Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 387/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej

a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. B., zastúpenej A., s. r. o.,

pre namietané porušenie a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Nitre

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. M. B. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2014

doručená sťažnosť Mgr. M. B. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským

súdom v Nitre (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 30. mája 2014.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 1. februára 2013 Okresnému súdu

Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa

domáhala, aby odporca (cestovná kancelária) bol zaviazaný zaplatiť jej 213,33 € s úrokom

z omeškania. Požadovala tiež zaviazať odporcu, aby sa zdržal agresívnych obchodných

praktík, klamlivého konania, ako aj všetkých nekalých obchodných praktík spočívajúcich

napríklad v neoznámení zmeny podstatnej podmienky zájazdu, a tým zamedzení

spotrebiteľovi využiť právo na odstúpenie od zmluvy, a tiež uvádzania klamlivých

informácií o zájazdoch týkajúcich sa typu pláže na internetovej stránke a v katalógoch.

Napokon žiadala o priznanie práva zverejniť druhý bod výroku rozsudku v denníku

s celoštátnou pôsobnosťou podľa vlastného výberu formu platenej inzercie na trovy odporcu

najviac vo výške 400 €. V priebehu konania doplnila návrh aj o výrok, ktorým by bol

odporca zaviazaný odstrániť nepravdivý údaj o piesočnej pláži v letovisku Roquetas de Mar

s tým, aby typ pláže bol označený tak, aby spotrebiteľ nemohol byť uvedený do omylu, že

ide o piesočnú pláž.

Rozsudkom okresného súdu č. k. -162 z 13. júna 2013 bol návrh

sťažovateľky zamietnutý. Na základe jej odvolania rozsudkom krajského súdu č. k.

-184 z 20. februára 2014 bol rozsudok okresného súdu potvrdený.

Odvolanie sťažovateľky bolo založené na tom, že v rámci zmluvy o obstaraní

zájazdu bola v postavení spotrebiteľa, a odvolacie konanie sa týkalo klamlivého označenia

typu pláže v zmluve uzavretej s odporcom a jeho zodpovednosti za takéto označenie.

Podľa názoru sťažovateľky k porušeniu označených práv podľa a dohovoru

došlo v niekoľkých rovinách.

Predovšetkým bola nesprávne posúdená otázka zodpovednosti odporcu ako cestovnej

kancelárie, keďže závery všeobecných súdov sú v rozpore s ustanovením § 741i ods. 1

. Priama a objektívna zodpovednosť cestovnej kancelárie za

poskytované služby vyplýva z uvedeného ustanovenia a zbaviť sa jej možno iba z dôvodov,

ktoré sú taxatívne vymedzené. Odporca v konaní tvrdil, že niekoľkokrát osobne navštívil

danú dovolenkovú destináciu, a ak by sa i napriek tomu cítil byť oklamaný treťou osobou,

môže si voči tejto uplatniť regres, avšak na zodpovednosti odporcu voči sťažovateľke to nič

nemení. Odporca totiž zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobili jeho dodávatelia služieb.

Nemôže sa preto úspešne brániť tvrdením, že iba vychádzal z oficiálnych prospektov hotela,

resp. z potvrdenia informačnej kancelárie.

Ďalej bola nesprávne posúdená otázka povinnosti spotrebiteľa preverovať si

pravdivosť údajov v zmluve. Krajský súd totiž v tejto súvislosti dospel k záveru, podľa

ktorého nebolo preukázané žalobné tvrdenie sťažovateľky o tom, že pri výbere dovolenky

bolo pre ňu rozhodujúce, aký piesok bude na pláži. Pri uzatváraní zmluvy sa neinformovala

u odporcu, či je pláž pred hotelom naozaj piesková, resp. o aký piesok ide. Krajský súd

vysloveným záverom uvaľuje na spotrebiteľa ťarchu zisťovania pravdivosti údajov

uvedených v zmluve o obstaraní zájazdu. Spotrebiteľovi predsa nemožno vyčítať, že

neočakáva, že údaje, ktoré cestovná kancelária prezentuje, sú klamlivé.

Potom nemožno súhlasiť so závermi týkajúcimi sa naplnenia pojmu klamanie

spotrebiteľa a klamlivá obchodná praktika. Okresný súd konštatoval, že jednoznačne by

bolo vhodnejšie označiť daný typ pláže presnejšou definíciou (v danom prípade ide o pláž

s hrubozrnným pieskom, táto charakteristika je určite výstižnejšia). Ďalej však uviedol, že

nebolo zistené, aby odporca uviedol výslovne klamlivú informáciu týkajúcu sa typu pláže.

Tiež nemožno súhlasiť s porušením zásady, podľa ktorej výklad spotrebiteľských

zmlúv musí byť taký, aby bol pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa okresného súdu

z videozáznamov vyplýva, že pláž na okraji mora a pri vstupe do mora je tvorená drobnými

kamienkami, následne je pokrytá hrubozrnným pieskom, ktorý sa potom mení na jemnejší

piesok a ďalej znova prechádza do hrubozrnného piesku. Konštatuje sa tiež, že väčšina

slovenských cestovných kancelárií charakterizuje danú oblasť ako pláž s hrubozrnným

pieskom. Znamená to, že okresný súd mal za dokázané, že sa na danom mieste

nenachádzala „klasická“ piesočná pláž. Podľa

v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa

priaznivejší. Napriek tomu bol použitý výklad priaznivejší pre odporcu.

Napokon nemožno súhlasiť ani s posúdením otázky určitosti žalobného petitu.

Okresný súd v tejto súvislosti konštatuje, že sťažovateľka neuviedla, akým typom pláže by

mal odporca danú oblasť označiť, keďže charakteristika pláže môže byť rôzna, a preto takto

formulovaný petit je nevykonateľný. Podľa názoru sťažovateľky pokiaľ okresný súd

považoval akúkoľvek časť navrhovaného znenia výroku rozsudku za nesprávnu, za neúplnú

alebo nezrozumiteľnú, potom mal podľa vyzvať

sťažovateľku na doplnenie petitu alebo jeho opravu.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

s tým, aby bol rozsudok z 20. februára 2014 zrušený a vec bola vrátená na

ďalšie konanie. Napokon požaduje náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 €.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala dovolanie proti rozsudku

krajského súdu č. k. -184 z 20. februára 2014.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka popri nesprávnom právnom

posúdení veci vytýka všeobecným súdom ich postup. Ide o to, že hoci podľa názoru

okresného súdu sťažovateľka neformulovala žalobný petit tak, aby bol vykonateľný, napriek

tomu v rozpore s ustanovením nevyzval

sťažovateľku na doplnenie alebo na opravu petitu.

Možno konštatovať, že sťažovateľka v tejto časti sťažnosti namieta, že všeobecné

súdy jej svojím postupom odňali možnosť konať pred súdom, keďže ju nevyzvali na opravu,

resp. doplnenie petitu postupom podľa .

Uvedená námietka sťažovateľky zakladala možnosť podania dovolania, ktorého

prípustnosť by sa opierala o ustanovenie .

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka dovolanie proti rozsudku krajského súdu

nepodala.

Možno uzavrieť, že sťažovateľka nevyčerpala mimoriadny opravný prostriedok,

ktorý jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorého

použitie bola oprávnená podľa osobitných predpisov. To zakladá v zmysle § 53 ods. 1

neprípustnosť sťažnosti.

Treba napokon ešte poznamenať, že sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej

preukazovala), že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani

neprichádzal zo strany ústavného súdu do úvahy prípadný postup podľa § 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014