Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-1T/55/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému P. F. T., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. 01. 2022 v Ružomberku, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý

P. F. T., nar. XX.XX.XXXX v F., T. republika, trvale bytom XX B. Q., Q. Q., Z. upon K., NE XX XJU, V. B.

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

hoci je podľa a podľa rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. - 124 zo dňa 23.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2016, povinný prispievať na výživu svojich detí F. O., nar. XX.XX.XXXX a na Q. O., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 libier šterlingov mesačne na každú z nich od 01.04.2015, ktoré má poukazovať vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky Mgr. art. I. O., vyživovaciu povinnosť si úmyselne riadne neplní od 27.06.2016 doposiaľ s výnimkou mesiacov august 2016, kedy uhradil na výživnom sumu 227,66 eur (194,65 libier šterlingov), v septembri 2016 uhradil sumu 169,47 eur (144,39 libier šterlingov), v októbri 2016 uhradil sumu 54,41 eur (48,64 libier šterlingov), v decembri 2016 uhradil sumu 166,90 eur (140,86 libier šterlingov), v januári 2017 uhradil sumu 52,58 eur a sumu 206,01 eur (spolu 222,65 libier šterlingov), vo februári 2017 uhradil sumu 115,25 eur (98,31 libier šterlingov), v marci 2017 uhradil sumu 106,84 eur (92,52 libier šterlingov), vo februári 2020 uhradil sumu 112 eur (94,08 libier šterlingov) a v marci 2020 uhradil sumu 112 eur (100,8 libier šterlingov) a za obdobie jún 2020 do októbra 2020 zaplatil sumu 647,22,-Eur a v roku 2021 zaplatil celkovo sumu 848,12,-Eur, čím dlhuje na výživnom k rukám matky Mgr. art. I. O., nar. XX.XX.XXXX v K., trvalé bydlisko J., L. XXXX/X, sumu vo výške 12.109,58 eur, pričom F. P. T. podľa jeho vyjadrenia od mesiaca jún roku 2016 do mesiaca augusta roku 2017 bol nezamestnaný, od augusta 2017 pod dobu štyroch mesiacov pracoval ako účtovník v Londýne v spoločnosti Westcoast Ltd., pričom jeho mesačný príjem bol vo výške 1900 libier šterlingov, od augusta 2018 pracuje ako účtovník v spoločnosti BestClothing Ltd. v Northallertone, kde jeho príjem je 1200 libier šterlingov, keď podľa vyhlásenia Daňového a colného úradu jej V. F. P. T. v daňovom roku 2017 - 2018 mal u šiestich zamestnávateľov mzdu v celkovej sume 14.934,59 libier šterlingov, v daňovom roku 2018

- 2019 mal u dvoch zamestnávateľov mzdu v celkovej sume 87,70 libier šterlingov, pričom jeho aktuálny mesačný príjem predstavuje 1.104,76,- libier šterlingov,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, uvedený čin páchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa , .

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa , za použitia , , na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého mu súd podľa podmienečne odkladá a podľa mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Ružomberok podala na P. F. T. obžalobu pre podozrenie spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , , pretože najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Obžaloba bola podaná na súde dňa 23. 07. 2020. Okresný súd Ružomberok po podaní obžaloby postupom podľa , a nariadil viacero termínov hlavných pojednávaní. Pojednávania nariadené na deň 09. 11. 2020 a 11. 01. 2021 museli byť odročené z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok (doručenie predvolania na hlavné pojednávanie). Na pojednávanie nariadené na deň 22. 03. 2021 sa obžalovaný nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil emailovým podaním, ktoré však v zákonom stanovenej dobe nedoplnil. Z jeho podania o. i. vyplynulo, že kvôli korona kríze prišiel o prácu a preto sa nebude môcť zúčastniť konania pred súdom. Dcéry podporoval aj podporuje naďalej na mesačnej báze, posiela na ne 150 libier, nakoľko mal problémy splniť žiadosť súdu kvôli finančným ťažkostiam vstúpil do platobnej neschopnosti, nakoľko nedokázal platiť ostatné výdavky. Na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 16. 08. 2021, ktoré predvolanie prevzal dňa 27. 04. 2021 sa opätovne nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil v elektronickej podobe s tým, že kvôli pandémii si nemôže dovoliť vycestovať mimo spojené kráľovstvo. Svoje dcéry podporuje ako najlepšie vie, priemerne im posiela 150 libier za každý mesiac, snažil sa odoslať celú sumu nariadenú súdom vo výške 200,-Eur. Súčasťou jeho ospravedlnenia bol aj prehľad jeho príjmov a výdavkov.

