Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 379/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť J. H., zastúpenej advokátom JUDr. Borisom Bednárom,

Advokátska kancelária, Štefánikova 873/9, Poprad, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky vo veci podania podnetu na začatie trestného stíhania z

25. novembra 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2014

doručená sťažnosť J. H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci podania jej podnetu na

začatie trestného stíhania z 25. novembra 2013 (ďalej len „namietaný postup“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 25. novembra 2013 prostredníctvom Okresnej

prokuratúry Poprad podala podnet na začatie trestného stíhania prokurátora Krajskej

prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) adresovaný generálnej prokuratúre

vo veci vybavenia jej podnetu „na previerku zákonnosti konania OÚ Prešov“. Generálna

prokuratúra na uvedené podanie sťažovateľky dosiaľ nereagovala, a preto 25. apríla 2014

podala sťažovateľka sťažnosť na nečinnosť generálnej prokuratúry. Ani na predmetnú

sťažnosť generálna prokuratúra dosiaľ nereagovala.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že hoci je generálna prokuratúra štátnym orgánom

príslušným konať vo veci ňou podaného podnetu na začatie trestného stíhania, od podania

ktorého uplynulo viac ako 6 mesiacov, jej vec nebola bez zbytočných prieťahov

prerokovaná a rozhodnutá napriek tomu, že nie je právne ani skutkovo zložitá, správanie

sťažovateľky prieťahy nespôsobilo, tieto sú zapríčinené len nečinnosťou generálnej

prokuratúry. Sťažovateľka nemá vedomosť o čísle konania, pod ktorým je jej podanie

na generálnej prokuratúre vedené.

Sťažovateľka vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti žiada, aby ústavný súd

o jej sťažnosti takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa čl. 48, ods. 2 SR vo veci podania zo dňa 25. novembra 2013 porušené bolo.

Generálnej prokuratúre SR prikazuje, aby vo veci podania sťažovateľky zo dňa 25.

novembra 2013 konala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke... priznáva finančné zadosťučinenie 1. 000,- €, ktoré je Generálna

prokuratúra povinná zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Generálna prokuratúra je povinná uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume

284,08 € k rukám právneho zástupcu sťažovateľky, JUDr. Boris Bednára – advokáta...

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o

ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak

ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či sťažnosť nebola

podaná zjavne neoprávnenými osobami, ako aj to, či v danom prípade nejde o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno

o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo

namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

( tiež napr. , ).

Z návrhu na rozhodnutie (petitu) vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho

základného práva podľa postupom generálnej prokuratúry vo veci ňou

podaného podnetu na začatie trestného stíhania prokurátora krajskej prokuratúry

z 25. novembra 2013, ktorý nebol dosiaľ vybavený, a to aj napriek podanej sťažnosti

na nečinnosť generálnej prokuratúry.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Účelom, podstatou a zmyslom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým

pojmom a komponentom uvedeného základného práva je to, že jeho ochrana sa uplatňuje

vo veci účastníka, t. j. v jeho záležitosti. Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej doterajšej

judikatúre vyslovil právny názor, podľa ktorého uplatnenie tohto základného práva je

spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom

právnej ochrany, ktorej prerokovanie a rozhodnutie je zahrnuté do účelu procesného

poriadku, ktorý upravuje postup orgánu verejnej moci pri prerokovaní veci účastníka

().

Podstatou námietok sťažovateľky sú skutočnosti, ktoré podľa jej názoru zakladajú

dôvod na vyslovenie záveru o zbytočných prieťahoch v namietanom konaní. V tejto

súvislosti upriamuje ústavný súd pozornosť na svoju stabilizovanú judikatúru, z ktorej

možno vyvodiť, že sťažovateľ ako poškodený v trestnom konaní vedenom vo veci bez

vznesenia obvinenia sa nemôže domáhať vyslovenia porušenia svojho základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , čo platí aj vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. , , ). Až vznesenie

obvinenia je tým momentom, ktorý dáva možnosť poškodenému v trestnom konaní

uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda

z nej robí „vec“, na ktorej prerokovanie bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle čl. 48

ods. 2 ().

Keďže v namietanom trestnom konaní nedošlo dosiaľ k vzneseniu obvinenia žiadnej

konkrétnej osobe, konaním generálnej prokuratúry, ktorú sťažovateľka označila

za porušovateľa svojich garantovaných práv, nemohlo byť ani porušené jej

základné právo podľa , ktorého ochrany sa domáhala prostredníctvom

sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.

Na tomto základe ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti, ako aj z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014