Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 701/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2014

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny

Mochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť L. D., zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom

Scholczom, Krmanova 16, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach a Krajskej prokuratúry

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: VP-75/30-95 a takto

rozhodol:

1. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach a Krajská prokuratúra

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: VP-75/30-95 p o r u š i l i základné právo

L. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajskej prokuratúre v Košiciach p r i k a z u j e konať bez zbytočných

prieťahov.

3. L. D. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),

z ktorej sumy j e Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach p o v i n n é

vyplatiť mu 500 € (slovom päťsto eur) a Krajská prokuratúra v Košiciach j e p o v i n n á

vyplatiť mu 500 € (slovom päťsto eur), a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach a Krajská prokuratúra

v Košiciach s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne nahradiť L. D. trovy konania v sume

275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Ladislava Scholcza, Krmanova 16, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. septembra 2013 doručená sťažnosť L. D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. Ladislavom Scholczom, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského riaditeľstva Policajného

zboru v Košiciach (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) a Krajskej prokuratúry v Košiciach

(ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: VP 75/30-95 (ďalej

len „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že trestné konanie proti nemu a M. M. bolo

začaté uznesením Obvodného úradu vyšetrovania Policajného zboru Košice I ČVS: VP

290/20-95 z 24. apríla 1995 pre trestný čin podvodu vo forme spolupáchateľstva podľa § 9

ods. 2 a a . Krajský prokurátor v Košiciach podal

na obvinených obžalobu 10. novembra 1998 pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 3

písm. a) a ods. 4 . Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

uznesením č. k. -65169 z 25. januára 2000 vec vrátil prokurátorovi na došetrenie,

pričom nariadil vykonanie ďalších dôkazov na objasnenie skutkového stavu veci.

Vzhľadom na dĺžku predmetného vyšetrovania a skutočnosť, že nedošlo k jeho ukončeniu,

podal sťažovateľ 2. novembra 2012 krajskej prokuratúre podnet označený ako

„sťažnosť na prieťahy orgánov činných v trestnom konaní“. Krajská prokuratúra listom

č. k.1 Kv 51/09-351 zo 14. novembra 2012 sťažovateľovi oznámila, že v prebiehajúcom

vyšetrovaní sa realizujú pokyny krajského súdu, v rámci ktorých bola podaná žiadosť

o právnu pomoc z Macedónskej republiky, ktorá dosiaľ nebola vybavená a preto nie je

možné vyšetrovanie ukončiť. Sťažovateľ následne 27. februára 2013 podal Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) „opakovaný podnet

v zmysle o prokuratúre v znení neskorších predpisov“, v ktorom

zdôraznil, že vo vybavení jeho podnetu krajská prokuratúra uvádzala, že realizuje pokyny

krajského súdu, pričom „Uvedené pokyny Krajského súdu Košice boli nariadené v rámci

Uznesenia tohto súdu zo dňa 25. 01. 2000, teda pred trinástimi rokmi, pričom samotné

vyšetrovanie bolo začaté už v roku 1995“. Generálna prokuratúra v odpovedi na opakovaný

podnet sťažovateľa č. k. -5 z 30. apríla 2013 uviedla, že preskúmaním

spisov bola preukázaná dĺžka konania tak, ako ju uvádza sám sťažovateľ, a je spôsobená

napriek enormnej snahe generálnej prokuratúry v spolupráci s Ministerstvom zahraničných

vecí Slovenskej republiky nerealizovaním právnej pomoci Macedónskou republikou,

v dôsledku čoho nie je možné vyšetrovanie ukončiť.

3. Následne s ohľadom na postup orgánov činných v trestnom konaní a vzhľadom

na obsah vybavení podnetov podaných krajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre podal

sťažovateľ ústavnému súdu 24. septembra 2013 sťažnosť, v ktorej namieta porušenie

svojich základných práv a žiada, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví

porušenie jeho práva priznaného a dohovoru krajským

riaditeľstvom a krajskou prokuratúrou, prikáže im vo veci konať bez zbytočných prieťahov,

prizná mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 € a náhradu trov právneho

zastúpenia.

4. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením č. k. -13

z 20. novembra 2013 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

5. K prijatej sťažnosti sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrili krajská

prokuratúra listom č. k. 1/1 Spr 55/13/8800-2 z 20. februára 2014 a krajské riaditeľstvo

listom sp. zn. KRPZ-KE-VO-151-003/2014 z 27. februára 2014.