Okresný súd Ružomberok nariadil dňa 11. 11. 2021 termín hlavného pojednávania na deň 17. 01. 2022, na ktoré sa obžalovaný napriek riadnemu predvolaniu nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto hlavné pojednávanie dňa 17. 01. 2022 vykonal v neprítomnosti obžalovaného, pričom prihliadal na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Podľa v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd mal za to, že vec možno spravodlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený.

Ako vyplýva zo spisu obžaloba bola obžalovanému doručená, doručenie potvrdil obžalovaný na č. l. 410 a 449, bolo mu doručené tiež predvolanie na hlavné pojednávanie konané dňa 17. 01. 2022, kedy

súčasne bol upozornený že hlavné pojednávanie môže byť vykonané aj v jeho neprítomnosti ( . Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. 01. 2022 súd postupom podľa prečítal výpoveď obžalovaného, ktorá bola uskutočnená na základe vydaného Európskeho vyšetrovacieho príkazu Okresnou prokuratúrou Ružomberok. Obvinený pred povereným úradníkom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska dňa 13. 01. 2019 potvrdil, že je otcom maloletých detí F. a I., ktoré pochádzajú z jeho vzťahu s ich matkou I. O.. Potvrdil, že približne v roku 2013 začali žiť oddelene, odvtedy je jeho styk s dcérami minimálny. Potvrdil vedomosť o povinnosti platiť výživné, ktoré určitý čas platil, následne sa dostal do finančných problémov. Bolo to rozhodnutie matky detí odsťahovať sa na územie Slovenskej republiky pričom pokiaľ sa týka výživného nikdy medzi rodičmi neexistovala dohoda, v ktorej by bola uvedená konkrétna suma. Mal dve zamestnania (hlavné a vedľajšie) aby mohol posielať peniaze. Tieto však neposielal mesačne ale týždenne, pričom výživné posielal prostredníctvom spoločnosti Western Union. Podľa vlastného vyjadrenia posielal sumu 200 libier za mesiac, avšak bolo obdobie keď prišiel o prácu nemal zamestnanie, aby mohol posielať peniaze, ktorú skutočnosť sa snažil matke detí aj vysvetliť. Tvrdil, že každé tri mesiace bol navštevovať dcéry a vtedy im necháva peniaze, bežne minul okolo 400 libier. Po strate zamestnania z finančných dôvodov sa z Londýna presťahoval do New Castle, pričom počas tohto obdobia výživné neuhrádzal. Tvrdil, že v roku 2016 mesačne posielal matke detí sumu 250,- libier mesačne; na druhej strane svoje tvrdenie spochybnil keď uviedol, že výživné uhradil keď dostal zaplatené. K presným dátumom sa pre odstup času nevedel, po tom ako získal prácu opätovne začal výživné platiť. Podľa jeho názoru mohol zmeškať dve alebo tri platby v tomto období (obdobie dva a pol roka). Uviedol, že približne matke detí uhradil sumu 5.000,-libier. Či uhradil v roku 2016 zameškané výživné si nebol istý. V apríli v roku 2017 ho navštívili dcéry, zaplatil im letenky, platil im výdavky spojené s ich pobytom. Od vtedy dcéry nevidel, k ďalšiemu obdobiu neplnenia vyživovacej povinnosti (do dňa výsluch) uviedol, že v roku 2017 - 2018 bol nezamestnaný a nastali u neho finančné problémy. Pripustil, že v tomto období výživné neuhrádzal. Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že aktuálne pracuje v odbore účtovníctva s mesačným zárobkom 1.200,-libier. Po zmene zamestnania poberal plat vo výške 2.900,-libier po zdanení. Nejednalo sa však o dlhodobé zamestnanie. Po strate zamestnania požiadal o podporu, žil so svojich úspor, nakoľko podporu uchádzača o zamestnanie nedostával. Dôvodom nepriznania dávky bola skutočnosť, že nepracoval dostatočne dlhú dobu, aby mu vznikol nárok na takýto príspevok. Podľa výsluchu jeho mesačné náklady predstavovali sumu , nevlastní nehnuteľný majetok ani cennejší hnuteľný majetok. Matka detí podmienila jeho stretávanie sa s dcérami platením výživného. V závere svojej výpovede uviedol, že sa snaží ušetriť peniaze, nájsť si právnika, aby získal práva k dcéram ako ich otec, aby ich mohol navštevovať kedy chce. Uviedol že má vedomosť, že keď platí výživné kedykoľvek môže svoje dcéry vidieť, môže ich ísť navštíviť, no vyjednávanie s matkou detí nefunguje. V rámci konania pred súdom zaslal súdu prehľad jeho príjmov a výdavkov (03. 08. 2021 z č. l. 449), z ktorého prehľadov vyplynulo, že disponibilný príjem obžalovaného predstavoval sumu 1.104,76,-libier a celkové výdavky vo výške 1.077,20,-libier vrátane výživného na ďalšie maloleté deti, ktoré sa nachádzajú v Angole. V emailovom podaní adresovaného súdu dňa 26. 01. 2021 uviedol, že v roku 2020 sa dostal do platobnej neschopnosti, nakoľko nedokázal plniť svoje záväzky so splátkami jeho ďalšieho dlhu, v emailovom podaní zo dňa 03. 08. 2021 uviedol, že dcéram posielal priemerne každý mesiac, nakoľko mal problém posielať plnú sumu nariadenú súdom vo výške . Poškodená pred súdom uviedla, že naposledy bola v kontakte s obžalovaným, aj to len telefonicky v roku 2017, aktuálne ho kontaktovala s prianím dcéry študovať v Anglicku, ktoré štúdium jej prisľúbil prefinancovať obžalovaný. Svedkyňa poprela, že by obžalovaný dcéry navštívil minimálne od roku 2016. Svedkyňa poprela tvrdenia obžalovaného aj v smere „zanechania peňazí“ pri jeho návštevách na Slovensku, keďže tieto návštevy sa neuskutočnili. Už v minulosti podala na obžalovaného trestné oznámenie, ktoré potom „stiahla späť“, nakoľko obžalovaný výživné doplatil. Nakoľko pokračoval v neplnení si vyživovacej povinnosti podala nové trestné oznámenie. Potvrdila, že obžalovaný naposledy uhradil časť výživného vo výške 117,-Eur v novembri 2021, pravdepodobne z dôvodu komunikácie súdu s obžalovaným došlo z jeho strany k čiastočnému plneniu vyživovacej povinnosti v priebehu kalendárneho roka 2020 a 2021 v sumách, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Finančné prostriedky z titulu výživného sú poukazované na jej účet vedený vo Fio banke, keď predtým bolo výživné poukazované na účet detí, ktoré boli vedené v Tatrabanke, ktoré účty však poškodená

