Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 436/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2014

predbežne prerokoval návrh M. G, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Vozárom, Csc.,

Advokátska kancelária, Kamenárska 17/a, Bratislava, na preskúmanie rozhodnutia Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/04/13-K

z 23. mája 2013, za účasti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií, a takto

rozhodol:

Návrh M. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený a rozhodnutie Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/04/13-K z 23.

mája 2013 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 8. augusta 2013

doručený návrh M. G. (ďalej len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“)

sp. zn. VP/04/13-K z 23. mája 2013.

Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že rozhodnutím sp. zn. VP/04/13-K z 23. mája 2013

výbor uložil navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi zastávajúcemu funkciu predsedu

predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (ďalej len „dotknutá akciová

spoločnosť“), pokutu v sume zodpovedajúcej 12 - násobku jeho mesačnému platu verejného

funkcionára, a to ako sankciu za to, že navrhovateľ ako verejný funkcionár uzatvoril v mene

dotknutej akciovej spoločnosti (poistník) s Allianz – Slovenskou poisťovňou, a. s., a spol.

(poisťovateľ) poistnú zmluvu č. 411 014 546 z 5. júna 2012 o „Poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú členmi orgánov spoločnosti“ (ďalej len „dotknutá poistná zmluva“),

čím mal podľa konštatovania výboru porušiť ustanovenie čl. 4 ods. 1 a ods. 2 písm. a)

ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení ústavného (ďalej aj „ústavný

zákon o ochrane verejného záujmu“) tým, že uprednostnil osobný záujem pred verejným

záujmom, pretože predmetná poistná zmluva umožňovala poistné plnenie v jeho vlastný

prospech.

V návrhu podanom ústavnému súdu navrhovateľ uviedol, že napádané rozhodnutie

výboru považuje za nesprávne z dôvodu, že je založené na neúplnom zistení rozhodných

skutkových okolností, ktoré boli navyše nesprávne právne posúdené. Svoj záver

navrhovateľ argumentačne odôvodňuje predovšetkým tým, že podľa jeho názoru výbor

nezohľadnil význam a všeobecnú povahu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

členmi orgánov spoločnosti ani „... obchodné zvyklosti v tejto oblasti a povinnosť

štatutárnych zástupcov minimalizovať prípadnú škodu...“ a v tejto súvislosti navrhovateľ

poukázal na právnu podstatu tohto typu poistenia. Navrhovateľ vo svojej argumentácii

poukázal na skutočnosť, že poistné podmienky obsiahnuté v dotknutej poistnej zmluve sú

štandardnými na slovenskom poistnom trhu, ktoré poskytujú jednotliví poisťovatelia

pre daný typ poistenia, a konštatoval, že „Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

členmi orgánov spoločnosti nie je v súčasnosti žiadnou novinkou a ide o štandardný poistný

produkt...“, pričom túto argumentáciu navrhovateľ použil ako obranu aj proti záverom

výboru o tom, že dotknutá poistná zmluva kryla „... nielen poistenie náhrady spoločnosti,

ale aj osobné, individuálne náklady členov orgánov a vedúcich zamestnancov spoločnosti...

(poistenie nákladov na obhajobu aj v trestnom stíhaní a poistenie nákladov na styk

s verejnosťou a zachovanie dobrého mena)...“, ktoré (náklady) na toto poistné krytie by

v prípade absencie dotknutého poistenia podľa výboru mala znášať sama poistená fyzická

osoba, a nie spoločnosť. Podľa navrhovateľa výbor nezohľadnil, že dotknutá poistná zmluva

bola výsledkom verejného obstarávania, ktorého súťažné podklady schvaľovalo

predstavenstvo v čase, keď navrhovateľ nebol jeho členom, pričom predsedom

predstavenstva sa navrhovateľ mal stať až v čase skončenia predmetného verejného

obstarávania. Napokon navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že konal v súlade s verejným

záujmom chrániť majetok dotknutej akciovej spoločnosti v prípadoch, keď by ten bol

ohrozený v dôsledku škody spôsobenej priamo jej alebo tretím osobám, a to rozhodnutím

orgánu spoločnosti prijatým s odbornou starostlivosťou, pričom v tejto súvislosti

navrhovateľ poukázal, že poistné krytie v dotknutej poistnej zmluve sa malo vzťahovať

„... len na konanie, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie prijaté s odbornou starostlivosťou,

v súlade so záujmami spoločnosti a akcionárov“, nie však na škodu spôsobenú úmyselným

porušením povinností alebo úmyselným trestným činom podvodu či zneužitia právomoci

a pod.