6. Krajský prokurátor vo svojom vyjadrení uviedol, že v predmetnej veci pôvodne

vykonávala dozor v prípravnom konaní Obvodná prokuratúra Košice I, a podrobne uviedol,

aké úkony ňou boli od vznesenia obvinenia sťažovateľovi v priebehu roku 1995 vykonané.

Vec bola z dôvodu vecnej príslušnosti postúpená krajskej prokuratúre 21. júla 1995, ktorá

od uvedeného dátumu pod sp. zn. vykonávala dozor nad prípravným konaním.

Vo vyjadrení sú podrobne uvedené jednotlivé úkony krajskej prokuratúry v rokoch 1996,

1997 až do 10. novembra 1998, kedy krajskému súdu vo veci bola podaná obžaloba

na obvinených. V období od novembra 1998 do januára 2000 sa spis nachádzal na krajskom

súde, ktorý uznesením č. k. -6519 z 25. januára 2000 rozhodol o vrátení veci

na došetrenie krajskej prokuratúre. Aktivita krajskej prokuratúry v predmetnej veci bola

v ďalšom období zameraná na doplnenie dokazovania a zabezpečenie právnej pomoci

z Macedónskej republiky. Poskytnutý podrobný prehľad obsahuje úkony vykonané krajskou

prokuratúrou v rokoch 2001 až 2014.

K skutočnostiam namietaným v sťažnosti krajský prokurátor uviedol:

„Sťažovateľ založil svoju sťažnosť na domnienke, že ak žiadosť o právnu pomoc

z Macedónskej republiky, ktorej vykonanie uložil Krajský súd v Košiciach nebola vybavená

doposiaľ (24. 9. 2013), tak sa to v dohľadnej dobe nestane. Z uvedenej domnienky

odvodzuje svoje porušenie práva zakotveného v článku 48 ods. 2 SR a

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré aj podrobne

a presvedčivo zdôvodňuje vo svojej sťažnosti. Už zo spracovaného prehľadu úkonov

v predmetnej veci je zrejmé, že ku dňu spracovania tohto stanoviska je požadovaná právna

pomoc z Macedónskej republiky vybavená, predložená a po výsluchu obvinených a zástupcu

poškodených (úkony plánované na 25. – 27. 2. 2014) budú oboznámení s termínom

oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania.

K priebehu vyšetrovania v predmetnej veci uvádzam, že od vznesenia obvinenia

sťažovateľovi 24. 4. 1995 za trestný čin podvodu podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1

a 4 Tr. zákona, pri ktorom mal vylákať 11 000 000,- Sk od 70 000 zákazníkov ním založenej

spoločnosti INTERCOMERC, s. r. o. Košice pod zámienkou predaja tovaru na splátky,

došlo k vypočutiu obvinených, svedkov a 24 172 poškodených, bola vybavená právna pomoc

z Macedónskej republiky v priebehu dvoch rokov a realizácii ďalších úkonov, pričom

10. 11. 1998 bola tunajšou prokuratúrou podaná obžaloba Krajskému súdu v Košiciach.

Uvedená obžaloba bola právoplatne vrátená na došetrenie prokurátorovi

25. 01. 2000 uzneseniami Krajského súdu Košice sp. zn. a Najvyššieho súdu SR

, pričom bolo okrem iných uložené vykonanie právnej pomoci... z Macedónskej

republiky aj v jej nevybavenej časti, pričom Najvyšší súd SR vo svojom odôvodnení

konštatuje: Až po doplnení dokazovania tak, ako to požaduje v podrobných dôvodoch

svojho uznesenia krajský súd (s výnimkou bodov, ktoré sú uvedené v dôvodoch tohto

uznesenia vyššie), bude možné rozhodnúť o prípadnom opätovnom podaní obžaloby na

obvinených L. D. a M. M..

Na základe akceptácie právoplatného právneho názoru boli realizované pokyny

na doplnenie vyšetrovania, pričom 05. 09. 2000 bol podaný podnet na spracovanie žiadosti

o právnu pomoc z Macedónska, 22. 09. 2000 bola spracovaná žiadosť o právu pomoc

Macedónska a po preklade predložená Generálnej prokuratúre SR, pričom 16. 01. 2001

bola požiadaná macedónska strana o jej vybavenie. Z predloženej chronológie úkonov je

zrejmá aktivita medzinárodného oddelenia tunajšej prokuratúry pri urgovaní jej vybavenia.