zrušila z dôvodu vysokých poplatkov. Podľa svedkyne obžalovaný má dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného v súdom stanovenej výške, nakoľko opakovane navštevuje rodnú krajinu (Angolu), teda pokiaľ má na letenky, má aj na zaplatenie výživného. K jeho osobným a majetkovým pomerom sa poškodená nevedela vyjadriť, viaceré zmeny zamestnania svedkyňa pripísala k jeho nezodpovednosti tak vo vzťahu ku nej, ku deťom ako aj ku svojim zamestnávateľom. Podľa poškodenej obžalovaný nemá problém sa zamestnať, ale vždy sa u neho vyskytol problém, že ho z práce vyhodili pre nezodpovednosť. Dôvodom jej odchodu zo spoločnej domácnosti s obžalovaným bolo fyzické napádanie zo strany obžalovaného. Maloleté deti v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti sa nedostali do stavu núdze, aj keď v minulosti si zobrala pôžičku (ktorú aj splatila) z dôvodu, aby dievčatám udržala štandard, ktorý v minulosti mali. Aktuálne je samostatne zárobkovo činná osoba, je schopná deťom zabezpečiť všetky potreby a náklady súvisiace s ich výchovou, vzdelaním a podobne. Od roku 2017 poberá náhradné výživné, ktoré jej poskytol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku, pričom akúkoľvek platbu zo strany obžalovaného bezodkladne hlási príslušnému úradu. Svedkyňa vyjadrila nespokojnosť s postupom centra pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže (CIPC), nakoľko od roku 2017 Centrum nedokázalo vymôcť žiadnu sumu na výživnom a komunikácia CIPC sa obmedzuje len na zasielanie a vypĺňanie tabuliek s prehľadom platenia/neplatenia výživného. Súd na hlavom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré boli zadovážené v prípravnom konaní prípadne v konaní pred súdom. Týmito listinnými dôkazmi sú najmä rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa 23. 11. 2015 č. k. -124, výsledky právnej pomoci, správa z Daňového a colného úradu jej veličenstva... uznesenie Okresnej prokuratúry Ružomberok (č. l. 166 - 167), ktorým predchádzajúce trestné stíhanie vedené proti obžalovanému pre rovnaký trestný čin bolo zastavené z dôvodu účinnej ľútosti, s potvrdeniami o návšteve školy, rodnými listami maloletých detí, s rozhodnutiami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok o priznaní náhradného výživného, so správami CIPC a na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán dospel súd, na rozdiel od obžaloby Okresnej prokuratúry, k záveru, že obžalovaný P. F. T. svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , .

Podľa , ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa . V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, prečin zanedbania povinnej výživy je možné spáchať nie len úmyselne ale aj z nedbanlivosti. Bez výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní nie je možné konštatovať, že celé konanie, ktoré je predmetom trestného stíhania, obžalovaný spáchal úmyselne. Úmyselné konanie obžalovaného by bolo možné hodnotiť iba do jeho výsluchu v prípravnom konaní. Od výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní až po rozhodnutie Okresného súdu na hlavnom pojednávaní, pri absencii výsluchu obžalovaného, znamená, že nie je možné konštatovať, že aj toto konanie (s poukazom na ) obžalovaný spáchal úmyselne. Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie plne trestne zodpovedný. O existencii trestného stíhania na území Slovenskej republiky mal obžalovaný vedomosť, keď už v prípravnom konaní cestou právnej pomoci mu bolo príslušnými orgánmi Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska doručené uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Rovnako tak viacerými emailami potvrdil, že obžalobu ako aj predvolania na termíny pojednávania prevzal, kedy pravdepodobne v dôsledku týchto skutočností „zvýšil frekvenciu platenia výživného“ k rukám oprávnenej. Pripustil, že dôvodom neplatenia výživného v súdom stanovenej výške, ktorá povinnosť však pre obžalovaného vyplýva aj priamo zo a jeho resp. neplatenia výživného v súdom stanovených lehotách odôvodnil nedostatkom finančných prostriedkov z dôvodu ukončenia jeho pracovného pomeru. Orgány činné v trestnom konaní nie sú viazané rozhodnutím súdu v občiansko právnom konaní o vyživovacej povinnosti otca k maloletým dcéram a je povinnosťou súdu ako aj OČTK preskúmať a určiť výšku, v akom rozsahu obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Určenie výživného v rámci