Navrhovateľ v návrhu okrem iného uviedol:

«Podstatou poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi orgánov spoločnosti

je ochrana (majetku) spoločnosti a nie samotných členov orgánov spoločnosti. Takéto

poistenie štandardne uzatvára samotná spoločnosť vo vlastnom mene a vo vlastnom

záujme...

... v odôvodnení rozhodnutia Výbor argumentuje, že bolo možné pri uzatváraní

takýchto poistných zmlúv oddeliť individuálne plnenie v prospech (na ochranu) pracovníka

poistenej spoločnosti od celkového plnenia, v prospech samotnej poistenej spoločnosti.

Uvedená argumentácia Výboru je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v rozpore

so špecifickým charakterom, významom a účelom poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú členmi orgánov spoločnosti.

Navyše poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi orgánov má svoj význam

aj v tom zmysle, že individuálne poistenie členov orgánov spoločnosti by bolo možné len

na podstatne nižšiu výšku poistného krytia. ...

Poistenie zodpovednosti členov orgánov spoločnosti má za účel pokryť celý komplex

zodpovednostných vzťahov, ktoré vznikajú v rámci obchodného vedenia spoločnosti

na strane štatutárnych orgánov, ale aj ďalších riadiacich pracovníkov spoločnosti

v pracovnoprávnom vzťahu. ...

Podľa odôvodnenia predmetného rozhodnutia Výboru, keďže na strane poistníka

uzatváral poistnú zmluvu verejný funkcionár M. G. ako člen štatutárneho orgánu akciovej

spoločnosti, je zodpovedný za obsah zmluvy a uvedené možné budúce plnenie v prospech

jeho samotného. Výbor nezohľadnil skutočnosť, že takéto poistenie neprináša bezprostredný

prospech pre členov štatutárneho orgánu. Hovoriť preto o „prospechu jeho samotného“ je

nenáležité a nezodpovedá zneniu zmluvy. ...

V odôvodnení rozhodnutia Výbor na viacerých miestach poukazuje na ustanovenia

poistnej zmluvy, ktoré boli individuálne dojednané, avšak žiadnym spôsobom nehodnotí ako

sa tieto individuálne dojednania odchýlili od všeobecných poistných podmienok,

neposudzuje ich výhodnosť či nevýhodnosť alebo význam pre spoločnosť. Výbor len stručne

konštatuje, že „individuálneho prospechu si verejný funkcionár musel byť vedomý, keďže je

obsiahnuté aj v individuálnych dojednaniach, nielen vo všeobecných poistných

podmienkach.“ ...

Z poistnej zmluvy je zrejmé, že poistné krytie sa vzťahuje len na konanie, ktorého

výsledkom bolo rozhodnutie prijaté s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami

spoločnosti a akcionárov. Poistenie sa podľa čl. 4 bod 1 písm. a) VPP - DO nevzťahuje

na škodu vyplývajúcu z nároku uplatnenému voči poistenému, ktorá vyplýva z úmyselného

porušenia povinností, úmyselného trestného činu, podvodu, zneužitia právomoci alebo

akéhokoľvek iného činu alebo porušenia povinností, ktoré bolo vykonané s vedomím

poisteného, že ide o porušenie povinností alebo právneho záväzku.

Máme za to, že v uzavretím poistnej zmluvy bol chránený verejný záujem, nakoľko

v prípade, ak by Národná diaľničná spoločnosť, a. s. v dôsledku rozhodnutia orgánu

spoločnosti prijatého s odbornou starostlivosťou spôsobila škodu tretej osobe, prípadne by

takýmto rozhodnutím vznikla škoda priamo spoločnosti, a tento nárok by nebol krytý

poistením, bol by nevymožiteľný, nakoľko majetok zodpovedného člena orgánu spoločnosti

by s veľkou pravdepodobnosťou nekryl spôsobené škody.

Považujeme za potrebné uviesť, že samotná výška poistného závisí od bilančnej sumy

spoločnosti, nie od počtu, prípadne rozsahu majetku poistených osôb, ktoré sú v zmluve

uvedené vo všeobecnej rovine. Uzatvorením tohto typu poistenia je chránená spoločnosť

a teda aj verejný záujem kontinuálne, bez ohľadu na čas a konkrétnu osobu člena orgánu

spoločnosti. Tento postup len rešpektuje prax z prechádzajúcich období, kedy Národná

diaľničná spoločnosť, a. s. od svojho vzniku bola krytá poistením zodpovednosti za škodu

spôsobenú členmi orgánov spoločnosti. ...

