Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 436/2014
PDF · 262.83 KB
No categories available
III. ÚS 436/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2014
predbežne prerokoval návrh M. G, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Vozárom, Csc.,
Advokátska kancelária, Kamenárska 17/a, Bratislava, na preskúmanie rozhodnutia Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/04/13-K
z 23. mája 2013, za účasti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť
funkcií, a takto
rozhodol:
Návrh M. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený a rozhodnutie Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/04/13-K z 23.
mája 2013 p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 8. augusta 2013
doručený návrh M. G. (ďalej len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“)
sp. zn. VP/04/13-K z 23. mája 2013.
Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že rozhodnutím sp. zn. VP/04/13-K z 23. mája 2013
výbor uložil navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi zastávajúcemu funkciu predsedu
predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (ďalej len „dotknutá akciová
spoločnosť“), pokutu v sume zodpovedajúcej 12 - násobku jeho mesačnému platu verejného
funkcionára, a to ako sankciu za to, že navrhovateľ ako verejný funkcionár uzatvoril v mene
dotknutej akciovej spoločnosti (poistník) s Allianz – Slovenskou poisťovňou, a. s., a spol.
(poisťovateľ) poistnú zmluvu č. 411 014 546 z 5. júna 2012 o „Poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú členmi orgánov spoločnosti“ (ďalej len „dotknutá poistná zmluva“),
čím mal podľa konštatovania výboru porušiť ustanovenie čl. 4 ods. 1 a ods. 2 písm. a)
ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií
verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej aj „ústavný
zákon o ochrane verejného záujmu“) tým, že uprednostnil osobný záujem pred verejným
záujmom, pretože predmetná poistná zmluva umožňovala poistné plnenie v jeho vlastný
prospech.
V návrhu podanom ústavnému súdu navrhovateľ uviedol, že napádané rozhodnutie
výboru považuje za nesprávne z dôvodu, že je založené na neúplnom zistení rozhodných
skutkových okolností, ktoré boli navyše nesprávne právne posúdené. Svoj záver
navrhovateľ argumentačne odôvodňuje predovšetkým tým, že podľa jeho názoru výbor
nezohľadnil význam a všeobecnú povahu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
členmi orgánov spoločnosti ani „... obchodné zvyklosti v tejto oblasti a povinnosť
štatutárnych zástupcov minimalizovať prípadnú škodu...“ a v tejto súvislosti navrhovateľ
poukázal na právnu podstatu tohto typu poistenia. Navrhovateľ vo svojej argumentácii
poukázal na skutočnosť, že poistné podmienky obsiahnuté v dotknutej poistnej zmluve sú
štandardnými na slovenskom poistnom trhu, ktoré poskytujú jednotliví poisťovatelia
pre daný typ poistenia, a konštatoval, že „Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
členmi orgánov spoločnosti nie je v súčasnosti žiadnou novinkou a ide o štandardný poistný
produkt...“, pričom túto argumentáciu navrhovateľ použil ako obranu aj proti záverom
výboru o tom, že dotknutá poistná zmluva kryla „... nielen poistenie náhrady spoločnosti,
ale aj osobné, individuálne náklady členov orgánov a vedúcich zamestnancov spoločnosti...
(poistenie nákladov na obhajobu aj v trestnom stíhaní a poistenie nákladov na styk
s verejnosťou a zachovanie dobrého mena)...“, ktoré (náklady) na toto poistné krytie by
v prípade absencie dotknutého poistenia podľa výboru mala znášať sama poistená fyzická
osoba, a nie spoločnosť. Podľa navrhovateľa výbor nezohľadnil, že dotknutá poistná zmluva
bola výsledkom verejného obstarávania, ktorého súťažné podklady schvaľovalo
predstavenstvo v čase, keď navrhovateľ nebol jeho členom, pričom predsedom
predstavenstva sa navrhovateľ mal stať až v čase skončenia predmetného verejného
obstarávania. Napokon navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že konal v súlade s verejným
záujmom chrániť majetok dotknutej akciovej spoločnosti v prípadoch, keď by ten bol
ohrozený v dôsledku škody spôsobenej priamo jej alebo tretím osobám, a to rozhodnutím
orgánu spoločnosti prijatým s odbornou starostlivosťou, pričom v tejto súvislosti
navrhovateľ poukázal, že poistné krytie v dotknutej poistnej zmluve sa malo vzťahovať
„... len na konanie, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie prijaté s odbornou starostlivosťou,
v súlade so záujmami spoločnosti a akcionárov“, nie však na škodu spôsobenú úmyselným
porušením povinností alebo úmyselným trestným činom podvodu či zneužitia právomoci
a pod.
