Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 701/2013
PDF · 290.69 KB
No categories available
I. ÚS 701/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2014
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny
Mochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť L. D., zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom
Scholczom, Krmanova 16, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach a Krajskej prokuratúry
v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: VP-75/30-95 a takto
rozhodol:
1. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach a Krajská prokuratúra
v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: VP-75/30-95 p o r u š i l i základné právo
L. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Krajskej prokuratúre v Košiciach p r i k a z u j e konať bez zbytočných
prieťahov.
3. L. D. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),
z ktorej sumy j e Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach p o v i n n é
vyplatiť mu 500 € (slovom päťsto eur) a Krajská prokuratúra v Košiciach j e p o v i n n á
vyplatiť mu 500 € (slovom päťsto eur), a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach a Krajská prokuratúra
v Košiciach s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne nahradiť L. D. trovy konania v sume
275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Ladislava Scholcza, Krmanova 16, Košice, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
24. septembra 2013 doručená sťažnosť L. D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátom JUDr. Ladislavom Scholczom, ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Košiciach (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) a Krajskej prokuratúry v Košiciach
(ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: VP 75/30-95 (ďalej
len „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že trestné konanie proti nemu a M. M. bolo
začaté uznesením Obvodného úradu vyšetrovania Policajného zboru Košice I ČVS: VP
290/20-95 z 24. apríla 1995 pre trestný čin podvodu vo forme spolupáchateľstva podľa § 9
ods. 2 a § 250 ods. 1 a 4 Trestného zákona. Krajský prokurátor v Košiciach podal
na obvinených obžalobu 10. novembra 1998 pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 3
písm. a) a ods. 4 Trestného zákona. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
uznesením č. k. 1 T 52/98-65169 z 25. januára 2000 vec vrátil prokurátorovi na došetrenie,
pričom nariadil vykonanie ďalších dôkazov na objasnenie skutkového stavu veci.
Vzhľadom na dĺžku predmetného vyšetrovania a skutočnosť, že nedošlo k jeho ukončeniu,
podal sťažovateľ 2. novembra 2012 krajskej prokuratúre podnet označený ako
„sťažnosť na prieťahy orgánov činných v trestnom konaní“. Krajská prokuratúra listom
č. k.1 Kv 51/09-351 zo 14. novembra 2012 sťažovateľovi oznámila, že v prebiehajúcom
vyšetrovaní sa realizujú pokyny krajského súdu, v rámci ktorých bola podaná žiadosť
o právnu pomoc z Macedónskej republiky, ktorá dosiaľ nebola vybavená a preto nie je
možné vyšetrovanie ukončiť. Sťažovateľ následne 27. februára 2013 podal Generálnej
prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) „opakovaný podnet
v zmysle § 34 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov“, v ktorom
zdôraznil, že vo vybavení jeho podnetu krajská prokuratúra uvádzala, že realizuje pokyny
krajského súdu, pričom „Uvedené pokyny Krajského súdu Košice boli nariadené v rámci
Uznesenia tohto súdu zo dňa 25. 01. 2000, teda pred trinástimi rokmi, pričom samotné
vyšetrovanie bolo začaté už v roku 1995“. Generálna prokuratúra v odpovedi na opakovaný
podnet sťažovateľa č. k. IV/3 GPt 180/13-5 z 30. apríla 2013 uviedla, že preskúmaním
spisov bola preukázaná dĺžka konania tak, ako ju uvádza sám sťažovateľ, a je spôsobená
napriek enormnej snahe generálnej prokuratúry v spolupráci s Ministerstvom zahraničných
vecí Slovenskej republiky nerealizovaním právnej pomoci Macedónskou republikou,
v dôsledku čoho nie je možné vyšetrovanie ukončiť.
3. Následne s ohľadom na postup orgánov činných v trestnom konaní a vzhľadom
na obsah vybavení podnetov podaných krajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre podal
sťažovateľ ústavnému súdu 24. septembra 2013 sťažnosť, v ktorej namieta porušenie
svojich základných práv a žiada, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví
porušenie jeho práva priznaného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru krajským
riaditeľstvom a krajskou prokuratúrou, prikáže im vo veci konať bez zbytočných prieťahov,
prizná mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 € a náhradu trov právneho
zastúpenia.
4. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením č. k. I. ÚS 701/2013-13
z 20. novembra 2013 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.
