Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 423/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť M. J., zastúpenej

advokátom JUDr. Jozefom Polákom, Advokátska kancelária, Radlinského 1718, Dolný

Kubín, pre namietané porušenie a ,

ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. J. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2014

doručená sťažnosť M. J. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie čl. 20 ods. 1

a (ďalej len „“), ako aj

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní

vedenom Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. .

Dátum odovzdania sťažnosti na poštovú prepravu je nečitateľný.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľka sa ako

žalobkyňa domáhala na Okresnom súde Námestovo (ďalej len „okresný súd“) určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Jej žaloba bola pôvodne okresným súdom

zamietnutá, no na základe jej odvolania bol rozsudok krajským súdom zrušený a vec bola

vrátená na ďalšie konanie. Následne uznesením okresného súdu č. k. -209

z 31. júla 2013 bola žaloba odmietnutá a zároveň bol zamietnutý aj návrh sťažovateľky

na prerušenie konania. Uznesením krajského súdu č. k. -247 z 31. marca

2014 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené.

Z uznesenia krajského súdu vyplýva, že krajský súd už v predchádzajúcom

zrušujúcom uznesení poukázal na to, že podstatnou časťou žaloby je žalobný petit, z ktorého

musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Musí byť dostatočne určitý a zrozumiteľný,

aby bol jasne a bez pochybností vymedzený predmet konania. Požiadavka určitosti

a zrozumiteľnosti petitu žaloby súvisí aj s vykonateľnosťou petitu. Súd môže vyhovieť len

takému petitu žaloby, ktorý je vykonateľný. V prípade určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam je petit žaloby vykonateľný zápisom do katastra. Nehnuteľnosť,

ku ktorej má byť určené vlastnícke právo, preto musí byť označená údajmi, ktoré sú

potrebné pre zápis do katastra. Krajský súd už v zrušujúcom uznesení uložil okresnému

súdu povinnosť vyzvať sťažovateľku na odstránenie nedostatkov petitu spočívajúcich v jeho

neurčitosti a nevykonateľnosti. Okresný súd sťažovateľku vyzval na odstránenie

nedostatkov, pričom jednoznačne určil, ako má nedostatky petitu odstrániť. Sťažovateľka

ich však neodstránila, čoho následkom muselo byť odmietnutie žaloby. Nevykonateľnosť

petitu je totiž takou vadou konania, pre ktorú súd nemôže vec prerokovať a rozhodnúť.

Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľke doručené 2. mája 2014.

Sťažovateľka považuje záver krajského súdu za nesprávny a nezákonný. Určenia

vlastníckeho práva sa domáhala preto, že sporné nehnuteľnosti sú zapísané duplicitne tak

v prospech sťažovateľky, ako aj v prospech žalovaného. Absencia identifikácie sporných

nehnuteľností podľa pozemnoknižného stavu oproti stavu podľa katastra nebránila

krajskému súdu konať a rozhodnúť, a preto sa nemožno stotožniť s názorom krajského

súdu, podľa ktorého žaloba neobsahovala všetky zákonné náležitosti podľa § 42 ods. 3

. Výzva okresného súdu z 27. júla 2012 podľa

, aby žalobu doplnila presnou špecifikáciou nehnuteľností

tak, aby tieto boli označené podľa identifikácie s katastrálnym stavom, podľa parcelného

čísla, údajov o parcelách registra „C“, prípadne údajov o parcelách registra „E“,

preukázateľne kládla na sťažovateľku neprimerané požiadavky, keďže táto z objektívnych

dôvodov nemala prístup k požadovaným údajom.

Podľa názoru sťažovateľky uznesenie krajského súdu vo svojich dôsledkoch porušuje

princíp zákazu odopretia spravodlivosti, ako aj princíp zákazu odoprieť prístup k súdu.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

s tým, aby bolo uznesenie z 31. marca 2014 zrušené v celom rozsahu a vec

bola vrátená na ďalšie konanie. Napokon sa domáha náhrady trov právneho zastúpenia

advokátom v sume 340,88 €.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala dovolanie proti uzneseniu

krajského súdu č. k. -247 z 31. marca 2014.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa prvej vety ak účastník v lehote

podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno

v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu

návrhom na začatie konania.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Z pohľadu ústavného súdu treba uviesť, že za situácie, keď všeobecné súdy

nepovažovali žalobný petit za dostatočne určitý a vykonateľný, a preto žalobu odmietli,

pričom podľa presvedčenia sťažovateľky ňou uvedený žalobný petit bol postačujúci, potom

z pohľadu sťažovateľky išlo nepochybne o situáciu, ktorú má na mysli ustanovenie § 237

písm. f) , teda že postupom súdu sa sťažovateľke odňala

možnosť konať pred súdom. Krajský súd sa totiž podľa sťažovateľky bezdôvodne odmietol

meritórne zaoberať jej žalobou a rozhodnúť o jej dôvodnosti, či nedôvodnosti.

Za uvedeného stavu prichádzala do úvahy možnosť podania dovolania proti

uzneseniu krajského súdu, pričom prípustnosť dovolania by sa odvíjala od ustanovenia

. Sťažovateľka však takto nepostupovala

a dovolanie podľa zistenia ústavného súdu nepodala. Nevyužila teda účinný mimoriadny

opravný prostriedok, ktorý jej zákon umožňoval uplatniť. To zakladá neprípustnosť

sťažnosti.

Napokon treba poznamenať, že sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej

preukazovala), že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani

neprichádzal zo strany ústavného súdu do úvahy prípadný postup podľa ustanovenia § 53

ods. 2 .

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014