Navrhovateľ v návrhu okrem iného uviedol:
«Podstatou poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi orgánov spoločnosti
je ochrana (majetku) spoločnosti a nie samotných členov orgánov spoločnosti. Takéto
poistenie štandardne uzatvára samotná spoločnosť vo vlastnom mene a vo vlastnom
záujme...
... v odôvodnení rozhodnutia Výbor argumentuje, že bolo možné pri uzatváraní
takýchto poistných zmlúv oddeliť individuálne plnenie v prospech (na ochranu) pracovníka
poistenej spoločnosti od celkového plnenia, v prospech samotnej poistenej spoločnosti.
Uvedená argumentácia Výboru je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v rozpore
so špecifickým charakterom, významom a účelom poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú členmi orgánov spoločnosti.
Navyše poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi orgánov má svoj význam
aj v tom zmysle, že individuálne poistenie členov orgánov spoločnosti by bolo možné len
na podstatne nižšiu výšku poistného krytia. ...
Poistenie zodpovednosti členov orgánov spoločnosti má za účel pokryť celý komplex
zodpovednostných vzťahov, ktoré vznikajú v rámci obchodného vedenia spoločnosti
na strane štatutárnych orgánov, ale aj ďalších riadiacich pracovníkov spoločnosti
v pracovnoprávnom vzťahu. ...
Podľa odôvodnenia predmetného rozhodnutia Výboru, keďže na strane poistníka
uzatváral poistnú zmluvu verejný funkcionár M. G. ako člen štatutárneho orgánu akciovej
spoločnosti, je zodpovedný za obsah zmluvy a uvedené možné budúce plnenie v prospech
jeho samotného. Výbor nezohľadnil skutočnosť, že takéto poistenie neprináša bezprostredný
prospech pre členov štatutárneho orgánu. Hovoriť preto o „prospechu jeho samotného“ je
nenáležité a nezodpovedá zneniu zmluvy. ...
V odôvodnení rozhodnutia Výbor na viacerých miestach poukazuje na ustanovenia
poistnej zmluvy, ktoré boli individuálne dojednané, avšak žiadnym spôsobom nehodnotí ako
sa tieto individuálne dojednania odchýlili od všeobecných poistných podmienok,
neposudzuje ich výhodnosť či nevýhodnosť alebo význam pre spoločnosť. Výbor len stručne
konštatuje, že „individuálneho prospechu si verejný funkcionár musel byť vedomý, keďže je
obsiahnuté aj v individuálnych dojednaniach, nielen vo všeobecných poistných
podmienkach.“ ...
Z poistnej zmluvy je zrejmé, že poistné krytie sa vzťahuje len na konanie, ktorého
výsledkom bolo rozhodnutie prijaté s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami
spoločnosti a akcionárov. Poistenie sa podľa čl. 4 bod 1 písm. a) VPP - DO nevzťahuje
na škodu vyplývajúcu z nároku uplatnenému voči poistenému, ktorá vyplýva z úmyselného
porušenia povinností, úmyselného trestného činu, podvodu, zneužitia právomoci alebo
akéhokoľvek iného činu alebo porušenia povinností, ktoré bolo vykonané s vedomím
poisteného, že ide o porušenie povinností alebo právneho záväzku.
Máme za to, že v uzavretím poistnej zmluvy bol chránený verejný záujem, nakoľko
v prípade, ak by Národná diaľničná spoločnosť, a. s. v dôsledku rozhodnutia orgánu
spoločnosti prijatého s odbornou starostlivosťou spôsobila škodu tretej osobe, prípadne by
takýmto rozhodnutím vznikla škoda priamo spoločnosti, a tento nárok by nebol krytý
poistením, bol by nevymožiteľný, nakoľko majetok zodpovedného člena orgánu spoločnosti
by s veľkou pravdepodobnosťou nekryl spôsobené škody.
Považujeme za potrebné uviesť, že samotná výška poistného závisí od bilančnej sumy
spoločnosti, nie od počtu, prípadne rozsahu majetku poistených osôb, ktoré sú v zmluve
uvedené vo všeobecnej rovine. Uzatvorením tohto typu poistenia je chránená spoločnosť
a teda aj verejný záujem kontinuálne, bez ohľadu na čas a konkrétnu osobu člena orgánu
spoločnosti. Tento postup len rešpektuje prax z prechádzajúcich období, kedy Národná
diaľničná spoločnosť, a. s. od svojho vzniku bola krytá poistením zodpovednosti za škodu
spôsobenú členmi orgánov spoločnosti. ...