5. K prijatej sťažnosti sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrili krajská
prokuratúra listom č. k. 1/1 Spr 55/13/8800-2 z 20. februára 2014 a krajské riaditeľstvo
listom sp. zn. KRPZ-KE-VO-151-003/2014 z 27. februára 2014.
6. Krajský prokurátor vo svojom vyjadrení uviedol, že v predmetnej veci pôvodne
vykonávala dozor v prípravnom konaní Obvodná prokuratúra Košice I, a podrobne uviedol,
aké úkony ňou boli od vznesenia obvinenia sťažovateľovi v priebehu roku 1995 vykonané.
Vec bola z dôvodu vecnej príslušnosti postúpená krajskej prokuratúre 21. júla 1995, ktorá
od uvedeného dátumu pod sp. zn. 2 Kv 66/95 vykonávala dozor nad prípravným konaním.
Vo vyjadrení sú podrobne uvedené jednotlivé úkony krajskej prokuratúry v rokoch 1996,
1997 až do 10. novembra 1998, kedy krajskému súdu vo veci bola podaná obžaloba
na obvinených. V období od novembra 1998 do januára 2000 sa spis nachádzal na krajskom
súde, ktorý uznesením č. k. 1 T 52/98-6519 z 25. januára 2000 rozhodol o vrátení veci
na došetrenie krajskej prokuratúre. Aktivita krajskej prokuratúry v predmetnej veci bola
v ďalšom období zameraná na doplnenie dokazovania a zabezpečenie právnej pomoci
z Macedónskej republiky. Poskytnutý podrobný prehľad obsahuje úkony vykonané krajskou
prokuratúrou v rokoch 2001 až 2014.
K skutočnostiam namietaným v sťažnosti krajský prokurátor uviedol:
„Sťažovateľ založil svoju sťažnosť na domnienke, že ak žiadosť o právnu pomoc
z Macedónskej republiky, ktorej vykonanie uložil Krajský súd v Košiciach nebola vybavená
doposiaľ (24. 9. 2013), tak sa to v dohľadnej dobe nestane. Z uvedenej domnienky
odvodzuje svoje porušenie práva zakotveného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré aj podrobne
a presvedčivo zdôvodňuje vo svojej sťažnosti. Už zo spracovaného prehľadu úkonov
v predmetnej veci je zrejmé, že ku dňu spracovania tohto stanoviska je požadovaná právna
pomoc z Macedónskej republiky vybavená, predložená a po výsluchu obvinených a zástupcu
poškodených (úkony plánované na 25. – 27. 2. 2014) budú oboznámení s termínom
oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania.
K priebehu vyšetrovania v predmetnej veci uvádzam, že od vznesenia obvinenia
sťažovateľovi 24. 4. 1995 za trestný čin podvodu podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1
a 4 Tr. zákona, pri ktorom mal vylákať 11 000 000,- Sk od 70 000 zákazníkov ním založenej
spoločnosti INTERCOMERC, s. r. o. Košice pod zámienkou predaja tovaru na splátky,
došlo k vypočutiu obvinených, svedkov a 24 172 poškodených, bola vybavená právna pomoc
z Macedónskej republiky v priebehu dvoch rokov a realizácii ďalších úkonov, pričom
10. 11. 1998 bola tunajšou prokuratúrou podaná obžaloba Krajskému súdu v Košiciach.
Uvedená obžaloba bola právoplatne vrátená na došetrenie prokurátorovi
25. 01. 2000 uzneseniami Krajského súdu Košice sp. zn. 1 T 52/98 a Najvyššieho súdu SR
3 To 14/2000, pričom bolo okrem iných uložené vykonanie právnej pomoci... z Macedónskej
republiky aj v jej nevybavenej časti, pričom Najvyšší súd SR vo svojom odôvodnení
konštatuje: Až po doplnení dokazovania tak, ako to požaduje v podrobných dôvodoch
svojho uznesenia krajský súd (s výnimkou bodov, ktoré sú uvedené v dôvodoch tohto
uznesenia vyššie), bude možné rozhodnúť o prípadnom opätovnom podaní obžaloby na
obvinených L. D. a M. M..
Na základe akceptácie právoplatného právneho názoru boli realizované pokyny
na doplnenie vyšetrovania, pričom 05. 09. 2000 bol podaný podnet na spracovanie žiadosti
o právnu pomoc z Macedónska, 22. 09. 2000 bola spracovaná žiadosť o právu pomoc
Macedónska a po preklade predložená Generálnej prokuratúre SR, pričom 16. 01. 2001
bola požiadaná macedónska strana o jej vybavenie. Z predloženej chronológie úkonov je
zrejmá aktivita medzinárodného oddelenia tunajšej prokuratúry pri urgovaní jej vybavenia.
