnostnej námietky príslušným článkom

a dohovoru prihliadal vychádzajúc z princípu viazanosti návrhom na začatie konania

v zmysle ustanovenia na petit sťažnosti, v ktorom

sťažovateľka subsumovala svoje námietky pod a 3, ,

ods. 1 a 3 a čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré však nie sú pre jej prípad

aplikovateľné.

Na základe týchto skutočností odmietol ústavný súd sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú podľa pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi sťažnosťou napadnutým postupom okresného súdu a mestskej

časti v označenom konaní a obsahom a 3 a ,

a 3 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta.

Nad rámec ústavný súd dodáva, že na základe informácií získaných v súčinnosti

s okresným súdom zistil, že aj vlastný obsah námietok sťažovateľky signalizuje ich zjavnú

neopodstatnenosť, keďže v spisovom materiáli týkajúcom sa veci sťažovateľky

(sp. zn. ) sa nachádza doručenka, z ktorej vyplýva, že uznesenie okresného

súdu sp. zn. z 19. júna 2013 odmietla sťažovateľka pri doručovaní prevziať,

čo svojím podpisom na doručenke aj sama potvrdila.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2014