Vyvodzovanie zodpovednosti za uzatvorenie predmetnej poistnej zmluvy voči
navrhovateľovi je diskriminačné, jednak vo vzťahu k prechádzajúcim poistným zmluvám
uzatvorených štatutárnymi orgánmi spoločností Národná diaľničná spoločnosť, a. s.,
a jednak vo vzťahu k poistným zmluvám totožného znenia, ktoré boli uzatvorené členmi
štatutárnych orgánov iných štátnych akciových spoločností, a ktoré neboli žiadnym
spôsobom spochybňované a voči štatutárnym orgánom nebola vyvodzovaná žiadna
zodpovednosť.»
Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľ domáha, aby „Ústavný súd SR rozhodnutie
Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/04/13-K zo dna 23. mája 2013 zrušil“.
Súčasne sa navrhovateľ domáhal, aby mu ústavný súd priznal úhradu trov právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom v sume 322,96 €.
II.
Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný
funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavnom súde
v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená
strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9
ods. 10 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktorým bolo rozhodnuté o pokute
proti verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má
odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.
Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia
zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu (§ 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde) v konaní
o preskúmanie rozhodnutia výboru vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov je preskúmanie, resp. zistenie, či konanie navrhovateľa ako verejného funkcionára
bolo alebo nebolo v rozpore s dotknutými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu, teda či povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce mu z čl. 4 ods. 1
a ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu porušil alebo neporušil.
Podľa čl. 4 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár
je povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone
svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným
záujmom.
Podľa čl. 4 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný
funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore
s týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný funkcionár nesmie využívať svoju
funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo
v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych
osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb; to sa nevzťahuje na činnosť alebo
úlohu, ktorá vyplýva verejnému funkcionárovi z výkonu jeho funkcie.
Výbor svoje rozhodnutie, ktorého preskúmania sa navrhovateľ domáha, odôvodnil
takto:
«Výbor sa v konaní oboznámil s textom poistnej zmluvy, písomným znením
informácie predsedu výboru zo dňa 4. decembra 2012, ako i s vyjadrením verejného
funkcionára zo dňa 19. februára 2013. Na základe týchto podkladov sa výbor nestotožnil
s tvrdením verejného funkcionára a s jeho kvalifikáciou inak nesporného skutkového stavu.
Výbor rozhodol, že zo strany verejného funkcionára išlo o porušenie čl. 4 ods. 1 a 2 písm. a)
ústavného zákona.
Z hľadiska skutkového stavu je nesporné, že podľa uvedenej poistnej zmluvy
č. 411 014 546 ňou verejný funkcionár M. G. poistil aj vlastnú osobu v plnom rozsahu rizík
krytých poistnou zmluvou, a to za prostriedky akciovej spoločnosti Národná diaľničná
spoločnosť, ktorá je v 100%-nom vlastníctve štátu.
Podľa poistnej zmluvy zahŕňal rozsah poistenia (i) poistenie členov orgánov
spoločnosti a riadiacich zamestnancov spoločnosti, (ii) poistenie náhrady spoločnosti, (iii)
poistenie nákladov obhajoby, súdnych trov, trov mimosúdneho vyrovnania a (iv) poistenie
nákladov na styk s verejnosťou a zachovanie dobrého mena.
Rozsah poistenia tak kryl nielen poistenie náhrady spoločnosti, ale aj osobné,
individuálne náklady členov orgánov a vedúcich zamestnancov spoločností. Je potrebné
poukázať napríklad na dve ďalšie ustanovenia poistnej zmluvy, kde sú súčasťou poistenia
plnenia, ktoré sa týkajú výhradne členov orgánov ako fyzických osôb. Konkrétne:
• poistenie nákladov na obhajobu aj v trestnom stíhaní (článok 2-22 písm. a)
všeobecných poistných podmienok uvádza, že náklady obhajoby zahŕňajú náklady obhajoby
poisteného v prípravnom konaní, a pred súdom v trestnom konaní vedenom proti nemu,
ak je vedené v súvislosti s nárokom na náhradu škody, a rovnaká formulácia je uvedená aj
v bode 7 písm. a) osobitných dojednaní). Keďže sa predmetné ustanovenie uvádza aj
v osobitných dojednaniach dojednaných individuálne, nemôže ísť o žiadne prehliadnutie,
ale o úmysel.
• náklady na styk s verejnosťou a zachovanie dobrého mena sa výslovne týkajú nie
dobrého mena právnickej osoby, ale poistených členov orgánov spoločnosti (článok 2-21
všeobecných poistných podmienok, ako aj bod 9 osobitných dojednaní). Keďže sa toto
ustanovenie uvádza aj v osobitných dojednaniach, dojednaných individuálne (bod 9), opäť
nemôže ísť o žiadne prehliadnutie, ale o úmysel. V oboch prípadoch ide o náklady, ktoré by
pri absencii poistenia plne znášala poistená fyzická osoba a nie spoločnosť. Nemožno preto
argumentovať, že by tieto dojednania akýmkoľvek spôsobom chránili spoločnosť, ako to
vo svojom stanovisku vo všeobecnosti uviedol verejný funkcionár.