Vyvodzovanie zodpovednosti za uzatvorenie predmetnej poistnej zmluvy voči

navrhovateľovi je diskriminačné, jednak vo vzťahu k prechádzajúcim poistným zmluvám

uzatvorených štatutárnymi orgánmi spoločností Národná diaľničná spoločnosť, a. s.,

a jednak vo vzťahu k poistným zmluvám totožného znenia, ktoré boli uzatvorené členmi

štatutárnych orgánov iných štátnych akciových spoločností, a ktoré neboli žiadnym

spôsobom spochybňované a voči štatutárnym orgánom nebola vyvodzovaná žiadna

zodpovednosť.»

Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľ domáha, aby „Ústavný súd SR rozhodnutie

Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/04/13-K zo dna 23. mája 2013 zrušil“.

Súčasne sa navrhovateľ domáhal, aby mu ústavný súd priznal úhradu trov právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom v sume 322,96 €.

II.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný

funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavnom súde

v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená

strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9

ods. 10 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktorým bolo rozhodnuté o pokute

proti verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má

odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.

Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia

zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu ( ) v konaní

o preskúmanie rozhodnutia výboru vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov je preskúmanie, resp. zistenie, či konanie navrhovateľa ako verejného funkcionára

bolo alebo nebolo v rozpore s dotknutými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu, teda či povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce mu z čl. 4 ods. 1

a ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu porušil alebo neporušil.

Podľa čl. 4 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár

je povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone

svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným

záujmom.

Podľa čl. 4 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný

funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore

s týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný funkcionár nesmie využívať svoju

funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo

v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych

osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb; to sa nevzťahuje na činnosť alebo

úlohu, ktorá vyplýva verejnému funkcionárovi z výkonu jeho funkcie.

Výbor svoje rozhodnutie, ktorého preskúmania sa navrhovateľ domáha, odôvodnil

takto:

«Výbor sa v konaní oboznámil s textom poistnej zmluvy, písomným znením

informácie predsedu výboru zo dňa 4. decembra 2012, ako i s vyjadrením verejného

funkcionára zo dňa 19. februára 2013. Na základe týchto podkladov sa výbor nestotožnil

s tvrdením verejného funkcionára a s jeho kvalifikáciou inak nesporného skutkového stavu.

Výbor rozhodol, že zo strany verejného funkcionára išlo o porušenie čl. 4 ods. 1 a 2 písm. a)

ústavného zákona.

Z hľadiska skutkového stavu je nesporné, že podľa uvedenej poistnej zmluvy

č. 411 014 546 ňou verejný funkcionár M. G. poistil aj vlastnú osobu v plnom rozsahu rizík

krytých poistnou zmluvou, a to za prostriedky akciovej spoločnosti Národná diaľničná

spoločnosť, ktorá je v 100%-nom vlastníctve štátu.

Podľa poistnej zmluvy zahŕňal rozsah poistenia (i) poistenie členov orgánov

spoločnosti a riadiacich zamestnancov spoločnosti, (ii) poistenie náhrady spoločnosti, (iii)

poistenie nákladov obhajoby, súdnych trov, trov mimosúdneho vyrovnania a (iv) poistenie

nákladov na styk s verejnosťou a zachovanie dobrého mena.

Rozsah poistenia tak kryl nielen poistenie náhrady spoločnosti, ale aj osobné,

individuálne náklady členov orgánov a vedúcich zamestnancov spoločností. Je potrebné

poukázať napríklad na dve ďalšie ustanovenia poistnej zmluvy, kde sú súčasťou poistenia

plnenia, ktoré sa týkajú výhradne členov orgánov ako fyzických osôb. Konkrétne:

• poistenie nákladov na obhajobu aj v trestnom stíhaní (článok 2-22 písm. a)

všeobecných poistných podmienok uvádza, že náklady obhajoby zahŕňajú náklady obhajoby

poisteného v prípravnom konaní, a pred súdom v trestnom konaní vedenom proti nemu,

ak je vedené v súvislosti s nárokom na náhradu škody, a rovnaká formulácia je uvedená aj

v bode 7 písm. a) osobitných dojednaní). Keďže sa predmetné ustanovenie uvádza aj

v osobitných dojednaniach dojednaných individuálne, nemôže ísť o žiadne prehliadnutie,

ale o úmysel.

• náklady na styk s verejnosťou a zachovanie dobrého mena sa výslovne týkajú nie

dobrého mena právnickej osoby, ale poistených členov orgánov spoločnosti (článok 2-21

všeobecných poistných podmienok, ako aj bod 9 osobitných dojednaní). Keďže sa toto

ustanovenie uvádza aj v osobitných dojednaniach, dojednaných individuálne (bod 9), opäť

nemôže ísť o žiadne prehliadnutie, ale o úmysel. V oboch prípadoch ide o náklady, ktoré by

pri absencii poistenia plne znášala poistená fyzická osoba a nie spoločnosť. Nemožno preto

argumentovať, že by tieto dojednania akýmkoľvek spôsobom chránili spoločnosť, ako to

vo svojom stanovisku vo všeobecnosti uviedol verejný funkcionár.