Vzhľadom na neúspešnosť urgencií na vybavenie právnej pomoci dožiadanou
stranou a nemožnosť splnenia súdom uloženého pokynu iným spôsobom, došlo
k opätovnému spracovaniu podnetu o poskytnutie právnej pomoci 30. 04. 2010, ktorá bola
spracovaná 24. 06. 2010 a po jej preklade a predložení Generálnej prokuratúre SR bola 18.
08. 2010 opätovne zaslaná Ministerstvu spravodlivosti Macedónskej republiky, ktorej
výsledky boli medzinárodnému oddeleniu tunajšej prokuratúry predložené 11. 11. 2013 a po
ich preklade, dozorovému prokurátorovi 18. 12. 2013, ktoré boli nasledovne odstúpené
vyšetrovateľovi za účelom realizácie úkonov smerujúcich ku skončeniu vyšetrovania.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa v priebehu vyšetrovania podarilo ustanoviť
spoločného zástupcu 23 971 poškodeným, čo značne zjednoduší a najmä skráti proces
oboznámenia s výsledkami vyšetrovania, ktoré je plánované v mesiaci marec 2014.
S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že v predmetnej veci bolo limitované
skončenie vyšetrovania vybavením žiadosti o právnu pomoc, ktorej vybavenie bolo
urgované všetkými dostupnými prostriedkami ako aj jej modifikáciou, čo napokon viedlo
k jej vybaveniu macedónskou stranou.
Z uvedeného je nepochybné, že nie svojvoľnou nečinnosťou orgánov prípravného
konania ako tvrdí sťažovateľ bolo zapríčinené trvanie vyšetrovania v predmetnej veci ale
dôsledným plnením právoplatného pokynu súdu s vysloveným právne záväzným právnym
názorom na nevyhnutnosť vybavenia žiadosti o právnu pomoc v Macedónsku.
Napriek namietanej dĺžke konania v predmetnej veci doposiaľ nedošlo zo strany
sťažovateľa k akémukoľvek uspokojeniu nárokov 23 971 stotožnených poškodených.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby ústavný súd upustil
od ústneho pojednávania, nakoľko od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci
a rozhodol:
Sťažnosť L. D. odmietam ako zjavne neopodstatnenú.“
7. Krajské riaditeľstvo vo svojom vyjadrení poukázalo na tieto relevantné
skutočnosti:
„K skutočnostiam namietanými sťažovateľom (dĺžka trvania vyšetrovania) je
potrebné uviesť, že po vykonaní vyšetrovania vzhľadom na dôkaznú situáciu bol dňa
27. 03. 1998 vyšetrovateľom Policajného zboru podaný návrh na podanie obžaloby vo veci
obvinených L. D. a M. M. vo veci trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva podľa
§ 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona a trestného činu
ohrozenia devízového hospodárstva podľa § 146 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona
účinného v čase spáchania skutku. Následne Krajskou prokuratúrou Košice bola dňa
10. 11. 1998 podaná obžaloba na Krajský súd v Košiciach, ktorý svojím rozhodnutím zo dňa
25. 01. 2000 vrátil vec prokurátorovi na došetrenie s určením konkrétnych úloh a taktiež
potrebou doplnenia právnej pomoci. Z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že
len po takto doplnenom dokazovaní, resp. vykonaní ďalších dôkazov, ktorých potreba
vyvstane v súvislosti s doplnením dokazovania bude možné rozhodnúť o ďalšom postupe
vo veci.
Dozorujúci krajský prokurátor Krajskej prokuratúry Košice podal v danej veci
sťažnosť týkajúcu sa vrátenia veci na došetrenie, ktorú odôvodnil okrem iného aj tým, že
skutočnosť, že v tejto trestnej veci nebola podaná obžaloba aj na ostatných dvoch členov
tohto zoskupenia, resp. že títo ešte neboli doposiaľ ani stotožnení, neprekáža, aby
protiprávne konanie obvinených L. D. a M. M. už v tomto konaní, ktoré je vedené len
proti nim, pri splnení všetkých zákonných podmienok súd kvalifikoval ako trestný čin
podvodu a nebude vyčkávať na podanie obžaloby na ostatných členov organizovanej
skupiny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 20. 04. 2000 sťažnosť
krajského prokurátora Krajskej prokuratúry Košice zamietol, pričom okrem potvrdenia
bodov, ktoré je potrebné vykonať v súvislosti s vrátením veci na došetrenie poukázal
aj na doplnenie vykonania všetkých bodov dožiadania o právnej pomoci, nakoľko toto bolo
splnené len čiastočne. Z uznesenia taktiež vyplynulo, že až po doplnení dokazovania tak,
ako to požaduje v podrobných dôvodoch svojho uznesenia krajský súd, bude možné
rozhodnúť o prípadnom opätovnom podaní obžaloby na obvinených L. D. a M. M..
Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 04. 2000.
Krajská prokuratúra Košice v zmysle uvedeného a v nadväznosti na uznesenie
Krajského súdu Košice vydala pokyn na doplnenie vyšetrovania. Všetky body vyplývajúce
z obsahu rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach boli podrobne obsiahnuté v predmetnom
pokyne a predovšetkým bol daný pokyn, v čo najkratšom čase spracovať podnet na podanie
žiadosti o právnu pomoc do Macedónskej republiky týkajúcu sa doposiaľ nevykonaných
bodov.
Dňa 22. 09. 2000 bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci do Macedónskej
republiky v zmysle vyššie uvedeného. Následne došlo k viacerým urgenciám týkajúcich sa
spracovania právnej pomoci o požadované body, bez ktorých nie je možné vec ukončiť.
Opakovane 24. 06. 2010 bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci
do Macedónskej republiky o už spomenuté body.
Výsledky právnej pomoci aj napriek viacerým urgenciám a opakovaným žiadostiam
boli doručené až v novembri 2013 a následne ešte v decembri roku 2013. Po vykonaní
záverečných procesných úkonov v zmysle ustanovení Trestného poriadku je možné vec
ukončiť v priebehu mesiacov marec – apríl 2014 návrhom na podanie obžaloby.
Je možné konštatovať, že vyšetrovanie aj napriek vykonaniu a splneniu všetkých
bodov, ktoré boli predmetom vrátenia veci do vyšetrovania nebolo možné ukončiť, nakoľko
bez obdržania výsledkov právnej pomoci nebolo možné v zmysle vyjadrení Krajského súdu
v Košiciach a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opätovne prejednať podanú obžalobu.
Po obdržaní pokynu na doplnenie vyšetrovania boli všetky body vyplývajúce
z obsahu rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v priebehu ďalšieho vyšetrovania
splnené. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 Trestného poriadku, vzhľadom k potrebe
rýchleho priebehu trestného stíhania a vzhľadom na veľký počet poškodených, ktorých
počet po spracovaní zápisníc o výsluchu svedka – poškodeného predstavoval celkovo
23.962 mien, bolo potrebné ustanoviť spoločného zástupcu poškodených. Vo veci bol
zaistený nárok poškodených na majetku obvinených, ktorý v súčasnosti v rámci zaistených
prostriedkov na bankovom účte Intercomerc Slovakia s. r. o. je vo výške 131.420,06 Eur.
Na základe uvedeného možno vyjadriť presvedčenie, že vyšetrovateľom Policajného
zboru konajúcim v predmetnej veci nedošlo k porušeniu sťažovateľom uvádzaných práv,
nakoľko tento pri vedení vyšetrovania postupoval v zmysle ustanovení Trestného zákona
a Trestného poriadku s poukazom na pokyny Krajskej prokuratúry Košice. V zmysle § 230
ods. 1 Trestného poriadku dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného
stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.“ K tomuto vyjadreniu pripojilo
krajské riaditeľstvo podrobný chronologický prehľad vo veci uskutočnených úkonov.
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože
po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že
od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98).
10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v trestnom konaní prípravnom na rozdiel od trestného konania súdneho je podľa názoru
ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná
na základe uznesenia o vznesení obvinenia proti nej. Právna neistota sa týka toho, či orgán
činný v prípravnom konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie obžaloby alebo
navrhne, v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní, iný spôsob
konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania.
11. Trestný poriadok predpokladá, že v prípravnom konaní môže dochádzať
aj k prieťahom. Preto je v Trestnom poriadku počas konania v trestnej veci sťažovateľa
ustanovené, že obvinený a poškodený majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania
žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo chyby v postupe
vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú
treba prokurátorovi ihneď predložiť, musí prokurátor bez meškania vybaviť. O výsledku
preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.