Tomuto konštatovaniu nasvedčuje skutočnosť, že bolo možné pri uzatváraní takýchto
poistných zmlúv oddeliť individuálne plnenie v prospech (na ochranu) pracovníka poistenej
spoločnosti od celkového plnenia, v prospech samotnej poistenej spoločnosti. Napríklad
rovnaký poisťovateľ v inej poistnej zmluve o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
členmi orgánov spoločnosti č. 411 016 472 uzavretej medzi Vodohospodárskou výstavbou
š.p. Bratislava a Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava zo dňa 28. 2. 2013 poistné
za jednotlivé časti poistnej zmluvy finančne rozdeľuje a následne tie, ktoré poisťujú
individuálnu ochranu si hradia vedúci pracovníci zrážkou zo mzdy (nie je uhradené ich
zamestnávateľom).
Pri posudzovaní uprednostnenia osobného záujmu nad verejným, sa treba zaoberať
obchodnoprávnymi aj pracovnoprávnymi aspektmi veci vzhľadom na to, že verejný
funkcionár je nielen členom orgánu spoločnosti, ale aj jej zamestnancom.
Vo vzťahu k obchodnoprávnym aspektom ide predovšetkým o § 194 ods. 5 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej „obchodný
zákonník“), podľa ktorého sú členovia predstavenstva povinní vykonávať svoju pôsobnosť
s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou
starostlivosťou, a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú
povinní zaobstarať si, a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa
predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach,
ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej
záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať
svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami
spoločnosti.
Podľa § 194 ods. 6 obchodného zákonníka prvej vety platí, že tí členovia
predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobností, sú povinní
spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.
V zmysle § 194 ods. 7 obchodného zákonníka sa uvádza, že člen predstavenstva
nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Členovia predstavenstva
nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie
valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore
s právnymi predpismi alebo stanovami spoločnosti. Členov predstavenstva nezbavuje
zodpovednosti, ak ich konanie schválila dozorná rada.
Podľa § 194 ods. 8 obchodného zákonníka sú zakázané dohody medzi spoločnosťou
a členom predstavenstva vylučujúce alebo obmedzujúce zodpovednosť člena
predstavenstva; stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť člena
predstavenstva. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči členom
predstavenstva alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich
vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie, a ak proti takémuto
rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest menšina akcionárov s
akciami, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania.
Nasledujúci ods. 9 cit. § 194 obchodného zákonníka uvádza, že nároky spoločnosti
na náhradu škody voči členom predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný
účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti.
Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči
členom predstavenstva nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo
s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz,
uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva správca konkurznej
podstaty.
Výbor tiež zobral do úvahy skutočnosť, že verejný funkcionár ako člen štatutárneho
orgánu poistníka, uzavrel poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
vedúcimi pracovníkmi štátnej akciovej spoločnosti tretím osobám, vrátane pracovnoprávnej
zodpovednosti (bod 20 opisu predmetu zákazky). Zaoberal sa skutočnosťou, že člen
štatutárneho orgánu poistníka bol v rovnaký moment aj verejným funkcionárom,
a predmetné poistenie smerovalo aj k úhrade škody spôsobenej v rámci pracovnoprávneho
vzťahu.
Pritom pracovnoprávna zodpovednosť je sankčný vzťah, ktorý vzniká porušením
povinnosti, a ktorého hlavným obsahom je povinnosť škodcu uhradiť škodu, a právo
poškodeného túto náhradu škody požadovať. Samozrejme existuje právna možnosť poistiť
sa i za škodu vyplývajúcu z pracovnoprávneho vzťahu, avšak v takomto prípade je logické
a v súlade s dobrými mravmi, aby náklady znášal ten, kto bude mať z toho určitú výhodu
(prospech). V prípade, že tomu tak nie je, a náklady na poistné má hradiť zamestnávateľ,
stráca sa tým nielen reparačná a satisfakčná funkcia pracovnoprávnej zodpovednosti, ale
najmä preventívna funkcia vymedzená vo viacerých ustanoveniach pracovnoprávnych
predpisov.
Medzi základné povinnosti zamestnancov patrí povinnosť chrániť majetok
zamestnávateľa. Zamestnanci sú povinní riadne hospodáriť s prostriedkami, ktoré im zveril
zamestnávateľ, chrániť jeho majetok, a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa (§ 81 písm. e) ZP).
