Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 438/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť A. Š., zastúpenej advokátkou JUDr. Dášou Komkovou,

Advokátska kancelária, Hlavná 27, Prešov, vo veci namietaného porušenia čl. 14 a čl. 16

ods. 1 rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 28 Ps

17/2012 z 20. augusta 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. Š. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. novembra 2013 doručená sťažnosť A. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia a (ďalej len

„ústava“) rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 28 Ps

17/2012 z 20. augusta 2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napádaným rozsudkom sp. zn.

z 20. augusta 2013 okresný súd rozhodol o pozbavení spôsobilosti na právne úkony

sťažovateľky v celom rozsahu a za opatrovníka jej ustanovil mesto P., pričom súčasne

okresný súd predmetným rozsudkom rozhodol o upustení doručovania tohto rozsudku

sťažovateľke. Podľa sťažovateľky v predmetnom súdnom konaní boli porušené viaceré

zásady spravodlivého súdneho konania, pretože o pozbavení jej osoby na právne úkony

malo byť rozhodnuté bez jej vedomia, v konaní nemala byť ani vypočutá, a o tom, že bola

pozbavená spôsobilosti na právne úkony, sa mala dozvedieť iba náhodne, keď jej nebol

doručený dôchodok. V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľka poukázala tiež

na to, že v dôsledku jej pozbavenia na právne úkony jej bolo znemožnené aj samostatne

konať v iných súdnych konaniach, ktoré iniciovala ako žalobkyňa a v ktorých sa domáha

prinavrátenia jej užívacieho práva k bytu, z ktorého bola násilne vysťahovaná jeho

vlastníkom (p. R.), v dôsledku čoho je bezdomovkyňou, pričom sťažovateľka vyslovila

podozrenie, že zrejme na podnet vlastníka budovy, v ktorej sa predmetný byt nachádza,

mesto P. podalo predmetný návrh na jej pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, aby sa

tak nemohla domáhať práva k bytu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„... bez toho aby som o tom vedela, možno na podnet pána R. Mesto P. podalo návrh

na pozbavenie mojej spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, čím ma odstavilo od

ďalšieho výkonu môjho práva - domáhať sa vlastného bývania. ...

Súd pri rozhodovaní o pozbavení spôsobilosti na právne úkony mňa, sťažovateľku,

ani nevypočul, nevypočul ma ani Mestský úrad P., fakticky rozhodli o mne bezo mňa. V tejto

súvislosti musím poznamenať, že celý život som nebola liečená na psychiatrii, avšak dvakrát

ma tam odviezli, a to z tých dôvodov, že ma okradli na stanici a v stave rozrušenosti ma

odviezli na uvedené oddelenie, kde som pobudla samozrejme len krátku dobu. Neberiem

žiadne lieky, nie som ani schizofrenik, teda nie je mi známe, z akého dôvodu som bola

pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

Mám zato, že súd veľmi procesne pochybil pri svojom rozhodovaní, pretože mal ma

predvolať, vypočuť, prípadne mal vypočuť moju obvodnú lekárku, čo však neurobil. Taktiež,

keďže sa vedie na Okresnom súde Prešov viacero súdnych konaní, ktoré som ja iniciovala,

čo vyplýva aj z vyššie uvedeného nálezu ústavného súdu, mal súd skúmať objektívne

skutočnosti k tomu, či môže vo veci rozhodnúť objektívne tak ako rozhodol.

Toto rozhodnutie, ktoré bolo vydané, mi spôsobilo životné problémy, že mi bol

pozastavený dôchodok a ani mesto, ani nikto iný sa o mňa nepostaral. ...

Keďže rozsudok o pozbavení spôsobilosti na právne úkony voči mojej osobe ako

sťažovateľke nadobudol právoplatnosť 27. 9. 2013, Mesto P. nepodalo odvolanie, ja som o

ničom nevedela, jediná náprava, ktorú možno očakávať v zmysle SR, je podať túto

sťažnosť na porušenie mojich ľudských práv.“

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby po prijatí jej sťažnosti na ďalšie

konanie ústavný súd nálezom konštatoval, že rozsudkom okresného súdu sp. zn.

28 Ps 17/2012 z 20. augusta 2013 boli porušené základné práva podľa čl. 14 a čl. 16 ods. 1

, a tiež aby „... rozhodol vo veci nálezom tak, že zrušuje rozsudok Okresného súdu

Prešov sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v súvislosti so sťažnosťou sťažovateľky v prvom rade skúmal, či sú

splnené procesné podmienky na konanie o tejto sťažnosti, t. j. v prvom rade, či táto sťažnosť

bola podaná v lehote ustanovenej v . Táto lehota je

dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25

ods. 2 ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie

to nedovoľuje.

Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o špecifickú situáciu, pretože

napádaný rozsudok okresného súdu sp. zn. z 20. augusta 2013

sa sťažovateľke (ako osobe, ktorá bola týmto rozsudkom pozbavená spôsobilosti na právne

úkony) podľa rozhodnutia okresného súdu nedoručoval, ústavný súd na určenie začiatku

plynutia lehoty podľa skúmal, kedy sa sťažovateľka

mala možnosť prvýkrát objektívne dozvedieť o tomto rozsudku. Podľa zistenia ústavného

súdu predmetný rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť 27. septembra 2013,

takže na základe tohto rozsudku mohol ním ustanovený opatrovník (mesto P.) prvýkrát

prevziať za sťažovateľku dôchodok v októbri 2013, a contrário, v októbri 2013 sa tak

sťažovateľka mohla prvýkrát objektívne dozvedieť o tom, že bola pozbavená spôsobilosti na

právne úkony, keďže dôchodok jej nebol doručený (tak ako to tvrdí aj v sťažnosti, pozn.).

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že od 1. októbra 2013, keď sa

sťažovateľka mala možnosť prvýkrát dozvedieť o existencii napádaného rozhodnutia

krajského súdu, do 18. novembra 2013, keď sťažnosť sťažovateľky adresovaná ústavnému

súdu bola podaná na poštovú prepravu (ústavnému súdu doručená 21. novembra 2013),

nepochybne ešte márne neuplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, a teda ústavný súd považoval túto sťažnosť sťažovateľky za včas podanú.

V súvislosti s vecným obsahom sťažnosti sťažovateľky ústavný súd z vyžiadaného

spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. zistil, že v predmetnom konaní

o návrhu mesta P. na pozbavenie sťažovateľky na právne úkony okresný súd rozhodol na

podklade znaleckého posudku spracovaného znalcom (MUDr. M.), ktorý bol ustanovený

uznesením okresného súdu č. k. -22 z 30. januára 2013. Zo znaleckého

posudku č. 91/2013 M zo 4. mája 2013 pritom vyplýva, že ten bol vypracovaný na podklade

výsledkov ambulantného vyšetrenia sťažovateľky, na ktoré sa sťažovateľka sama dostavila

a zúčastnila, takže v tomto smere sťažovateľka musela mať vedomosť o tom, že sa vedie

konanie vo veci pozbavenia jej osoby na právne úkony.

Vzhľadom na uvedené sa tak tvrdenia sťažovateľky o jej neznalosti, že sa vedie

konanie o pozbavenie jej osoby na právne úkony, javí ako nepravdepodobné. Súčasne

ústavný súd podotýka, že zo spisového materiálu nevyplýva, že by v konaní vedenom

pod sp. zn. boli zásadne porušené procesné ustanovenia vzťahujúce sa

na tento typ konania. Sťažovateľke bola na ochranu jej záujmov ustanovená uznesením

z 9. januára 2013 kolízna opatrovníčka (vyššia súdna úradníčka Krajského súdu v Prešove,

pozn.) a okresný súd rozhodol vo veci pozbavenia spôsobilosti sťažovateľky na právne

úkony plne v rozsahu, resp. v súlade so závermi označeného znaleckého posudku. Z tohto

pohľadu sa námietky sťažovateľky javia ako neopodstatnené.

Ústavný súd však v tejto súvislosti poukazuje na inú rozhodnú skutočnosť, a to,

že z obsahu spisového materiálu okresného súdu vedeného pod sp. zn. zistil,

že okresný súd v tomto konaní koná o návrhu sťažovateľky z 19. novembra 2013

na prinavrátenie jej spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, v ktorom sa

sťažovateľka môže domôcť účelu, ktorého sa domáha aj v konaní pred ústavným súdom,

a to prinavrátenia je plnej spôsobilosti na právne úkony, pričom ak by v tomto konaní boli

porušené práva sťažovateľky, môže sa domáhať ich ochrany novou sťažnosťou podanou

ústavnému súdu.

Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na citované znenie

a v ňom zakotvený princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu (... ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd) ústavný súd konštatuje, že jej základným právam, tak

ako sa toho domáha v konaní pred ústavným súdom, bude povinný poskytnúť ochranu

všeobecný súd (okresný súd) konajúci vo veci vedenej pod sp. zn. . Z tohto

dôvodu je právomoc ústavného súdu vylúčená. Preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky

odmietnuť podľa pre nedostatok právomoci ústavného

súdu na jej prerokovanie.

Keďže sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá už po jej predbežnom

prerokovaní, bolo tiež bez právneho významu rozhodovať o ďalších jej požiadavkách

(zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu a vrátiť vec na ďalšie konanie), rozhodovanie

o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody (pozri

), k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014