Tomuto konštatovaniu nasvedčuje skutočnosť, že bolo možné pri uzatváraní takýchto

poistných zmlúv oddeliť individuálne plnenie v prospech (na ochranu) pracovníka poistenej

spoločnosti od celkového plnenia, v prospech samotnej poistenej spoločnosti. Napríklad

rovnaký poisťovateľ v inej poistnej zmluve o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

členmi orgánov spoločnosti č. 411 016 472 uzavretej medzi Vodohospodárskou výstavbou

š.p. Bratislava a Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava zo dňa 28. 2. 2013 poistné

za jednotlivé časti poistnej zmluvy finančne rozdeľuje a následne tie, ktoré poisťujú

individuálnu ochranu si hradia vedúci pracovníci zrážkou zo mzdy (nie je uhradené ich

zamestnávateľom).

Pri posudzovaní uprednostnenia osobného záujmu nad verejným, sa treba zaoberať

obchodnoprávnymi aj pracovnoprávnymi aspektmi veci vzhľadom na to, že verejný

funkcionár je nielen členom orgánu spoločnosti, ale aj jej zamestnancom.

Vo vzťahu k obchodnoprávnym aspektom ide predovšetkým o § 194 ods. 5 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej „obchodný

zákonník“), podľa ktorého sú členovia predstavenstva povinní vykonávať svoju pôsobnosť

s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou

starostlivosťou, a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú

povinní zaobstarať si, a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa

predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach,

ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej

záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať

svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami

spoločnosti.

Podľa prvej vety platí, že tí členovia

predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobností, sú povinní

spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.

V zmysle sa uvádza, že člen predstavenstva

nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou

starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Členovia predstavenstva

nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie

valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore

s právnymi predpismi alebo stanovami spoločnosti. Členov predstavenstva nezbavuje

zodpovednosti, ak ich konanie schválila dozorná rada.

Podľa sú zakázané dohody medzi spoločnosťou

a členom predstavenstva vylučujúce alebo obmedzujúce zodpovednosť člena

predstavenstva; stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť člena

predstavenstva. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči členom

predstavenstva alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich

vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie, a ak proti takémuto

rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest menšina akcionárov s

akciami, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania.

Nasledujúci ods. 9 cit. uvádza, že nároky spoločnosti

na náhradu škody voči členom predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný

účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti.

Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči

členom predstavenstva nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo

s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz,

uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva správca konkurznej

podstaty.

Výbor tiež zobral do úvahy skutočnosť, že verejný funkcionár ako člen štatutárneho

orgánu poistníka, uzavrel poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

vedúcimi pracovníkmi štátnej akciovej spoločnosti tretím osobám, vrátane pracovnoprávnej

zodpovednosti (bod 20 opisu predmetu zákazky). Zaoberal sa skutočnosťou, že člen

štatutárneho orgánu poistníka bol v rovnaký moment aj verejným funkcionárom,

a predmetné poistenie smerovalo aj k úhrade škody spôsobenej v rámci pracovnoprávneho

vzťahu.

Pritom pracovnoprávna zodpovednosť je sankčný vzťah, ktorý vzniká porušením

povinnosti, a ktorého hlavným obsahom je povinnosť škodcu uhradiť škodu, a právo

poškodeného túto náhradu škody požadovať. Samozrejme existuje právna možnosť poistiť

sa i za škodu vyplývajúcu z pracovnoprávneho vzťahu, avšak v takomto prípade je logické

a v súlade s dobrými mravmi, aby náklady znášal ten, kto bude mať z toho určitú výhodu

(prospech). V prípade, že tomu tak nie je, a náklady na poistné má hradiť zamestnávateľ,

stráca sa tým nielen reparačná a satisfakčná funkcia pracovnoprávnej zodpovednosti, ale

najmä preventívna funkcia vymedzená vo viacerých ustanoveniach pracovnoprávnych

predpisov.

Medzi základné povinnosti zamestnancov patrí povinnosť chrániť majetok

zamestnávateľa. Zamestnanci sú povinní riadne hospodáriť s prostriedkami, ktoré im zveril

zamestnávateľ, chrániť jeho majetok, a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami

zamestnávateľa ( ).