Uzavretie takejto poistnej zmluvy, pri ktorej zamestnanec nemá zodpovednosť
za svoje konanie a za škodu, ktorú tým spôsobí, nie je bežné, a pokiaľ je, treba skúmať,
v koho prospech je uzavretá. Samozrejme je to poistník, ktorý je chránený voči konaniu
svojho zamestnanca, ale na druhej strane aj poistený vedúci zamestnanec, ktorý nebude mať
v tomto prípade povinnosť škodu nahradiť osobne a zo svojho, a to i v prípade, že o tom
rozhodne súd alebo iný orgán, keďže vždy ide o zavinené konanie.
V prípade, že takúto zmluvu uzavrie v mene zamestnávateľa jeho štatutárny orgán
alebo člen štatutárneho orgánu, je to vždy otázka jeho zodpovednosti za takéto konanie,
avšak ak za zamestnávateľa koná verejný funkcionár, nastane stav nielen etického, či
morálneho konfliktu, ale aj konfliktu verejného záujmu a osobného záujmu. Pokiaľ verejný
funkcionár má takúto poistnú zmluvu v mene zamestnávateľa, ale v prospech svojej osoby
(i keď ide o prípadné budúce možné plnenie), nastáva tu konflikt záujmov, keďže takúto
zmluvu uzavrel za prostriedky štátnej akciovej spoločnosti, a nie zo svojich prostriedkov. Je
potrebné uviesť, že pokiaľ ide o poistenie zodpovednosti akciovej spoločnosti za škody
spôsobené jej vedúcimi zamestnancami tretej osobe, má poistenie svoje opodstatnenie.
Avšak ak toto poistenie vylučuje realizáciu pracovnoprávnej zodpovednosti, ktorá má
nastúpiť na základe pracovnoprávnych predpisov voči zavinenému konaniu vedúcich
zamestnancov je potrebné, aby sa dôsledne zvažovalo o aký záujem ide. Ak teda verejný
funkcionár uzavrie takúto poistnú zmluvu v prospech budúceho možného plnenia vo svoj
prospech (nemožnosť realizácie pracovnoprávnej zodpovednosti voči jeho osobe), ide
o osobný záujem, ktorý nesmie prevažovať nad verejným záujmom.
Pokiaľ sa týka bodu 7 poistnej zmluvy medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou,
a. s. Bratislava a Allianz Slovenská poisťovňa, a. s. Bratislava, tento obsahuje ustanovenia
takéhoto druhu, pričom ich nebolo nevyhnutné uzavrieť. Keďže na strane poistenca
uzatváral poistnú zmluvu tiež verejný funkcionár M. G., ako člen štatutárneho orgánu
poistenej akciovej spoločnosti, je zodpovedný i za obsah zmluvy, a uvedené možné budúce
plnenie v prospech jeho samotného. Tým, že takéto plnenie dojednal, a takúto poistnú
zmluvu v mene spoločnosti uzavrel, sa dopustil konania v rozpore s čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2
písm. a) ústavného zákona, a naplnil tým skutkový a právny stav tak, ako je uvedený vo
výroku tohto rozhodnutia.
Uzavretie predmetného poistenia prináša majetkový prospech členom orgánov
Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. Bratislava, nakoľko prípadné škody bude za nich
vyplácať poisťovňa a poistenie je platené z prostriedkov spoločnosti, nie samotnými členmi
orgánov. Skutočnosť, že aj zaplatené poistné predstavuje majetkový prospech, je zrejmá
napríklad aj z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 26. augusta 1999, sp. zn. 1 Obo 56/99.»
V súvislosti s návrhom navrhovateľa ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že
napádané rozhodnutie výboru bolo navrhovateľovi doručené 16. júla 2013, pričom jeho
samotný návrh adresovaný ústavnému súdu bol podaný na poštovú prepravu
7. augusta 2013 (ústavnému súdu doručený 8. augusta 2013), čo znamená, že návrh
navrhovateľa bol ústavnému súdu podaný v lehote podľa citovaného čl. 10 ods. 2 ústavného
zákona o ochrane verejného záujmu, t. j. bol podaný riadne a včas.
Podstata argumentácie navrhovateľa je založená na jeho konštatácii o štandardností
dojednaní obsiahnutých v dotknutej poistnej zmluve, ktoré mali byť dojednané výlučne
v prospech a v záujme ochrany majetku dotknutej akciovej spoločnosti, a nie v záujme
ochrany majetku členov jej riadiacich orgánov, ktorí sú v tejto dotknutej poistnej zmluve
označení ako „poistené“ osoby. Súčasne navrhovateľ vo všeobecnej rovine poukázal
na skutočnosť, že obdobné poistné zmluvy majú uzavreté aj iné spoločnosti vo vlastníctve
štátu, pričom zdôraznil, že ide o štandardný typ poistenia.