predbežnej otázky je významné výlučne z hľadiska trestnej zodpovednosti obžalovaného a súd preto musí vychádzať zo skutočností významných podľa zákona o rodine, ktoré boli dané/existovali v dobe spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy. Výška výživného na obe maloleté deti bola určená v sume šterlingov mesačne na každú (t. j. šterlingov), s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. t. j. odo dňa 03. 08. 2016. Vychádzajúc z výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní, z jeho vyjadrení, ktoré zaslal súdu, z výsledkov právnej pomoci, z prehľadov jeho príjmov a výdavkov možno vyvodiť záver, že aj v rámvi riešenia predbežnej otázky bolo v možnostiach a schopnostiach obžalovaného ako povinného výživné v sume na obidve deti uhrádzať. Čiastočne z objektívnych príčin (opatrenie prijaté v súvislosti so zamedzením šírenia ochorenia Covid 19) a čiastočne zo subjektívnych príčin nebolo možné obžalovaného vypočuť v konaní pred súdom a to aj k otázke riešenia subjektívnej stránky k obdobiu po podaní obžaloby Okresnou prokuratúrou Ružomberok. Z tohto dôvodu ani nebolo možné konfrontovať obžalovaného s tvrdením poškodenej v súvislosti s uhrádzaním bežného výživného. Uznanie viny z prečinu zanedbania povinnej výživy prichádza do úvahy len v prípade preukázania, že u obžalovaného išlo o zavinenie neplnenia vyživovacej povinnosti. Samotné neplatenie výživného, bez náležitého zistenia, či bolo v schopnostiach a možnostiach obžalovaného plniť si vyživovaciu povinnosť, bez ďalšieho uznania viny za žalovaný skutok nepostačuje. Z vykonaného dokazovania bolo podľa názoru konajúceho súdu dostatočným spôsobom preukázané, že obžalovaný mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného v súdom stanovenej výške. Tento názor súdu sa opiera nie len na vyjadrenia obžalovaného, ale aj na zistenia v rámci realizácie právnej pomoci v zahraničí, pričom nemožno obísť výpoveď poškodenej. Rovnako tak nemožno obísť ani platby v podobe výživného, ku ktorým obžalovaný pristúpil po oboznámení sa s trestným konaním, ktoré bolo - je voči nemu vedené na území Slovenskej republiky, kde sa matka - oprávnená ako aj obe maloleté deti v súčasnej dobe nachádzajú. Objektom daného trestného činu je nárok na výživu pokiaľ je založený na ustanoveniach zákona o rodine. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného alebo zaopatrovať iného. Zo subjektívnej stránky zavinenie vyjadrené vo forme „čo aj z nedbanlivosti“ pripúšťa zavinenie nie len úmyselné ale aj z nedbanlivosti. Zo subjektívnej stránky sa v odseku 2 vyžaduje úmyselné zavinenie. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, ako aj z obsahu spisu síce vyplynulo, že obžalovaný mal dostatok finančných prostriedkov na plnenie vyživovacích povinností, túto skutočnosť nebolo možné verifikovať (preveriť) inými dôkazmi, tento poznatok sa však zistiť nepodarilo, čo však nemôže byť na ujmu obžalovaného, ktorému musí byť vina preukázaná bez akýchkoľvek vážnejších pochybností. Ako súd uviedol vyššie hoci v zmysle podanej obžaloby sa konanie obžalovaného javilo ako úmyselné, právnej úvahe ktorej by sa súd spravoval vyššie však neumožnili súdu uzavrieť subjektívnu stránku konania obžalovaného ako úmyselnú a preto jeho konanie kvalifikoval v zmysle . Z dôkazov, ktoré boli predkladané súdu potom v konečnom dôsledku znamenali aj úpravu skutkovej vety, že najmä pokiaľ sa týka čiastočných platieb v podobe výživného resp. vyčíslenia celkového dlhu na výživu, ktoré ku dňu vyhlásenia rozhodnutia predstavuje výšku 12.109,58,-Eur. Obžalovaný sa v podstate hájil tým, že je nezamestnaný, nebola mu poskytnutá dávka v nezamestnanosti resp. obdobná dávka v mieste krajiny jeho pobytu a teda výživné na maloleté deti nemohol platiť, nakoľko bol nezamestnaný a nemal dostatok finančných prostriedkov. Takáto jeho obhajoba však pôsobí značne nevieryhodne a je v príkrom rozpore s jeho vyjadreniami, že sa o dcéry stará iným spôsobom, teda že im posiela finančné prostriedky, resp. ich navštevuje alebo ho navštevujú obe deti. V rozhodnom období ako bolo súdom preukázané obžalovaný na území Slovenskej republiky nebol, maloleté deti boli naposledy u neho s najväčšou pravdepodobnosťou v roku 2017. Poškodená uviedla, že poškodený s deťmi komunikuje v elektronickej podobe, pričom opakovane mal údajne vycestovať aj do miesta svojho rodiska (t. j. do Angoly). Mal sa zúčastniť aj v roku 2019 tanečnej súťaže v Poľskej republike, no ani vtedy deti nenavštívil. S výnimkou preukázateľných platieb (výpisy z účtov, potvrdenia z Western Union nebolo preukázané, že by iným spôsobom sa podieľal na výchove a najmä na výžive oboch svojich dcér. V tomto smere sa prvostupňový súd môže v celom rozsahu stotožniť s rozhodnutím NS ČR č. , ktorý okrem iného konštatoval, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava hoci to tak niektorým jedincom na začiatku môže pripadať. V skutočnosti s uvedeným budúci rodič na seba