Vzhľadom na neúspešnosť urgencií na vybavenie právnej pomoci dožiadanou

stranou a nemožnosť splnenia súdom uloženého pokynu iným spôsobom, došlo

k opätovnému spracovaniu podnetu o poskytnutie právnej pomoci 30. 04. 2010, ktorá bola

spracovaná 24. 06. 2010 a po jej preklade a predložení Generálnej prokuratúre SR bola 18.

08. 2010 opätovne zaslaná Ministerstvu spravodlivosti Macedónskej republiky, ktorej

výsledky boli medzinárodnému oddeleniu tunajšej prokuratúry predložené 11. 11. 2013 a po

ich preklade, dozorovému prokurátorovi 18. 12. 2013, ktoré boli nasledovne odstúpené

vyšetrovateľovi za účelom realizácie úkonov smerujúcich ku skončeniu vyšetrovania.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa v priebehu vyšetrovania podarilo ustanoviť

spoločného zástupcu 23 971 poškodeným, čo značne zjednoduší a najmä skráti proces

oboznámenia s výsledkami vyšetrovania, ktoré je plánované v mesiaci marec 2014.

S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že v predmetnej veci bolo limitované

skončenie vyšetrovania vybavením žiadosti o právnu pomoc, ktorej vybavenie bolo

urgované všetkými dostupnými prostriedkami ako aj jej modifikáciou, čo napokon viedlo

k jej vybaveniu macedónskou stranou.

Z uvedeného je nepochybné, že nie svojvoľnou nečinnosťou orgánov prípravného

konania ako tvrdí sťažovateľ bolo zapríčinené trvanie vyšetrovania v predmetnej veci ale

dôsledným plnením právoplatného pokynu súdu s vysloveným právne záväzným právnym

názorom na nevyhnutnosť vybavenia žiadosti o právnu pomoc v Macedónsku.

Napriek namietanej dĺžke konania v predmetnej veci doposiaľ nedošlo zo strany

sťažovateľa k akémukoľvek uspokojeniu nárokov 23 971 stotožnených poškodených.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby ústavný súd upustil

od ústneho pojednávania, nakoľko od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci

a rozhodol:

Sťažnosť L. D. odmietam ako zjavne neopodstatnenú.“

7. Krajské riaditeľstvo vo svojom vyjadrení poukázalo na tieto relevantné

skutočnosti:

„K skutočnostiam namietanými sťažovateľom (dĺžka trvania vyšetrovania) je

potrebné uviesť, že po vykonaní vyšetrovania vzhľadom na dôkaznú situáciu bol dňa

27. 03. 1998 vyšetrovateľom Policajného zboru podaný návrh na podanie obžaloby vo veci

obvinených L. D. a M. M. vo veci trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva podľa

k , , a trestného činu

ohrozenia devízového hospodárstva podľa ,

účinného v čase spáchania skutku. Následne Krajskou prokuratúrou Košice bola dňa

10. 11. 1998 podaná obžaloba na Krajský súd v Košiciach, ktorý svojím rozhodnutím zo dňa

25. 01. 2000 vrátil vec prokurátorovi na došetrenie s určením konkrétnych úloh a taktiež

potrebou doplnenia právnej pomoci. Z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že

len po takto doplnenom dokazovaní, resp. vykonaní ďalších dôkazov, ktorých potreba

vyvstane v súvislosti s doplnením dokazovania bude možné rozhodnúť o ďalšom postupe

vo veci.

Dozorujúci krajský prokurátor Krajskej prokuratúry Košice podal v danej veci

sťažnosť týkajúcu sa vrátenia veci na došetrenie, ktorú odôvodnil okrem iného aj tým, že

skutočnosť, že v tejto trestnej veci nebola podaná obžaloba aj na ostatných dvoch členov

tohto zoskupenia, resp. že títo ešte neboli doposiaľ ani stotožnení, neprekáža, aby

protiprávne konanie obvinených L. D. a M. M. už v tomto konaní, ktoré je vedené len

proti nim, pri splnení všetkých zákonných podmienok súd kvalifikoval ako trestný čin

podvodu a nebude vyčkávať na podanie obžaloby na ostatných členov organizovanej

skupiny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 20. 04. 2000 sťažnosť

krajského prokurátora Krajskej prokuratúry Košice zamietol, pričom okrem potvrdenia

bodov, ktoré je potrebné vykonať v súvislosti s vrátením veci na došetrenie poukázal

aj na doplnenie vykonania všetkých bodov dožiadania o právnej pomoci, nakoľko toto bolo

splnené len čiastočne. Z uznesenia taktiež vyplynulo, že až po doplnení dokazovania tak,

ako to požaduje v podrobných dôvodoch svojho uznesenia krajský súd, bude možné

rozhodnúť o prípadnom opätovnom podaní obžaloby na obvinených L. D. a M. M..

Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 04. 2000.

Krajská prokuratúra Košice v zmysle uvedeného a v nadväznosti na uznesenie

Krajského súdu Košice vydala pokyn na doplnenie vyšetrovania. Všetky body vyplývajúce

z obsahu rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach boli podrobne obsiahnuté v predmetnom

pokyne a predovšetkým bol daný pokyn, v čo najkratšom čase spracovať podnet na podanie

žiadosti o právnu pomoc do Macedónskej republiky týkajúcu sa doposiaľ nevykonaných

bodov.

Dňa 22. 09. 2000 bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci do Macedónskej

republiky v zmysle vyššie uvedeného. Následne došlo k viacerým urgenciám týkajúcich sa

spracovania právnej pomoci o požadované body, bez ktorých nie je možné vec ukončiť.

Opakovane 24. 06. 2010 bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci

do Macedónskej republiky o už spomenuté body.

Výsledky právnej pomoci aj napriek viacerým urgenciám a opakovaným žiadostiam

boli doručené až v novembri 2013 a následne ešte v decembri roku 2013. Po vykonaní

záverečných procesných úkonov v zmysle ustanovení je možné vec

ukončiť v priebehu mesiacov marec – apríl 2014 návrhom na podanie obžaloby.

Je možné konštatovať, že vyšetrovanie aj napriek vykonaniu a splneniu všetkých

bodov, ktoré boli predmetom vrátenia veci do vyšetrovania nebolo možné ukončiť, nakoľko

bez obdržania výsledkov právnej pomoci nebolo možné v zmysle vyjadrení Krajského súdu

v Košiciach a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opätovne prejednať podanú obžalobu.

Po obdržaní pokynu na doplnenie vyšetrovania boli všetky body vyplývajúce

z obsahu rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v priebehu ďalšieho vyšetrovania

splnené. V zmysle ustanovenia , vzhľadom k potrebe

rýchleho priebehu trestného stíhania a vzhľadom na veľký počet poškodených, ktorých

počet po spracovaní zápisníc o výsluchu svedka – poškodeného predstavoval celkovo

23.962 mien, bolo potrebné ustanoviť spoločného zástupcu poškodených. Vo veci bol

zaistený nárok poškodených na majetku obvinených, ktorý v súčasnosti v rámci zaistených

prostriedkov na bankovom účte Intercomerc Slovakia s. r. o. je vo výške 131.420,06 Eur.

Na základe uvedeného možno vyjadriť presvedčenie, že vyšetrovateľom Policajného

zboru konajúcim v predmetnej veci nedošlo k porušeniu sťažovateľom uvádzaných práv,

nakoľko tento pri vedení vyšetrovania postupoval v zmysle ustanovení

a s poukazom na pokyny Krajskej prokuratúry Košice. V zmysle

ods. 1 dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného

stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.“ K tomuto vyjadreniu pripojilo

krajské riaditeľstvo podrobný chronologický prehľad vo veci uskutočnených úkonov.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

9. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. ).

10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v trestnom konaní prípravnom na rozdiel od trestného konania súdneho je podľa názoru

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná

na základe uznesenia o vznesení obvinenia proti nej. Právna neistota sa týka toho, či orgán

činný v prípravnom konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie obžaloby alebo

navrhne, v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní, iný spôsob

konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania.

11. predpokladá, že v prípravnom konaní môže dochádzať

aj k prieťahom. Preto je v počas konania v trestnej veci sťažovateľa

ustanovené, že obvinený a poškodený majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania

žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo chyby v postupe

vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú

treba prokurátorovi ihneď predložiť, musí prokurátor bez meškania vybaviť. O výsledku

preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.