V uvedených súvislostiach ústavný súd na margo tvrdeného poukazuje
na skutočnosť, že iba samotné konštatovanie o štandardnosti dotknutých zmluvných
dojednaní, ešte bez ďalšieho nie je dôkazom o ich ústavnosti v prípade ak tieto zmluvné
dojednania neboli podrobené testu ústavnosti, a to napr. aj skrze ustanovení ústavného
zákona o ochrane verejného záujmu.
V danom prípade je dotknutá akciová spoločnosť spoločnosťou v 100 % vlastníctve
štátu (štát je jej jediným akcionárom, pozn.), ktorej sa právna forma, štruktúra (čo sa týka
riadiacich orgánov) a fungovanie spravuje príslušnými ustanoveniami § 154 a nasl.
Obchodného zákonníka upravujúcimi problematiku akciovej spoločnosti.
Podľa Obchodného zákonníka je osobitne v § 154 ods. 1 upravená zodpovednosť akciovej
spoločnosti ako celku navonok voči tretím osobám za nesplnenie si svojich záväzkov
a v § 194 ods. 6 je osobitne upravená zodpovednosť členov predstavenstva akciovej
spoločnosti ako jej vrcholových riadiacich pracovníkov dovnútra voči samotnej akciovej
spoločnosti za škodu, ktorú by jej spôsobili nesplnením si svojich povinností pri výkone
svojej pôsobnosti.
Podľa § 154 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zodpovedá za porušenie
svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.
Podľa § 194 ods. 6 Obchodného zákonníka členovia predstavenstva, ktorí porušili
svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť
škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade vzniku škody tretej osobe vzniknutej v dôsledku
činnosti akciovej spoločnosti nie je povinnosťou tejto tretej osoby skúmať, kto, resp. ktorý
riadiaci pracovník akciovej spoločnosti túto škodu spôsobil, pretože akciová spoločnosť má
ex lege objektívnu zodpovednosť za túto škodu voči tretej osobe a ručí za ňu celým svojím
majetkom. Až následne nastupuje objektívna zodpovednosť členov predstavenstva za túto
škodu voči akciovej spoločnosti, ak vznikla porušením povinnosti v ich riadiacej
pôsobnosti, za ktorú (škodu) zodpovedajú neobmedzene v celom jej rozsahu.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že je nevyhnutne potrebné oddeliť zodpovednosť
akciovej spoločnosti za škodu, ktorá by eventuálne mohla vzniknúť navonok tretím
subjektom v dôsledku toho, že by akciová spoločnosť nesplnila svoje záväzky voči týmto
tretím osobám na jednej strane, a na strane druhej internú zodpovednosť jej riadiacich
pracovníkov (členov predstavenstva) voči samotnej akciovej spoločnosti za škodu
spôsobenú akciovej spoločnosti porušením povinností v ich riadiacej pôsobnosti.
Vzhľadom na uvedené tak podľa ústavného súdu nie je možné stotožňovať, resp.
kumulovať do jedného inštitútu zodpovednosť akciovej spoločnosti za ňou spôsobenú
škodu, ktorá sa uplatňuje voči tretím subjektom, a tiež zodpovednosť členov predstavenstva
za škodu, ktorá sa uplatňuje interne voči samotnej akciovej spoločnosti v rozsahu porušenia
povinnosti v ich riadiacej pôsobnosti, tak ako to učinil navrhovateľ.
Dojednaním poistnej zmluvy o zodpovednosti za škodu je poistená, resp. chránená
zodpovednosť za škodu toho subjektu, ktorý je predmetnou poistnou zmluvou poistený.
Inými slovami, v prípade ak nastane poistná udalosť na strane poisteného subjektu,
a poistnou udalosťou je pri tomto type poistenia vznik škodovej udalosti, za ktorú je
poistený zodpovedný, poisťovateľ (poisťovňa) uhradí do výšky poistného krytia túto škodu
poškodenému namiesto poisteného, čím je v konečnom dôsledku chránený majetok
poisteného pred výdavkami za náhradu tejto škody, za ktorej vznik je inak poistený
zodpovedný.
V danom prípade už zo samotného označenia dotknutej poistnej zmluvy – „Poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi orgánov spoločnosti“ – vyplýva, že predmetným
zmluvným dojednaním je poistená, resp. chránená zodpovednosť za škodu poistených osôb,
ktorými sú v tomto prípade „všetci minulí, súčasní a budúci členovia predstavenstva,
členovia dozornej rady, prokuristi a riadiaci zamestnanci spoločnosti v zmysle bodu 6
osobitných dojednaní a ostatné osoby“, takže v konečnom dôsledku je tak v prípade vzniku
ich zodpovednosti za škodu voči akciovej spoločnosti v prvom rade chránený ich záujem
a majetok, a nie majetok dotknutej akciovej spoločnosti, pretože majetok akciovej
spoločnosti, resp. jej právo na náhradu jej spôsobenej škody, za ktorú zodpovedajú napr.