berie povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší život nie raz až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby sa rodič choval tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal vždy a za každých okolností naplniť. K výpovedi obžalovaného ešte súd považuje za potrebné podotknúť, že maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje ich primerané nároky na výživu. K osobnej starostlivosti matky maloletých detí na druhej strane korešponduje povinnosť otca finančnými prostriedkami sa spolupodieľať, prispievať na výživu detí tak, aby boli zabezpečené ich štandardné životné náklady. Súd nemá dôvod spochybňovať tvrdenia oprávnenej osoby o plnení vyživovacej povinnosti zo strany otca, keď každú jednotlivú platbu je v zmysle uzavretej dohody o poskytovaní náhradného výživného povinná dokladovať príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobné pomery obžalovaného a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný je občanom nečlenského štátu Európskej únie. Aktuálne sa nepodarilo zistiť jeho osobné a majetkové pomery, nepodarilo sa zistiť ani jeho správanie prípadne jeho iné odsúdenia. Každopádne na území Slovenskej republiky nikdy nebol v konflikte so zákonom. Uvedená skutočnosť sa v uvedenom dôsledku odrazila aj vo výroku o treste, v rámci ktorého súd u obžalovaného prihliadol na poľahčujúcu okolnosť, ktorá je vedenie riadneho života. Priťažujúce okolnosti v konaní obžalovaného súdom zistené neboli. Pravdepodobným motívom páchania trestnej činnosti bola jeho ľahostajnosť resp. nezodpovednosť k plneniu si základných rodičovských povinností. Súd sa zaoberal aj skutočnosťou, či skutok pre ktorý bola podaná obžaloba je tak závažný, prípadne či sú tu nie prítomné okolnosti tzv. materiálneho korektívu vyjadreného v ustanovení . Súd dospel k záveru, že aj vzhľadom na kvalifikovanosť skutkov podstatou trestného činu je trestná zodpovednosť obžalovaného daná. Nakoľko neboli zistené relevantné dôvody pre uloženie trestu spojeného s jeho núteným výkonom, s prihliadnutím aspoň na čiastočné úhrady výživného, poľahčujúcu okolnosť súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby vo výmere 2 roky, ktorého výkon mu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Zároveň súd obžalovanému uložil aj povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. V prípade, že obžalovaný túto povinnosť nesplní, neuhradí zameškané výživné a ani nebude v súdom stanovených termínoch platiť výživné v stanovenej výške, vystaví sa nebezpečenstvu opätovného trestného stíhania resp. rozhodnutia o tom, že sa v skúšobnej dobe neosvedčí a súd môže potom pristúpiť k rozhodnutiu o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe. Súd je toho názoru, že takto uložený trest je primeraný, spravodlivý a najmä zákonný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (/2) Podľa , odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo o odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v . Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2)

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.