Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 379/2014
PDF · 126.32 KB
No categories available
I. ÚS 379/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2014
predbežne prerokoval sťažnosť J. H., zastúpenej advokátom JUDr. Borisom Bednárom,
Advokátska kancelária, Štefánikova 873/9, Poprad, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky vo veci podania podnetu na začatie trestného stíhania z
25. novembra 2013, a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. H. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2014
doručená sťažnosť J. H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci podania jej podnetu na
začatie trestného stíhania z 25. novembra 2013 (ďalej len „namietaný postup“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 25. novembra 2013 prostredníctvom Okresnej
prokuratúry Poprad podala podnet na začatie trestného stíhania prokurátora Krajskej
prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) adresovaný generálnej prokuratúre
vo veci vybavenia jej podnetu „na previerku zákonnosti konania OÚ Prešov“. Generálna
prokuratúra na uvedené podanie sťažovateľky dosiaľ nereagovala, a preto 25. apríla 2014
podala sťažovateľka sťažnosť na nečinnosť generálnej prokuratúry. Ani na predmetnú
sťažnosť generálna prokuratúra dosiaľ nereagovala.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že hoci je generálna prokuratúra štátnym orgánom
príslušným konať vo veci ňou podaného podnetu na začatie trestného stíhania, od podania
ktorého uplynulo viac ako 6 mesiacov, jej vec nebola bez zbytočných prieťahov
prerokovaná a rozhodnutá napriek tomu, že nie je právne ani skutkovo zložitá, správanie
sťažovateľky prieťahy nespôsobilo, tieto sú zapríčinené len nečinnosťou generálnej
prokuratúry. Sťažovateľka nemá vedomosť o čísle konania, pod ktorým je jej podanie
na generálnej prokuratúre vedené.
Sťažovateľka vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti žiada, aby ústavný súd
o jej sťažnosti takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľky... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48, ods. 2 SR vo veci podania zo dňa 25. novembra 2013 porušené bolo.
Generálnej prokuratúre SR prikazuje, aby vo veci podania sťažovateľky zo dňa 25.
novembra 2013 konala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľke... priznáva finančné zadosťučinenie 1. 000,- €, ktoré je Generálna
prokuratúra povinná zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Generálna prokuratúra je povinná uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume
284,08 € k rukám právneho zástupcu sťažovateľky, JUDr. Boris Bednára – advokáta...
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o
ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak
ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či sťažnosť nebola
podaná zjavne neoprávnenými osobami, ako aj to, či v danom prípade nejde o zjavne
neopodstatnenú sťažnosť. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno
o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo
namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Z návrhu na rozhodnutie (petitu) vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom generálnej prokuratúry vo veci ňou
podaného podnetu na začatie trestného stíhania prokurátora krajskej prokuratúry
z 25. novembra 2013, ktorý nebol dosiaľ vybavený, a to aj napriek podanej sťažnosti
na nečinnosť generálnej prokuratúry.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Účelom, podstatou a zmyslom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým
pojmom a komponentom uvedeného základného práva je to, že jeho ochrana sa uplatňuje
vo veci účastníka, t. j. v jeho záležitosti. Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej doterajšej
judikatúre vyslovil právny názor, podľa ktorého uplatnenie tohto základného práva je
spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom
právnej ochrany, ktorej prerokovanie a rozhodnutie je zahrnuté do účelu procesného
poriadku, ktorý upravuje postup orgánu verejnej moci pri prerokovaní veci účastníka
(I. ÚS 18/06).
Podstatou námietok sťažovateľky sú skutočnosti, ktoré podľa jej názoru zakladajú
dôvod na vyslovenie záveru o zbytočných prieťahoch v namietanom konaní. V tejto
súvislosti upriamuje ústavný súd pozornosť na svoju stabilizovanú judikatúru, z ktorej
možno vyvodiť, že sťažovateľ ako poškodený v trestnom konaní vedenom vo veci bez
vznesenia obvinenia sa nemôže domáhať vyslovenia porušenia svojho základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahu
k čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 212/07, II. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06). Až vznesenie
obvinenia je tým momentom, ktorý dáva možnosť poškodenému v trestnom konaní
uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda
z nej robí „vec“, na ktorej prerokovanie bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle čl. 48
ods. 2 ústavy (III. ÚS 109/06).
Keďže v namietanom trestnom konaní nedošlo dosiaľ k vzneseniu obvinenia žiadnej
konkrétnej osobe, konaním generálnej prokuratúry, ktorú sťažovateľka označila
za porušovateľa svojich ústavou garantovaných práv, nemohlo byť ani porušené jej
základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorého ochrany sa domáhala prostredníctvom
sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.
Na tomto základe ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti, ako aj z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júla 2014