Sťažovateľ podal krajskej prokuratúre 2. novembra 2012 sťažnosť na prieťahy

orgánov činných v trestnom konaní. Krajská prokuratúra vybavila jeho sťažnosť

„vyrozumením“ č. k. -351 zo 14. novembra 2012, v ktorom uviedla, že vo veci

sa realizujú pokyny krajského súdu, ktoré podmieňujú ukončenie vyšetrovania, pričom

vyšetrovanie nebolo možné ukončiť, pretože vo veci nebola vybavená žiadosť o poskytnutie

právnej pomoci z Macedónskej republiky. Následne podal sťažovateľ opakovaný

podnet generálnej prokuratúre 27. februára 2013 a namietal ním doterajšiu dĺžku

trestného konania. Generálna prokuratúra v odpovedi na opakovaný podnet

sťažovateľa č. k. -5 z 30. apríla 2013 uviedla, že preskúmaním spisov bola

preukázaná dĺžka konania tak, ako ju uvádza sťažovateľ, vyšetrovanie však nie je možné

ukončiť pre nerealizovanie právnej pomoci Macedónskou republikou.

12. K odstráneniu právnej neistoty v trestnom konaní prípravnom preto dochádza až

takým rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí bez toho, aby pokračovalo v trestnom

konaní súdnom, alebo sa vydá rozhodnutie, na základe ktorého trestné konanie prípravné

končí podaním návrhu na obžalobu trestne stíhanej osoby.

13. Otázku existencie zbytočných prieťahov v trestnom konaní prípravnom

a porušenia základného práva podľa (i práva podľa

dohovoru) ústavný súd skúmal vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím

najmä na skutkovú a právnu zložitosť veci (1), správanie sťažovateľa (2) a postup krajského

riaditeľstva a krajskej prokuratúry (3).

13.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že trestná vec

sťažovateľa nie je po právnej stránke zložitá. Iná je však situácia, pokiaľ ide o skutkovú

zložitosť veci, ktorá mohla spočívať najmä v rozsiahlom dokazovaní a výsluchoch

poškodených (najmenej 24 798 osôb), a predovšetkým potrebu vykonania úkonov

dožiadaním právnej pomoci z Macedónskej republiky. Ústavný súd konštatuje, že

zo skutočností uvedených krajským riaditeľstvom vyplýva, že výsluchy poškodených -

svedkov boli vykonané v období od 24. apríla 1995 do 18. septembra 1997 v počte

24 798 zápisníc. Dĺžka konania bola nepochybne ovplyvnená neposkytnutím právnej

pomoci Macedónskou republikou, keď žiadosť vypracovaná krajským riaditeľstvom

v súlade s pokynmi krajského súdu bola vypracovaná 22. septembra 2000 a k jej úplnému

poskytnutiu došlo až 7. januára 2014. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajské

riaditeľstvo i krajská prokuratúra dospeli k záveru, že v uvedenej veci nedošlo k prieťahom

v konaní nečinnosťou orgánov činných v trestnom konaní, a preto sťažnosť považujú

za zjavne neopodstatnenú.

13.2 Pri hodnotení preskúmavanej veci podľa ďalšieho kritéria, teda správania

sťažovateľa, ústavný súd zo sťažnosti a chronologických úkonov z vyšetrovacieho spisu

nezistil, že by sa sťažovateľ podieľal na zbytočných prieťahoch v konaní, a ani orgány činné

v trestnom konaní nevyjadrili ku správaniu sťažovateľa žiadne námietky.

13.3 V rámci tretieho kritéria pre posudzovanie sťažnosti na prieťahy v konaní sa

ústavný súd zaoberal postupom krajského riaditeľstva a krajskej prokuratúry v napadnutom

konaní. Ústavný súd uvádza, že trestné konanie v prípravnom štádiu konania trvá celkovo

viac ako 20 rokov. Prvé obdobie konania (vec dozorovala Okresná prokuratúra

Košice I pod sp. zn. ) je datované od 24. apríla 1995 od vznesenia obvinenia

sťažovateľovi. Dňa 21. júla 1995 bola vec postúpená z dôvodu vecnej príslušnosti krajskej

prokuratúre, kde je vedená pod sp. zn. . Úkony v roku 1995 boli vykonávané

plynule, 24. októbra 1995 bola požiadaná o poskytnutie právnej pomoci Macedónska

republika, ktorá ju poskytla v júni 1997. Dňa 10. novembra 1998 bola podaná na krajský

súd obžaloba na sťažovateľa. Tu sa spis nachádzal celkovo (vrátane vybavenia sťažnosti

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) v období od novembra 1998

do januára 2000. Krajský súd uznesením č. k. -6519 z 25. januára 2000 vrátil vec

prokurátorovi na došetrenie, pričom k zásadným prieťahom vo veci došlo v období po tomto

dátume.