členovia jej predstavenstva, je primárne chránené ex lege, a to ustanovením o zodpovednosti
týchto osôb za túto škodu neobmedzene celým ich majetkom. Inými slovami, dotknutá
poistná zmluva je uzavretá v prvom rade na ochranu poistených osôb (teda aj navrhovateľa),
a nie primárne na ochranu majetku dotknutej akciovej spoločnosti, tak ako to tvrdí
navrhovateľ. Uvedené závery verifikuje napr. aj vyjadrenie jedného zo spolupoisťovateľov
v danom prípade (t. j. jednej z poisťovní), konkrétne poisťovne QBE, ktorej písomné
vyjadrenie (aj keď neúplné, pozn.) predložil samotný navrhovateľ, podľa ktorého poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi štatutárnych orgánov a ďalšími manažérmi
„... ochraňuje predovšetkým poistené osoby – toto poistenie im uľahčuje podstupovať
závažné rozhodnutia za situácie, kedy zodpovedajú za škodu celým svojím majetkom a ich
zodpovednosť trvá aj niekoľko rokov (po odstúpení / odvolaní z funkcie)“.
Ústavný súd v uvedených súvislostiach pripúšťa, že sprostredkovane, resp. druhotne
je dotknutou poistnou zmluvou v konečnom dôsledku chránený aj majetok dotknutej
akciovej spoločnosti, a teda aj akcionárov, a to najmä pred prípadnými negatívnymi
dôsledkami neželaného konania poistených osôb (jej manažérov), v dôsledku ktorého (napr.
zámerné zbavovanie sa majetku, ktorým tieto osoby ex lege zodpovedajú za škodu, pozn.)
by mohlo byť ohrozené reálne vymoženie splnenia si ich záväzkov voči akciovej
spoločnosti v súvislosti s ich zodpovednosťou za nimi spôsobenú škodu, za ktorú ručia
celým svojím majetkom (v tomto prípade by boli dôvodné napr. aj trestnoprávne dôsledky,
pozn.), alebo napr. v prípadoch, keď by nimi spôsobená škoda, za ktorú zodpovedajú,
výrazne presahovala výšku majetku týchto osôb (v tomto prípade by boli dôvodné napr. aj
ustanovenia o spoluúčasti v poistnej zmluve, pozn.) a pod., avšak tento účel dotknutej
poistnej zmluvy je len podporný a nemožno ním bezvýhradne odôvodňovať jej uzavretie,
tak ako to tvrdí navrhovateľ.
Uvedeným sekundárnym účelom dotknutej poistnej zmluvy, t. j. účelom
spočívajúcim v druhotnej ochrane majetku akciovej spoločnosti, a teda aj majetku
akcionárov však možno odôvodniť rozhodnutie akciovej spoločnosti uzatvoriť dotknutú
poistnú zmluvu (ako poistník) v prospech osôb, ktorých zodpovednosť za škodu je touto
dotknutou poistnou zmluvou primárne chránená (t. j. v prospech poistených), a tiež s tým
súvisiaci jej záväzok platiť buď v celom rozsahu (čo je aj v dotknutom prípade, pozn.),
alebo čiastočne aj dojednané poistné namiesto samotného poisteného, resp. namiesto
poistených.
Ústavný súd však zdôrazňuje, že aj v tomto prípade, t. j. v prípade, keď sa akciová
spoločnosť rozhodne (napriek štandardu, podľa ktorého si poistený v prípade poistenia
svojej zodpovednosti za škodu platí poistné zväčša sám, pozn.) v prospech poistených
uzavrieť poistnú zmluvu na ochranu ich zodpovednosti za škodu s cieľom chrániť aj seba
zabezpečením vymáhateľnosti svojich škodových nárokov od týchto osôb a zaviaže sa
za nich platiť poistné (buď v celku, alebo čiastočne), je potrebné mať na zreteli, aby
poistným krytím v takejto poistnej zmluve boli zaistené iba také poistné udalosti,
pri ktorých vznikne škoda výhradne iba pri výkone pracovných činností týchto riadiacich
zamestnancov v rozsahu ich pôsobností.