Uzavretie takejto poistnej zmluvy, pri ktorej zamestnanec nemá zodpovednosť

za svoje konanie a za škodu, ktorú tým spôsobí, nie je bežné, a pokiaľ je, treba skúmať,

v koho prospech je uzavretá. Samozrejme je to poistník, ktorý je chránený voči konaniu

svojho zamestnanca, ale na druhej strane aj poistený vedúci zamestnanec, ktorý nebude mať

v tomto prípade povinnosť škodu nahradiť osobne a zo svojho, a to i v prípade, že o tom

rozhodne súd alebo iný orgán, keďže vždy ide o zavinené konanie.

V prípade, že takúto zmluvu uzavrie v mene zamestnávateľa jeho štatutárny orgán

alebo člen štatutárneho orgánu, je to vždy otázka jeho zodpovednosti za takéto konanie,

avšak ak za zamestnávateľa koná verejný funkcionár, nastane stav nielen etického, či

morálneho konfliktu, ale aj konfliktu verejného záujmu a osobného záujmu. Pokiaľ verejný

funkcionár má takúto poistnú zmluvu v mene zamestnávateľa, ale v prospech svojej osoby

(i keď ide o prípadné budúce možné plnenie), nastáva tu konflikt záujmov, keďže takúto

zmluvu uzavrel za prostriedky štátnej akciovej spoločnosti, a nie zo svojich prostriedkov. Je

potrebné uviesť, že pokiaľ ide o poistenie zodpovednosti akciovej spoločnosti za škody

spôsobené jej vedúcimi zamestnancami tretej osobe, má poistenie svoje opodstatnenie.

Avšak ak toto poistenie vylučuje realizáciu pracovnoprávnej zodpovednosti, ktorá má

nastúpiť na základe pracovnoprávnych predpisov voči zavinenému konaniu vedúcich

zamestnancov je potrebné, aby sa dôsledne zvažovalo o aký záujem ide. Ak teda verejný

funkcionár uzavrie takúto poistnú zmluvu v prospech budúceho možného plnenia vo svoj

prospech (nemožnosť realizácie pracovnoprávnej zodpovednosti voči jeho osobe), ide

o osobný záujem, ktorý nesmie prevažovať nad verejným záujmom.

Pokiaľ sa týka bodu 7 poistnej zmluvy medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou,

a. s. Bratislava a Allianz Slovenská poisťovňa, a. s. Bratislava, tento obsahuje ustanovenia

takéhoto druhu, pričom ich nebolo nevyhnutné uzavrieť. Keďže na strane poistenca

uzatváral poistnú zmluvu tiež verejný funkcionár M. G., ako člen štatutárneho orgánu

poistenej akciovej spoločnosti, je zodpovedný i za obsah zmluvy, a uvedené možné budúce

plnenie v prospech jeho samotného. Tým, že takéto plnenie dojednal, a takúto poistnú

zmluvu v mene spoločnosti uzavrel, sa dopustil konania v rozpore s čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2

písm. a) ústavného zákona, a naplnil tým skutkový a právny stav tak, ako je uvedený vo

výroku tohto rozhodnutia.

Uzavretie predmetného poistenia prináša majetkový prospech členom orgánov

Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. Bratislava, nakoľko prípadné škody bude za nich

vyplácať poisťovňa a poistenie je platené z prostriedkov spoločnosti, nie samotnými členmi

orgánov. Skutočnosť, že aj zaplatené poistné predstavuje majetkový prospech, je zrejmá

napríklad aj z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 26. augusta 1999, sp. zn. .»

V súvislosti s návrhom navrhovateľa ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že

napádané rozhodnutie výboru bolo navrhovateľovi doručené 16. júla 2013, pričom jeho

samotný návrh adresovaný ústavnému súdu bol podaný na poštovú prepravu

7. augusta 2013 (ústavnému súdu doručený 8. augusta 2013), čo znamená, že návrh

navrhovateľa bol ústavnému súdu podaný v lehote podľa citovaného čl. 10 ods. 2 ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu, t. j. bol podaný riadne a včas.

Podstata argumentácie navrhovateľa je založená na jeho konštatácii o štandardností

dojednaní obsiahnutých v dotknutej poistnej zmluve, ktoré mali byť dojednané výlučne

v prospech a v záujme ochrany majetku dotknutej akciovej spoločnosti, a nie v záujme

ochrany majetku členov jej riadiacich orgánov, ktorí sú v tejto dotknutej poistnej zmluve

označení ako „poistené“ osoby. Súčasne navrhovateľ vo všeobecnej rovine poukázal

na skutočnosť, že obdobné poistné zmluvy majú uzavreté aj iné spoločnosti vo vlastníctve

štátu, pričom zdôraznil, že ide o štandardný typ poistenia.