Ústavný súd vzhľadom na dĺžku doterajšieho konania a počet vykonaných úkonov

neuvádza ich podrobnú chronológiu. Za zásadnú skutočnosť pre vrátenie veci na došetrenie

považoval krajský súd nedostatočne poskytnutú právnu pomoc z Macedónskej republiky,

v dôsledku čoho bola 22. septembra 2000 vypracovaná nová žiadosť. Práve požiadavka

na poskytnutie právnej pomoci mala zásadný vplyv na celkovú dĺžku konania. Jej

zabezpečenie trvalo takmer 14 rokov, pričom aktivita krajského riaditeľstva i krajskej

prokuratúry v období rokov 2003 až 2008 stagnovala (rok 2004 bez akéhokoľvek

úkonu), k zaktívneniu činnosti oboch orgánov došlo po 8. apríli 2009 po zmene vo veci

konajúceho referenta, zabezpečení spolupráce s EUROJUSTOM a modifikácii žiadosti

o poskytnutie právnej pomoci z 24. júna 2010. Podľa zistení ústavného súdu (po podaní

ústavnej sťažnosti) vo veci bola poskytnutá právna pomoc z Macedónskej republiky

6. novembra 2013 a 14. januára 2014 a 30. mája 2014, následne bol spracovaný návrh

na podanie obžaloby a 4. júla 2014 doručený krajskej prokuratúre.

Podľa zistení ústavného súdu bolo konanie v predmetnej veci poznačené obdobím

nečinnosti, ale predovšetkým neefektívnou činnosťou krajského riaditeľstva i krajskej

prokuratúry, keď sa pôvodne za takmer 10 rokov nepodarilo zabezpečiť právnu pomoc

z Macedónskej republiky a po prijatí opatrení došlo k jej poskytnutiu za 3 roky, v dôsledku

čoho bolo možné ukončiť fázu vyšetrovania a podať návrh na obžalobu.

14. Ústavný súd bez akýchkoľvek pochybností dospel k názoru, že

doterajším postupom krajského riaditeľstva i krajskej prokuratúry v konaní vedenom

pod sp. zn. ČVS: VP-75/30-95 už len z dôvodu celkového trvania tohto vyšetrovacieho

konania takmer 20 rokov (ktoré sa v súčasnosti nachádza v štádiu podania návrhu

na obžalobu) došlo k porušeniu došlo sťažovateľovho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku).

15. Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou

nečinnosťou vo veci konal. Vzhľadom na súčasný stav v trestnom konaní ústavný súd

zároveň prikázal krajskej prokuratúre konať vo veci bez zbytočných prieťahov (bod 2

výroku).

16. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia ak sa

sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

17. Sťažovateľ žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €

z dôvodu, že podľa jeho názoru na dovŕšenie ochrany jeho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 nepostačuje iba deklarácia porušenia práva orgánmi činnými v trestnom

konaní, pretože sa po celé obdobie konania v jeho veci nachádza v postavení obvineného

z trestného činu ekonomického charakteru, čo mu významným spôsobom a komplexne

ovplyvnilo jeho život a pretrvávajúca psychická záťaž vyústila do problémov, ktoré viedli

k úplnému nervovému vyčerpaniu vyžadujúcemu si trvalú medikamentóznu liečbu.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na

okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd predo uznal

za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia jeho práv považuje za primerané v sume 1 000 €.

18. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Vzhľadom na to, že ústavný súd konštatoval, že k prieťahom v konaní

došlo postupom krajského riaditeľstva i krajskej prokuratúry, zaviazal na uhradenie

primeraného finančného zadosťučinenia oba orgány (bod 3 výroku).

19. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ, v konaní

pred ústavným súdom zastúpený advokátom, bol vo veci úspešný, a preto bolo potrebné

rozhodnúť o úhrade trov konania. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania

pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013

(prevzatie a príprava zastupovania a písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu). Za tieto

úkony patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,81 €

[v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a), b) a § 16 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov] v sume 275,94 €

(bod 4 výroku).

20. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014