Sťažovateľ podal krajskej prokuratúre 2. novembra 2012 sťažnosť na prieťahy
orgánov činných v trestnom konaní. Krajská prokuratúra vybavila jeho sťažnosť
„vyrozumením“ č. k. 1 Kv 51/09-351 zo 14. novembra 2012, v ktorom uviedla, že vo veci
sa realizujú pokyny krajského súdu, ktoré podmieňujú ukončenie vyšetrovania, pričom
vyšetrovanie nebolo možné ukončiť, pretože vo veci nebola vybavená žiadosť o poskytnutie
právnej pomoci z Macedónskej republiky. Následne podal sťažovateľ opakovaný
podnet generálnej prokuratúre 27. februára 2013 a namietal ním doterajšiu dĺžku
trestného konania. Generálna prokuratúra v odpovedi na opakovaný podnet
sťažovateľa č. k. IV/3 GPt 180/13-5 z 30. apríla 2013 uviedla, že preskúmaním spisov bola
preukázaná dĺžka konania tak, ako ju uvádza sťažovateľ, vyšetrovanie však nie je možné
ukončiť pre nerealizovanie právnej pomoci Macedónskou republikou.
12. K odstráneniu právnej neistoty v trestnom konaní prípravnom preto dochádza až
takým rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí bez toho, aby pokračovalo v trestnom
konaní súdnom, alebo sa vydá rozhodnutie, na základe ktorého trestné konanie prípravné
končí podaním návrhu na obžalobu trestne stíhanej osoby.
13. Otázku existencie zbytočných prieťahov v trestnom konaní prípravnom
a porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru) ústavný súd skúmal vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím
najmä na skutkovú a právnu zložitosť veci (1), správanie sťažovateľa (2) a postup krajského
riaditeľstva a krajskej prokuratúry (3).
13.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že trestná vec
sťažovateľa nie je po právnej stránke zložitá. Iná je však situácia, pokiaľ ide o skutkovú
zložitosť veci, ktorá mohla spočívať najmä v rozsiahlom dokazovaní a výsluchoch
poškodených (najmenej 24 798 osôb), a predovšetkým potrebu vykonania úkonov
dožiadaním právnej pomoci z Macedónskej republiky. Ústavný súd konštatuje, že
zo skutočností uvedených krajským riaditeľstvom vyplýva, že výsluchy poškodených -
svedkov boli vykonané v období od 24. apríla 1995 do 18. septembra 1997 v počte
24 798 zápisníc. Dĺžka konania bola nepochybne ovplyvnená neposkytnutím právnej
pomoci Macedónskou republikou, keď žiadosť vypracovaná krajským riaditeľstvom
v súlade s pokynmi krajského súdu bola vypracovaná 22. septembra 2000 a k jej úplnému
poskytnutiu došlo až 7. januára 2014. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajské
riaditeľstvo i krajská prokuratúra dospeli k záveru, že v uvedenej veci nedošlo k prieťahom
v konaní nečinnosťou orgánov činných v trestnom konaní, a preto sťažnosť považujú
za zjavne neopodstatnenú.
13.2 Pri hodnotení preskúmavanej veci podľa ďalšieho kritéria, teda správania
sťažovateľa, ústavný súd zo sťažnosti a chronologických úkonov z vyšetrovacieho spisu
nezistil, že by sa sťažovateľ podieľal na zbytočných prieťahoch v konaní, a ani orgány činné
v trestnom konaní nevyjadrili ku správaniu sťažovateľa žiadne námietky.
13.3 V rámci tretieho kritéria pre posudzovanie sťažnosti na prieťahy v konaní sa
ústavný súd zaoberal postupom krajského riaditeľstva a krajskej prokuratúry v napadnutom
konaní. Ústavný súd uvádza, že trestné konanie v prípravnom štádiu konania trvá celkovo
viac ako 20 rokov. Prvé obdobie konania (vec dozorovala Okresná prokuratúra
Košice I pod sp. zn. 1 Pv 198/95) je datované od 24. apríla 1995 od vznesenia obvinenia
sťažovateľovi. Dňa 21. júla 1995 bola vec postúpená z dôvodu vecnej príslušnosti krajskej
prokuratúre, kde je vedená pod sp. zn. 2 Kv 66/95. Úkony v roku 1995 boli vykonávané
plynule, 24. októbra 1995 bola požiadaná o poskytnutie právnej pomoci Macedónska
republika, ktorá ju poskytla v júni 1997. Dňa 10. novembra 1998 bola podaná na krajský
súd obžaloba na sťažovateľa. Tu sa spis nachádzal celkovo (vrátane vybavenia sťažnosti
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) v období od novembra 1998
do januára 2000. Krajský súd uznesením č. k. 1 T 52/98-6519 z 25. januára 2000 vrátil vec
prokurátorovi na došetrenie, pričom k zásadným prieťahom vo veci došlo v období po tomto
dátume.