Vzhľadom na uvedené tak dotknutou poistnou zmluvou, z ktorej platí namiesto
poistených subjektov poistné akciová spoločnosť (tobôž ak ide o akciovú spoločnosť
v 100 % vlastníctve štátu, bez schválenia a súhlasu tohto jediného akcionára, pozn.), by
nemali byť poistené aj také škodové nároky voči riadiacim zamestnancom tejto akciovej
spoločnosti, ktoré si poškodení môžu uplatniť priamo voči týmto riadiacim zamestnancom
ako jednotlivcom, resp. ako voči fyzickým osobám, a nie voči spoločnosti, pretože ide
o škodové nároky, ktoré nesúvisia s výkonom ich pracovných povinností v rozsahu ich
pôsobnosti (napr. nárok na náhradu škody za príp. sexuálne obťažovanie, konanie o ochrane
dobrého mena fyzickej osoby, konanie o nároku na náhradu škody za ublíženie na zdraví
mimo výkonu práce, nároky zamestnávateľa voči riadiacim zamestnancom na náhradu
škody z pracovnoprávnych vzťahov, napr. za škodu spôsobenú na im zverených veciach,
ako aj trovy týchto súdnych konaní a pod.). Uvedené však dotknutým riadiacim
zamestnancom akciovej spoločnosti nebráni, aby si sami pripoistili svoju zodpovednosť aj
pre takéto prípady, avšak v tomto prípade sú ako poistení povinní znášať poistné sami
zo svojho, nie z majetku akciovej spoločnosti a bez jej súhlasu (tobôž, ak ide ako v danom
prípade o majetok štátu, pozn.).
Aj v posudzovanom prípade navrhovateľ ako predseda predstavenstva uzavrel
v mene dotknutej akciovej spoločnosti dotknutú poistnú zmluvu na poistenie aj svojej
zodpovednosti za škodu, v rámci zmluvných dojednaní ktorej bolo dojednané aj poistenie
takých škodových udalostí, poistenie za ktoré by mal v zmysle už uvedeného znášať
zo svojho sám navrhovateľ, resp. sami všetci poistení. V tomto smere sa možno stotožniť
so záverom výboru, že uzavretím dotknutej poistnej zmluvy navrhovateľ získal na úkor
verejného záujmu osobný prospech, pretože osobným (majetkovým) prospechom nie je len
to, o čo by sa majetok dotknutej osoby mohol zväčšiť no nezväčší sa, tak ako to poníma
navrhovateľ (t. j. nie je to len suma, o ktorú by si navrhovateľ polepšil, keby sa priamo
jemu, a nie akciovej spoločnosti vyplatilo poistné plnenie z poistnej udalosti, tak ako sa
bráni navrhovateľ, pozn.), ale osobným (majetkovým) prospechom je aj to, o čo by sa
majetok dotknutej osoby mohol zmenšiť, ale sa v konečnom dôsledku nezmenšil (t. j.
osobným majetkovým prospechom je aj suma, ktorú takýmto spôsobom navrhovateľ ušetril
tým, že za poistenie svojej zodpovednosti nielen za škodové udalosti súvisiace s výkonom
jeho pracovných povinností v rozsahu jeho pôsobností, ale aj za škodové udalosti
nesúvisiace s jeho pracovnou pôsobnosťou neplatil poistné sám zo svojho, ale ich za neho
platila dotknutá akciová spoločnosť, pozn.).
V tomto smere neobstojí ani obranná argumentácia navrhovateľa, podľa ktorej
dotknutá poistná zmluva z 13. júna 2012 bola predmetom verejného obstarávania, „... ktoré
sa realizovalo niekoľko mesiacov...“, pričom on „... nebol... členom predstavenstva, ktorý
by schvaľoval predmetné verejné obstarávanie...“, a teda z tohto dôvodu by nemal byť ani
sankcionovaný za jej uzavretie (navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne dátumy, napr.
začatia verejného obstarávania a pod., a táto jeho námietka je formulovaná iba
vo všeobecnej rovine, pozn.). Podľa zistenia ústavného súdu zo spisu výboru sp. zn. 004/13
navrhovateľ bol členom predstavenstva dotknutej akciovej spoločnosti od januára 2012, a to
v čase od januára do apríla 2012 v pozícii jeho podpredsedu a od mája 2012 zastáva funkciu
jeho predsedu. V tejto súvislosti je však podstatná skutočnosť, že navrhovateľ predmetnú
námietku prvýkrát uplatnil až v konaní pred ústavným súdom, avšak vôbec ju nezmienil
vo svojom vyjadrení z 20. februára 2013 adresovanom výboru, ktorý sa tak nemal možnosť
s touto námietkou navrhovateľa vysporiadať, preto nemohla byť ani predmetom prieskumu
ústavným súdom.
Preskúmaním návrhu navrhovateľa ústavný súd dospel k záveru, že konanie
navrhovateľa bolo v rozpore s čl. 4 ods. 1 a 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu, preto ústavný súd návrh navrhovateľa odmietol ako zjavne
neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) a rozhodnutie výboru potvrdil (§ 73b
ods. 3 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júla 2014