V uvedených súvislostiach ústavný súd na margo tvrdeného poukazuje

na skutočnosť, že iba samotné konštatovanie o štandardnosti dotknutých zmluvných

dojednaní, ešte bez ďalšieho nie je dôkazom o ich ústavnosti v prípade ak tieto zmluvné

dojednania neboli podrobené testu ústavnosti, a to napr. aj skrze ustanovení ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu.

V danom prípade je dotknutá akciová spoločnosť spoločnosťou v 100 % vlastníctve

štátu (štát je jej jediným akcionárom, pozn.), ktorej sa právna forma, štruktúra (čo sa týka

riadiacich orgánov) a fungovanie spravuje príslušnými ustanoveniami § 154 a nasl.

upravujúcimi problematiku akciovej spoločnosti.

Podľa je osobitne v upravená zodpovednosť akciovej

spoločnosti ako celku navonok voči tretím osobám za nesplnenie si svojich záväzkov

a v § 194 ods. 6 je osobitne upravená zodpovednosť členov predstavenstva akciovej

spoločnosti ako jej vrcholových riadiacich pracovníkov dovnútra voči samotnej akciovej

spoločnosti za škodu, ktorú by jej spôsobili nesplnením si svojich povinností pri výkone

svojej pôsobnosti.

Podľa spoločnosť zodpovedá za porušenie

svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.

Podľa členovia predstavenstva, ktorí porušili

svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť

škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.

Z uvedeného vyplýva, že v prípade vzniku škody tretej osobe vzniknutej v dôsledku

činnosti akciovej spoločnosti nie je povinnosťou tejto tretej osoby skúmať, kto, resp. ktorý

riadiaci pracovník akciovej spoločnosti túto škodu spôsobil, pretože akciová spoločnosť má

ex lege objektívnu zodpovednosť za túto škodu voči tretej osobe a ručí za ňu celým svojím

majetkom. Až následne nastupuje objektívna zodpovednosť členov predstavenstva za túto

škodu voči akciovej spoločnosti, ak vznikla porušením povinnosti v ich riadiacej

pôsobnosti, za ktorú (škodu) zodpovedajú neobmedzene v celom jej rozsahu.

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že je nevyhnutne potrebné oddeliť zodpovednosť

akciovej spoločnosti za škodu, ktorá by eventuálne mohla vzniknúť navonok tretím

subjektom v dôsledku toho, že by akciová spoločnosť nesplnila svoje záväzky voči týmto

tretím osobám na jednej strane, a na strane druhej internú zodpovednosť jej riadiacich

pracovníkov (členov predstavenstva) voči samotnej akciovej spoločnosti za škodu

spôsobenú akciovej spoločnosti porušením povinností v ich riadiacej pôsobnosti.

Vzhľadom na uvedené tak podľa ústavného súdu nie je možné stotožňovať, resp.

kumulovať do jedného inštitútu zodpovednosť akciovej spoločnosti za ňou spôsobenú

škodu, ktorá sa uplatňuje voči tretím subjektom, a tiež zodpovednosť členov predstavenstva

za škodu, ktorá sa uplatňuje interne voči samotnej akciovej spoločnosti v rozsahu porušenia

povinnosti v ich riadiacej pôsobnosti, tak ako to učinil navrhovateľ.

Dojednaním poistnej zmluvy o zodpovednosti za škodu je poistená, resp. chránená

zodpovednosť za škodu toho subjektu, ktorý je predmetnou poistnou zmluvou poistený.

Inými slovami, v prípade ak nastane poistná udalosť na strane poisteného subjektu,

a poistnou udalosťou je pri tomto type poistenia vznik škodovej udalosti, za ktorú je

poistený zodpovedný, poisťovateľ (poisťovňa) uhradí do výšky poistného krytia túto škodu

poškodenému namiesto poisteného, čím je v konečnom dôsledku chránený majetok

poisteného pred výdavkami za náhradu tejto škody, za ktorej vznik je inak poistený

zodpovedný.

V danom prípade už zo samotného označenia dotknutej poistnej zmluvy – „Poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi orgánov spoločnosti“ – vyplýva, že predmetným

zmluvným dojednaním je poistená, resp. chránená zodpovednosť za škodu poistených osôb,

ktorými sú v tomto prípade „všetci minulí, súčasní a budúci členovia predstavenstva,

členovia dozornej rady, prokuristi a riadiaci zamestnanci spoločnosti v zmysle bodu 6

osobitných dojednaní a ostatné osoby“, takže v konečnom dôsledku je tak v prípade vzniku

ich zodpovednosti za škodu voči akciovej spoločnosti v prvom rade chránený ich záujem

a majetok, a nie majetok dotknutej akciovej spoločnosti, pretože majetok akciovej

spoločnosti, resp. jej právo na náhradu jej spôsobenej škody, za ktorú zodpovedajú napr.