Ústavný súd vzhľadom na dĺžku doterajšieho konania a počet vykonaných úkonov
neuvádza ich podrobnú chronológiu. Za zásadnú skutočnosť pre vrátenie veci na došetrenie
považoval krajský súd nedostatočne poskytnutú právnu pomoc z Macedónskej republiky,
v dôsledku čoho bola 22. septembra 2000 vypracovaná nová žiadosť. Práve požiadavka
na poskytnutie právnej pomoci mala zásadný vplyv na celkovú dĺžku konania. Jej
zabezpečenie trvalo takmer 14 rokov, pričom aktivita krajského riaditeľstva i krajskej
prokuratúry v období rokov 2003 až 2008 stagnovala (rok 2004 bez akéhokoľvek
úkonu), k zaktívneniu činnosti oboch orgánov došlo po 8. apríli 2009 po zmene vo veci
konajúceho referenta, zabezpečení spolupráce s EUROJUSTOM a modifikácii žiadosti
o poskytnutie právnej pomoci z 24. júna 2010. Podľa zistení ústavného súdu (po podaní
ústavnej sťažnosti) vo veci bola poskytnutá právna pomoc z Macedónskej republiky
6. novembra 2013 a 14. januára 2014 a 30. mája 2014, následne bol spracovaný návrh
na podanie obžaloby a 4. júla 2014 doručený krajskej prokuratúre.
Podľa zistení ústavného súdu bolo konanie v predmetnej veci poznačené obdobím
nečinnosti, ale predovšetkým neefektívnou činnosťou krajského riaditeľstva i krajskej
prokuratúry, keď sa pôvodne za takmer 10 rokov nepodarilo zabezpečiť právnu pomoc
z Macedónskej republiky a po prijatí opatrení došlo k jej poskytnutiu za 3 roky, v dôsledku
čoho bolo možné ukončiť fázu vyšetrovania a podať návrh na obžalobu.
14. Ústavný súd bez akýchkoľvek pochybností dospel k názoru, že
doterajším postupom krajského riaditeľstva i krajskej prokuratúry v konaní vedenom
pod sp. zn. ČVS: VP-75/30-95 už len z dôvodu celkového trvania tohto vyšetrovacieho
konania takmer 20 rokov (ktoré sa v súčasnosti nachádza v štádiu podania návrhu
na obžalobu) došlo k porušeniu došlo sťažovateľovho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku).
15. Podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti
vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou
nečinnosťou vo veci konal. Vzhľadom na súčasný stav v trestnom konaní ústavný súd
zároveň prikázal krajskej prokuratúre konať vo veci bez zbytočných prieťahov (bod 2
výroku).
16. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa
sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
17. Sťažovateľ žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €
z dôvodu, že podľa jeho názoru na dovŕšenie ochrany jeho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nepostačuje iba deklarácia porušenia práva orgánmi činnými v trestnom
konaní, pretože sa po celé obdobie konania v jeho veci nachádza v postavení obvineného
z trestného činu ekonomického charakteru, čo mu významným spôsobom a komplexne
ovplyvnilo jeho život a pretrvávajúca psychická záťaž vyústila do problémov, ktoré viedli
k úplnému nervovému vyčerpaniu vyžadujúcemu si trvalú medikamentóznu liečbu.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na
okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd predo uznal
za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia jeho práv považuje za primerané v sume 1 000 €.
18. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu. Vzhľadom na to, že ústavný súd konštatoval, že k prieťahom v konaní
došlo postupom krajského riaditeľstva i krajskej prokuratúry, zaviazal na uhradenie
primeraného finančného zadosťučinenia oba orgány (bod 3 výroku).
19. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ, v konaní
pred ústavným súdom zastúpený advokátom, bol vo veci úspešný, a preto bolo potrebné
rozhodnúť o úhrade trov konania. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania
pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013
(prevzatie a príprava zastupovania a písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu). Za tieto
úkony patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,81 €
[v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a), b) a § 16 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov] v sume 275,94 €
(bod 4 výroku).
20. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júla 2014