členovia jej predstavenstva, je primárne chránené ex lege, a to ustanovením o zodpovednosti

týchto osôb za túto škodu neobmedzene celým ich majetkom. Inými slovami, dotknutá

poistná zmluva je uzavretá v prvom rade na ochranu poistených osôb (teda aj navrhovateľa),

a nie primárne na ochranu majetku dotknutej akciovej spoločnosti, tak ako to tvrdí

navrhovateľ. Uvedené závery verifikuje napr. aj vyjadrenie jedného zo spolupoisťovateľov

v danom prípade (t. j. jednej z poisťovní), konkrétne poisťovne QBE, ktorej písomné

vyjadrenie (aj keď neúplné, pozn.) predložil samotný navrhovateľ, podľa ktorého poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi štatutárnych orgánov a ďalšími manažérmi

„... ochraňuje predovšetkým poistené osoby – toto poistenie im uľahčuje podstupovať

závažné rozhodnutia za situácie, kedy zodpovedajú za škodu celým svojím majetkom a ich

zodpovednosť trvá aj niekoľko rokov (po odstúpení / odvolaní z funkcie)“.

Ústavný súd v uvedených súvislostiach pripúšťa, že sprostredkovane, resp. druhotne

je dotknutou poistnou zmluvou v konečnom dôsledku chránený aj majetok dotknutej

akciovej spoločnosti, a teda aj akcionárov, a to najmä pred prípadnými negatívnymi

dôsledkami neželaného konania poistených osôb (jej manažérov), v dôsledku ktorého (napr.

zámerné zbavovanie sa majetku, ktorým tieto osoby ex lege zodpovedajú za škodu, pozn.)

by mohlo byť ohrozené reálne vymoženie splnenia si ich záväzkov voči akciovej

spoločnosti v súvislosti s ich zodpovednosťou za nimi spôsobenú škodu, za ktorú ručia

celým svojím majetkom (v tomto prípade by boli dôvodné napr. aj trestnoprávne dôsledky,

pozn.), alebo napr. v prípadoch, keď by nimi spôsobená škoda, za ktorú zodpovedajú,

výrazne presahovala výšku majetku týchto osôb (v tomto prípade by boli dôvodné napr. aj

ustanovenia o spoluúčasti v poistnej zmluve, pozn.) a pod., avšak tento účel dotknutej

poistnej zmluvy je len podporný a nemožno ním bezvýhradne odôvodňovať jej uzavretie,

tak ako to tvrdí navrhovateľ.

Uvedeným sekundárnym účelom dotknutej poistnej zmluvy, t. j. účelom

spočívajúcim v druhotnej ochrane majetku akciovej spoločnosti, a teda aj majetku

akcionárov však možno odôvodniť rozhodnutie akciovej spoločnosti uzatvoriť dotknutú

poistnú zmluvu (ako poistník) v prospech osôb, ktorých zodpovednosť za škodu je touto

dotknutou poistnou zmluvou primárne chránená (t. j. v prospech poistených), a tiež s tým

súvisiaci jej záväzok platiť buď v celom rozsahu (čo je aj v dotknutom prípade, pozn.),

alebo čiastočne aj dojednané poistné namiesto samotného poisteného, resp. namiesto

poistených.

Ústavný súd však zdôrazňuje, že aj v tomto prípade, t. j. v prípade, keď sa akciová

spoločnosť rozhodne (napriek štandardu, podľa ktorého si poistený v prípade poistenia

svojej zodpovednosti za škodu platí poistné zväčša sám, pozn.) v prospech poistených

uzavrieť poistnú zmluvu na ochranu ich zodpovednosti za škodu s cieľom chrániť aj seba

zabezpečením vymáhateľnosti svojich škodových nárokov od týchto osôb a zaviaže sa

za nich platiť poistné (buď v celku, alebo čiastočne), je potrebné mať na zreteli, aby

poistným krytím v takejto poistnej zmluve boli zaistené iba také poistné udalosti,

pri ktorých vznikne škoda výhradne iba pri výkone pracovných činností týchto riadiacich

zamestnancov v rozsahu ich pôsobností.

Vzhľadom na uvedené tak dotknutou poistnou zmluvou, z ktorej platí namiesto

poistených subjektov poistné akciová spoločnosť (tobôž ak ide o akciovú spoločnosť

v 100 % vlastníctve štátu, bez schválenia a súhlasu tohto jediného akcionára, pozn.), by

nemali byť poistené aj také škodové nároky voči riadiacim zamestnancom tejto akciovej

spoločnosti, ktoré si poškodení môžu uplatniť priamo voči týmto riadiacim zamestnancom

ako jednotlivcom, resp. ako voči fyzickým osobám, a nie voči spoločnosti, pretože ide

o škodové nároky, ktoré nesúvisia s výkonom ich pracovných povinností v rozsahu ich

pôsobnosti (napr. nárok na náhradu škody za príp. sexuálne obťažovanie, konanie o ochrane

dobrého mena fyzickej osoby, konanie o nároku na náhradu škody za ublíženie na zdraví

mimo výkonu práce, nároky zamestnávateľa voči riadiacim zamestnancom na náhradu

škody z pracovnoprávnych vzťahov, napr. za škodu spôsobenú na im zverených veciach,

ako aj trovy týchto súdnych konaní a pod.). Uvedené však dotknutým riadiacim

zamestnancom akciovej spoločnosti nebráni, aby si sami pripoistili svoju zodpovednosť aj

pre takéto prípady, avšak v tomto prípade sú ako poistení povinní znášať poistné sami

zo svojho, nie z majetku akciovej spoločnosti a bez jej súhlasu (tobôž, ak ide ako v danom

prípade o majetok štátu, pozn.).

Aj v posudzovanom prípade navrhovateľ ako predseda predstavenstva uzavrel

v mene dotknutej akciovej spoločnosti dotknutú poistnú zmluvu na poistenie aj svojej

zodpovednosti za škodu, v rámci zmluvných dojednaní ktorej bolo dojednané aj poistenie

takých škodových udalostí, poistenie za ktoré by mal v zmysle už uvedeného znášať

zo svojho sám navrhovateľ, resp. sami všetci poistení. V tomto smere sa možno stotožniť

so záverom výboru, že uzavretím dotknutej poistnej zmluvy navrhovateľ získal na úkor

verejného záujmu osobný prospech, pretože osobným (majetkovým) prospechom nie je len

to, o čo by sa majetok dotknutej osoby mohol zväčšiť no nezväčší sa, tak ako to poníma

navrhovateľ (t. j. nie je to len suma, o ktorú by si navrhovateľ polepšil, keby sa priamo

jemu, a nie akciovej spoločnosti vyplatilo poistné plnenie z poistnej udalosti, tak ako sa

bráni navrhovateľ, pozn.), ale osobným (majetkovým) prospechom je aj to, o čo by sa

majetok dotknutej osoby mohol zmenšiť, ale sa v konečnom dôsledku nezmenšil (t. j.

osobným majetkovým prospechom je aj suma, ktorú takýmto spôsobom navrhovateľ ušetril

tým, že za poistenie svojej zodpovednosti nielen za škodové udalosti súvisiace s výkonom

jeho pracovných povinností v rozsahu jeho pôsobností, ale aj za škodové udalosti

nesúvisiace s jeho pracovnou pôsobnosťou neplatil poistné sám zo svojho, ale ich za neho

platila dotknutá akciová spoločnosť, pozn.).

V tomto smere neobstojí ani obranná argumentácia navrhovateľa, podľa ktorej

dotknutá poistná zmluva z 13. júna 2012 bola predmetom verejného obstarávania, „... ktoré

sa realizovalo niekoľko mesiacov...“, pričom on „... nebol... členom predstavenstva, ktorý

by schvaľoval predmetné verejné obstarávanie...“, a teda z tohto dôvodu by nemal byť ani

sankcionovaný za jej uzavretie (navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne dátumy, napr.

začatia verejného obstarávania a pod., a táto jeho námietka je formulovaná iba

vo všeobecnej rovine, pozn.). Podľa zistenia ústavného súdu zo spisu výboru sp. zn. 004/13

navrhovateľ bol členom predstavenstva dotknutej akciovej spoločnosti od januára 2012, a to

v čase od januára do apríla 2012 v pozícii jeho podpredsedu a od mája 2012 zastáva funkciu

jeho predsedu. V tejto súvislosti je však podstatná skutočnosť, že navrhovateľ predmetnú

námietku prvýkrát uplatnil až v konaní pred ústavným súdom, avšak vôbec ju nezmienil

vo svojom vyjadrení z 20. februára 2013 adresovanom výboru, ktorý sa tak nemal možnosť

s touto námietkou navrhovateľa vysporiadať, preto nemohla byť ani predmetom prieskumu

ústavným súdom.

Preskúmaním návrhu navrhovateľa ústavný súd dospel k záveru, že konanie

navrhovateľa bolo v rozpore s čl. 4 ods. 1 a 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu, preto ústavný súd návrh navrhovateľa odmietol ako zjavne

neopodstatnený ( ) a rozhodnutie výboru potvrdil (

ods. 3 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014